Absurdná politika Ficovej vlády. Nezamestnaný v Michalovciach sa skladá na pracovné miesto pre Srba. Saskárka Kiššová naložila

0
Slováci trávia v práci viac času v porovnaní s európskym priemerom (Autor: TASR)

Čo štát považuje za legálnu prácu, to osobne považujem za štátnu šikanu. To sú vaše slová. Prečo ste v parlamente predložili návrh, ktorý by túto z vášho pohľadu absurditu zmenil?

Predkladali sme to už viackrát spoločne s kolegami, naposledy pred pol rokom a vtedy sa minister Richter vyjadril, že pripravuje novelu, do ktorej to chce dať. Ide o to, že ak máte ako zamestnávateľ zamestnanca, ktorého prihlásite do sociálky o pár hodín neskôr, možno o deň neskôr, pričom mu od prvého momentu, odkedy je zamestnaný, všetko riadne platíte, a o mesiac či dva vám príde kontrola z Inšpektorátu práce a zistí, že ste tohto človeka prihlásili neskôr, tak dostávate pokutu najmenej dvetisíc eur. Pričom podčiarkujem, že mu všetko riadne platíte od prvého momentu. Navyše sa takáto firma dostáva na zoznam nelegálnych zamestnávateľov, čo ju odstrihne od možností napríklad verejných zákaziek a iných. Firma má zrazu problémy a toto je absurdnosť. Nemyslím si to iba ja, bolo to dokonca vyhodnotené za byrokratický nezmysel roka.

A bola vôľa to vôbec zmeniť?

Už aj koaliční poslanci sa vyjadrili v podobnom duchu, že je to nezmysel, chcú to zmeniť, nezmenili to, minister pol roka nekoná.  Zrejme sa mu to všetko páči, preto to považujem naozaj za absurdné. Máme na stole návrh zákona, ktorý má odstrániť nejaký nezmysel, nespravodlivé pokutovanie, nespravodlivý prístup k podnikateľom a my to nezmeníme! Ja tomu jednoducho nerozumiem. A to sa stalo naposledy a predpokladám, že sa to stane znova.

Ďalším problémom, ktorý opozícii prekáža, je fakt, že vláda opäť rozdáva, pričom rozdáva z cudzieho. Máme tu čerstvý príklad automobilky PSA Peugeot – Citroen, ktorej vláda odklepla vyše 18,5 milióna eur vo forme daňových prázdnin. Fabrika má za to vytvoriť 420 pracovných miest, no a na jedno pracovné miesto sa daňoví poplatníci u nás, teda všetci občania,  poskladajú sumou takmer 45-tisíc eur ročne. Je to v poriadku takáto forma pomoci?

Vidím to v dvoch rovinách. Jedna sú investičné stimuly ako také. Tie považujem za nesystémový a pre ekonomiku škodlivý krok, pretože plošne tým, ktorí vytvárajú hodnoty, štát berie peniaze rôznymi formami. Či už sa na to nezamestnaný človek  skladá cez DPH-čku, spotrebné dane, pracujúci cez dane z príjmov, firmy tak isto cez dane z príjmov či cez osobitný odvod. Čiže všetci sa na to skladáme, a potom jedna či dve, či niekoľko vybratých firiem dostane milióny. Toto je niečo, čo deformuje trh. Deformuje to v prípade, že dotáciu dostane konkurujúca firma, pričom firme, ktorá dotáciu nedostane, vytvorí umelo konkurenciu, ktorú nemá šancu bez dotácie dobehnúť. Ale vytvára súčasne aj nezdravú konkurenciu firmám, ktoré si navzájom nekonkurujú. Napríklad máme minimálne spoločný trh pracovnej sily. To znamená, že ak budem podnikať v akomkoľvek odvetví ako vy a ja dotáciu dostanem, vy nie, tak si viem z trhu práce vytiahnuť oveľa kvalitnejších ľudí ako vy. A už som na tej štartovacej dráhe úplne inde ako vy. Čiže toto považujeme za škodlivé.

Čiže keď sa vrátime k už spomenutej pomoci?

To, čo teraz spravila vláda v prípade PSA v Trnave, je oveľa absurdnejšie ešte aj v tom, že ideme dotovať firmu v regióne, kde je ďaleko najnižšia nezamestnanosť, dokonca nižšia ako v Bratislave. A súčasne ideme dotovať firmu, ktorá pôsobí v odvetví, kde máme dlhodobo nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Ideme to dotovať preto, aby sa tam vytvorilo 420 pracovných miest. A už dnes konkrétne aj táto automobilka priznáva, že nemá dostatok pracovnej sily, a to napriek tomu, že deklaruje priemernú mzdu 1300 eur a že ani za týchto podmienok nevedia dostať do firmy ľudí. Preto už teraz žiadajú súhlas na dovoz pracovnej sily zo Srbska.

