Nový prezident Francúzska Emmanuel Macron počas svojej nedeľňajšej inaugurácie urobil niekoľko gest vyzdvihujúcich francúzsku armádu, spomeniem napríklad, že namiesto tradičnej limuzíny využil vojenský džíp. Britský the Guardian dokonca napísal, že Macron spojil svoju inauguráciu s ukážkou vojenskej sily krajiny. Ako si môžeme vysvetľovať, že Macron zvolil takúto prezentáciu?
Nečudujem sa, že zvolil takúto komunikáciu, len sa bojím, aby to nebolo nakoniec pre bezpečnosť Francúzska kontraproduktívne. Macron sa ešte pre voľbami vyjadril, že ak vyhrá, bude raziť rovnakú politiku ako jeho predchodca a že bude podporovať boj s Islamským štátom, boj s terorizmom. To je všetko pekné, ale hlavne treba, aby sa nielen Macron, ale aj všetci ostatní lídri západnej Európy zamysleli a uvedomili si, že treba najmä hľadať spôsob, ako stabilizovať situáciu na Blízkom východe. Pretože ak nebude zabezpečená situácia tam, v boji s terorizmom nepomôže, ani keby sa vo Francúzsku menili prezidenti každého pol roka. Na jednej strane je to teda Macronova agenda ukazovať silu a bojovať proti terorizmu, no obávam sa, že sa to nakoniec môže ešte otočiť proti nemu a podnecovať radikalizáciu v krajine.
Ako bude po novom vyzerať vzťah medzi Francúzskom a Nemeckom, keď Hollanda vystriedal na prezidentskej stoličke Macron?
Nič extra sa zrejme nezmení a pôjde sa v rovnakých vyšliapaných koľajách ako doteraz. Pre predstaviteľov mocností západnej Európy je Emmanuel Macron vítaná postava. Otázne ale je, kto vyhrá najbližšie parlamentné voľby vo Francúzsku, lebo aj na základe toho sa bude určovať do budúcna vzťah s Nemeckom. Viete, vždy môže prísť niečo nové, čo človek nečaká.
Bezpečnostný analytik Juraj Zábojník, Zdroj: Archív JZ
Ako vnímate kybernetický útok, ktorý cez víkend zasiahol viac ako 150 krajín po celom svete?
Odborníci, ako by sme mali nazvať hackerov, ktorý za ním stoja, v rámci týchto útokov ukázali, že vedia ohroziť celý systém fungovania spoločnosti. A tu nepomôžu politikom žiadne ich krásne slová. Toto totiž nie je o sile, ale o zručnosti. Pred tromi rokmi pritom nikto ani nepripúšťal, že raz dokážu IT útočníci odstaviť celý systém a nastoliť chaos v krajine. Toto je varovný signál pre tých, ktorí to podceňujú, čo sa týka aj Slovenska, že sa treba začať touto hrozbou rýchlo zaoberať. Dnes už je totiž všetko nastavené na nejaký informačný systém, či sú to finančné prevody, dodávky tovarov, čističky vody alebo aj svetelné križovatky. Môže nastať chaos, aký sme ešte nezažili. Potom už si politici môžu rozprávať, čo chcú. Aj riaditeľ Europolu povedal, že tento útok nemá obdoby. Bezpečnosť informačných technológií dnes musí byť číslom jeden.
Do akej miery je Slovensko v ohrození takýmito útokmi?
Ak by niekto povedal, že Slovensko je pred obdobnými útokmi v bezpečí, musel by som sa nad tým zasmiať. Na jednej strane vítam iniciatívu policajného prezídia, že vytvára novú zložku, ktorá sa bude zaoberať kyberkriminalitou, ale na druhej strane je to asi v takom štádiu, ako keď v 90. rokoch vznikla finančná polícia. Tí policajti sa vtedy všetko učili za chodu a za chodu sa zoznamovali s týmto kriminálnym prostredím, rovnako to je teraz s oblasťou kyberkriminality. Ľudia, ktorí by nám reálne vedeli hneď pomôcť, to totiž nepôjdu robiť za také peniaze, aké im ponúkne štát. Vláda si však musí uvedomiť, že toto už nie je o prázdnych politických frázach, toto je o činoch, toto je tvrdá realita, ak padnú systémy v nemocniciach a budú zomierať ľudia v dôsledku toho, že nemohli ísť na operáciu, ak padnú bankové systémy, systémy mobilných operátorov… Mala by sa touto otázkou zaoberať aj bezpečnostná rada našej krajiny a bolo by dobré vytvoriť za týmto účelom aj orgán zložený z odborníkov. Taká Česká republika má napríklad centrum kybernetickej bezpečnosti a je pred nami v tomto smere omnoho ďalej.
Severná Kórea cez víkend znovu porušila medzinárodné dohody keď testovala nový typ rakety schopnej uniesť aj ťažkú jadrovú hlavicu. V reakcii na to Donald Trump vyhlásil, že treba zaviesť voči krajine ďalšie tvrdšie sankcie. To už ale znie ako dosť obohraná pesnička a nezdá sa, že by mala doteraz nejaký efekt. Dokedy je únosná takáto situácia, keď si Severná Kórea veselo porušuje, čo len chce a vyvíja stále modernejšie a efektívnejšie zbrane, zatiaľ čo najsilnejší geopolitickí hráči sa iba oháňajú sankciami?
Sankcie určite nie sú cesta. To sú len kozmetické úpravy takéto vyjadrenia politikov a som prekvapený, že také niečo počúvam práve od Trumpa. Od Trumpa som totiž čakal niečo celkom iné vzhľadom na to, čo hovoril pred voľbami. A to, čo teraz robí, je s jeho minulými vyjadreniami v rozpore, takže pomaly už neviem, čo si o ňom mám myslieť. Zase vyjadrenia o tom, ako Spojené štáty zatočia so Severnou Kóreou tiež nie sú cesta. Cesta je spoločné rokovanie mocností, akými sú USA, Čína a Rusko, ale aj krajiny západnej Európy, lebo prípadný konflikt by sa týkal všetkých. Snaha, aby bola Severná Kórea pod kontrolou, bola veľmi dobre rozpracovaná a nastavená za Billa Clintona, bohužiaľ, sloni v porceláne, ktorí nastúpili po ňom, túto snahu zničili a preto situácia dnes vyzerá, ako vyzerá.