Zdroj: janakissova.sk / Jana Kiššová

Je to teda v poriadku, keď na jednej strane premiér deklaruje, že nám chýba pracovná sila a že ju budeme dovážať zvonka, no na druhej strane máme u nás pomerne veľa odborníkov, najmä po 50, ktorí sú vzdelaní, technicky zdatní, ochotní pracovať, no o tejto skupine ľudí sa u nás vôbec nehovorí, nikto im prácu neponúka, ako keby neexistovali. Nie je to nespravodlivé a tak trochu aj hazard? Inde totiž takíto ľudia pracovnú príležitosť dostávajú, či už v Nemecku, alebo vo Švajčiarsku…

Určite to nie je v poriadku. Už to, že dotujeme vznik takých pracovných miest, o ktorých vláda druhým dychom hovorí, že ich nevieme obsadiť z dostupných zdrojov na našom trhu. Toto rozhodne nie je v poriadku. Inými slovami, nezamestnaný v Rimavskej Sobote alebo v Michalovciach sa skladá na vznik pracovného miesta v Trnave pre Srba. Nič proti Srbom, ale toto je úplne absurdná hospodárska politika Ficovej vlády. Som presvedčená, že daňové úľavy alebo investičné stimuly, ak už majú byť, tak majú byť spravodlivé, plošné s dostupnosťou pre všetkých, aby nevznikali deformácie a aby uľahčili každému, kto chce vytvárať hodnoty, priestor.

Aká je to teda vami spomínaná plošná daňová úľava?

Taká, ktorá zníži dane všetkým. Ak vláda povie, že máme istý balík peňazí na isté obdobie, ktoré chceme investovať do vzniku pracovných miest, tak je pre ekonomiku zdravšie plošne o túto sumu znížiť daň všetkým. Alebo sa pozrieť, aké iné druhy daní máme. Na Slovensku máme napríklad mimoriadne vysoké registračné dane za autá a treba sa pozrieť, aký je to balík peňazí – podľa mňa až likvidačný. Je množstvo štátom vynútených platieb, ktoré ovplyvňujú podnikateľské prostredie, a toto si zaslúži svoju pozornosť. A treba sa tiež pozrieť na to, prečo naši podnikatelia nemôžu pri týchto podmienkach konkurovať zahraničným. Toto sú pre ekonomiku systémové a zdravé opatrenia.

Navyše investičné stimuly spravidla dostávajú zahraniční investori. Občas sa dostane aj na domácich, no môže to skončiť ako v Prakovciach, kde subdodávateľ železničných vozňov dostal od štátu nie malú dotáciu, vytvoril vyše 400 pracovných miest, no prakticky všetci sa po veľmi krátkom čase ocitli na ulici a so stimulom sa udialo nevedno čo. Je to v poriadku?

Jedno z nešťastí týchto investičných stimulov je aj to, že pokiaľ firmy nedokážu  fungovať prirodzene, teda bez nich, tak niečo nie je v poriadku. Buď je firma neschopná, alebo je podnikateľské  prostredie zle nastavené. A stimuly, rôzne subvencie maskujú tie problémy. Trh teda nevysiela správne signály. Áno, ľahko sa potom môže stať, že stimuly predlžujú agóniu firmy, vyvolávajú falošné nádeje. Keď ubehne lehota, počas ktorej sa zaviaže niečo vykonávať alebo zamestnať istý počet ľudí, zanikne.

Poznáte taký príklad, keď o tom môžeme hovoriť?

Stačí spomenúť príklad U. S. Steelu v Košiciach, kde bol cieľ, aby sa firma nepredala, zachovali sa pracovné miesta a udržala sa zamestnanosť. Firma sa predáva – dnes už to nie je žiadne tajomstvo – a znižovanie stavu pracovníkov počas memoranda bolo rýchlejšie ako pred memorandom. Čiže nič pozitívne tam „pomoc“ štátu z dlhodobého hľadiska nepriniesla. K tomu mám taký príklad – pestovanie trávy na Sahare. Môžete tam trávu vypestovať. Akurát dočasne. Budete tam v kýbloch nosiť vodu, bude to drahé a náročné, ale tráva tam bude. Sotva tam ale prestanete hrdlačiť, tráva prestane rásť. Dotácie umelo zvyšujú rentabilitu, návratnosť, ale len dočasne. A keď takto vychováte ekonomiku, bez dotácii sa nepohnete. To je však už socializmus, ktorý historicky skrachoval.

Podnikateľské prostredie však vo väčšine vyspelých krajín vytvárajú najmä malí a strední podnikatelia. Podľa vás sa u nás práve tento stav iba bezradne prizerá, ako im pod rukami rastie minimálna mzda a mnohí nedokážu svojich pracovníkov zaplatiť. Ak sa pozrieme na ich dane, odvody či iné bariéry, ktoré im bránia vytvárať nové pracovné miesta, tak byrokracia sa pre nich množí a mnohí ju nestihnú ani len sledovať, nie to ešte dodržiavať. Je pritom spravodlivé, ak si potom prečítajú, že firma ako PSA dostane od vlády dotáciu?

Určite to v poriadku nie je a nemôžeme sa čudovať, že za uplynulých 10 rokov odišlo zo Slovenska 300-tisíc ľudí. A určite sa zhodneme, že to nie sú ľudia, ktorí budú pre štát nákladovou položkou. Skôr naopak, sú to tí najschopnejší, najšikovnejší, najvzdelanejší, najkvalifikovanejší a najpracovitejší, a tí odchádzajú, pretože majú lepšie uplatnenie vonku. A toto sú obrovské straty pre Slovensko, naozaj obrovské a nebudeme ich sanovať dva, tri či štyri roky, ale celé generácie.

V čom vidíte teda hlavné problémy u nás na Slovensku?

Vidím to v dvoch rovinách. Na jednej strane to je, či začína byť nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, čo je určite spôsobené aj tým, že ľudia odchádzajú. Na druhej strane tu máme nízkokvalifikovanú pracovnú silu, ktorú nevieme zamestnať. Práve pre túto skupinu je najväčším problémom minimálna mzda, pretože PSA ani iné väčšie firmy na západnom Slovensku nebojujú s minimálnou mzdou. Práve v okresoch ako Rimavská Sobota, Rožňava, Spišská Nová Ves je minimálna mzda brzdou pri tvorbe nových pracovných príležitostí. Nie je tam v prvom rade vhodná infraštruktúra, preto sa tam firmy nehrnú. Ak sa tam aj nájdu drobní investori či firmy, ktoré by tam chceli vytvárať nové pracovné miesta, tak narazia. Jednak na obrovskú byrokraciu, ktorá, samozrejme, stojí nemalé peniaze a narazia aj na limity, akým je minimálna mzda, ktorá ak rastie neprimerane rýchlo a nie proporcionálne voči tomu, ako rastie priemerná mzda, tak je to škodlivé.

V čom?

Ak si drobní podnikatelia aj vedia predstaviť vytvorenie nejakých pracovných miest pre nízkokvalifikovaných ľudí a vedeli by im dať možno 300 či 400 eur plat a tí ľudia by s tým možno aj boli spokojní, lebo majú na výber nič alebo aspoň slabšie platenú prácu – no nemôžu, lebo minimálna mzda je taká, aká je. Všetci vieme, že náklady pre zamestnávateľa netvorí iba minimálna mzda, ale aj odvody, no je to aj množstvo iných nákladov, ktoré štát ukladá na plecia podnikateľov. Či už sú to poplatky za stravné lístky, za pracovnú zdravotnú službu, rôzne povinné školenia, bezpečnosť pri práci, doprava do zamestnania. Teda množstvo povinností a súčasne rizík vyplývajúcich zo Zákonníka práce, ktoré na seba musí zamestnávateľ prevziať v súvislosti s vytvorením pracovného miesta, potom sa na to mnohí radšej vykašľú. Mnohých to posúva do sivej zóny, do čiernej ekonomiky a toto určite nie je dobré. To, čo robí minister Richter, keď vypustí na nich nejaké kontroly či „kobry“, to je len kropenie požiaru krhlou na kvetiny. Treba sa pozrieť o tri kroky vpred, teda prečo to títo ľudia robia. A pokiaľ je to naozaj  zlé podnikateľské prostredie, príliš drahé, komplikované a rizikové zamestnávanie, tak to treba rozmeniť na drobné a pozrieť sa na to, čo z toho vieme zjednodušiť a čo z toho zlacniť. Pretože prichádzať neustále so sociálnymi balíčkami typu trinásteho platu, zvýšenie minimálnej mzdy, ktoré v konečnom dôsledku zaplatí niekto úplne iný ako vláda, to je jednoducho farizejské a hlavne ekonomiku poškodzujúce.

Parlament v týchto dňoch schválil tzv. vyvlastňovací zákon, a to v expresnom zrýchlenom tempe. Prerazil aj prezidentovo veto. Bez pripomienkového konania, bez diskusie s odborníkmi, bez možnosti tzv. testu ústavnosti, pričom dôsledky tohto zákona sa môžu týkať každého z nás, pretože nikdy nevieme, čo sa môže stať predmetom „vyššieho“ záujmu. Je to podľa vás v poriadku?

Určite to nie je v poriadku. Som presvedčená, že na riešenie vzniknutého problému v súvislosti s výstavbou diaľnice bolo času dosť. Dnes sa to odoprieť nedá, lebo opozícia na to upozorňovala, že je tam zmluva s koncesionárom a že sú tam nejaké lehoty. Vláda nekonala, nereflektovala naše pripomienky a teraz v expresne skrátenom konaní – jeden týždeň príde zmena zákona a hneď na začiatku ďalšieho týždňa je naplánovaná účinnosť tohto zákona. Ide pritom o závažný zásah do vlastníckych práv. Upozorňujeme občanov, že pre neschopnosť vlády vyrovnať sa s hŕstkou údajných špekulantov vládna koalícia prijala zákon, ktorý umožňuje vykonávať stavebné práce a teda aj pohyb cudzích osôb na pozemkoch, ktorých vlastníctvo je stále v súkromných rukách. Reálne sa teda môže stať, že stavebné mechanizmy prídu občanom do dvorov a záhrad.

A nebola tu porušená aj ústavnosť?

Ústavnosť je druhá vec, lebo tento návrh zákona má určité spoločné ustanovenia ako zákon z roku 2007 a vtedy ústavný súd skonštatoval porušenie ústavnosti. Teraz sa síce predkladatelia tvária, že je to právne ošetrené, ja nie som ústavný právnik, no počula som už viacerých odborníkov na ústavné právo, že je to len elegantnejšie napísané, ale gro je to isté. Čiže dá sa povedať, že ideme čeliť niečomu, čo môže byť v budúcnosti veľký problém.  Komunikujeme s kolegami a plánujeme podať podanie na ústavný súd, aby preskúmal, či toto je ústavné, lebo som presvedčená, že pokiaľ ide o vlastnícke práva občanov, tak tie si zaslúžia mimoriadnu pozornosť a ochranu. Ak sa teda nechceme vrátiť do komunizmu. Iste, existuje verejný záujem, to je úplne v poriadku, ale nemôžeme úplne šliapať po iných právach, ktoré tiež požívajú ústavnú ochranu.

Zdroj: janakissova.sk / Jana Kiššová

Nedávno ste tiež ostro kritizovali návrh z dielne rezortu práce podporený nezávislým duom Mihál – Beblavý, aby v inzerátoch s ponukami práce bola povinne uvedená ponúkaná mzda. Vy to považujete takisto za deformáciu podnikateľského prostredia. Prečo?

Považujem to opäť za nenáležitú povinnosť pre podnikateľa a zasahovanie do slobody jeho podnikania pridaním nejakej povinnosti, ktorá je úplne zbytočná. Mňa prekvapuje trojica predkladateľov, teda minister Richter a spomínaní dvaja nezávislí opoziční poslanci, pretože práve ich dvoch som historicky vnímala na iných ideologických póloch – stredo-pravo. Podstatné však je, že ich návrh považujem za zriadenie novej a zbytočnej byrokracie, ktorá nikoho a nič neochráni. Toto nič neprinesie. Keď navrhovatelia hovoria, že to zabezpečí niekomu vyšší plat, tak to je jeden veľký nezmysel! Sama osobne som spravila minimálne tisíc pracovných pohovorov s uchádzačmi o prácu, takže mám s tým skúsenosti a presne viem, ako sa vyberajú ľudia a akým spôsobom sa dohadujú podmienky. Určite existujú pracovné pozície, kde vieme vopred presne povedať sumu. Ale sú tu aj iné pracovné pozície a tých je väčšina, kde okrem toho, čo od uchádzača očakávate, viete a chcete oceniť aj niečo navyše. Vie cudzie jazyky, má aj iné špecifické schopnosti či znalosti, čo sa dozviete až na pohovore, lebo všetko v dotazníkoch nemusí byť uvedené. V takom prípade možno viete ponúknuť vyšší alebo pri istých zisteniach aj nižší plat, ako bol uvedený v inzeráte.

Ale môžu nastať aj opačné situácie?

Určite, napríklad máte pozíciu asistentku vo firme, ktorú ste nehľadali, dajme tomu, dva roky. V každej firme má taká asistentka inak nastavenú pracovnú náplň a ak viem, aký mám na uvedenú pozíciu vyčlenenú sumu platu a ak mám na to napríklad 700 eur a päť kandidátok si vypýta najmenej 800 eur, tak je niečo zle. Keby som dala rovno do inzerátu 700-eurovú sumu, tak mi tam nikto nepríde. A načo je toto dobré? Takých situácií by som mohla vymenovať niekoľko, kde je to veľký nezmysel uvádzať v inzeráte plat. Preto je dobré nechať to na kandidáta a firmu, nech sa na základe spoločnej komunikácie dohodnú. Často sa totiž argumentuje, že zamestnanci sa vyjadrujú vo veľkej väčšine, aby zamestnávatelia vopred uvádzali ponúkané platy, že tak by to bolo férové. Pokiaľ to takto vníma kandidát, že si chce z tohto titulu ušetriť čas, tak mu nič nebráni do motivačného listu napísať svoje minimálne očakávané platové nároky. A už vás to priblíži vašej predstave. Z mojej vlastnej praxe viem, že ak uchádzačovi neviem dať, koľko si vypýta, tak som aj napriek tomu takého človeka zavolala na pohovor, lebo som vedela, že časom sa môžu možnosti firmy zmeniť v jeho prospech. Čiže považujem uvedený návrh za ďalšiu zbytočnú povinnosť a bola by som rada, keby sme zamestnávateľom administratívne povinnosti čo najviac redukovali, a nie ich pridávali.

Andrej Danko i Robert Fico hovoria o 13. plate. Čo si myslíte o nárokovateľnosti na 13. plat vy? Mala by to byť povinnosť zamestnávateľov?

Bože môj, pýtam sa, kam smerujeme? Do centrálnej plánovanej ekonomiky? Je to nesmierne populistické, ak ponúknete niekomu viac peňazí, kto by to nechcel… Ale zodpovední členovia vlády alebo ktokoľvek, kto rozhoduje o platoch, by si mal uvedomiť aj dôsledky týchto populistických vyjadrení. Mal by si tiež uvedomiť aj nejaké súvislosti, ktoré v každom ekonomickom organizme, a teda aj vo firme fungujú. Každá jedna seriózna firma, ktorá zamestnáva ľudí, nemá dôvod ľudí klamať, podvádzať či vykorisťovať, má záujem na nízkej fluktuácii. Teda aby mala stabilných a kvalitných ľudí, ktorých potrebuje mať a aby ich mohla mať, tak ich potrebuje zaplatiť. Je bežnou praxou, že firmy na udržanie zamestnancov sa k nim slušne správajú, vytvárajú im príjemné pracovné prostredie, neváľajú na ich plecia množstvo nadčasov. Zároveň sa im snažia platiť toľko, koľko môžu. Čiže mnohé firmy dnes platia zamestnancom 13. aj 14. plat, či nejaké iné motivačné odmeny. Trinásty plat ja nepovažujem za motivačnú odmenu, lebo ak je nárokovateľný, nie je motivujúci. Iné je naviazať odmenu na výkon, touto cestou by som išla. Čiže je to opäť len populistický ťah, pretože firmy, ktoré si ho nebudú môcť dovoliť, to budú obchádzať, lebo by ich mohol zruinovať. Normálne žasnem!

Ako by sa to dalo podľa vás obísť?

Keby ma ako podnikateľa naštvali takýmto niečím, tak čo by som v prvej emócii navrhla, by bolo, že poďme so všetkými dvanástimi mzdami trebárs na sumu minimálnej mzdy a zvyšok nominálneho platu vyplaťme v 13. plate. Tým ušetríme na odvodoch, lebo 13. plat podľa návrhu jediný nemá byť zodvodovaný. A aby som zamestnancom nevyrobila problém s cash-flow – pretože ľudia majú svoje výdavky, platia hypotéky, atď., priebežne počas roku by som im dávala preddavky na 13. plat. Ľudia by nič nestratili a firma by získala. No stratil by štát. Čiže vždy sa nájde riešenie, ako obísť zákon. Podstatné ale je, že vláda zasa ide rozdávať, SNS bojuje so Smerom, kto bude populistickejší, kto „vybaví“  vlaky zadarmo, 13. plat „zadarmo“ a povinne. Lenže toto nie je cesta. Presnejšie je to cesta, na konci ktorej je zruinovaná ekonomika a nešťastní občania. Len sa pozrime do Grécka.

- Reklama -