Generálnym riaditeľom DPB ste sa stali v polovici októbra 2015. Ako hodnotíte zatiaľ svoj rok a pol vo funkcii? Na čo ste hrdý a naopak, čo vás nepotešilo, respektíve čo vyslovene nevyšlo?
Musím povedať, že za ten rok som sa familiarizoval so všetkými problémami, ktoré dopravný podnik má, a ktoré som do svojho nástupu vnímal len z pozície cestujúceho tak trochu s odstupom. Verejnú dopravu ako proces vnímam v troch rovinách – informačný systém a odbavenie cestujúceho, kvalita dopravných prostriedkov a dopravná cesta, po ktorej chodíme. A myslím, že vo všetkých troch častiach sa nám podarilo urobiť za toho vyše roka istý pokrok.
Stresujúcim bolo pre mňa, keď som v októbri nastúpil, že už od novembra sme zvýšili mieru zapojenia dopravného podniku do integrovanej dopravy, čo bol významný záťažový moment, ktorý sme, myslím ako dopravný podnik, zvládli. Som presvedčený, že dnes už aj verejnosť vníma existenciu integrovanej dopravy pozitívne. Samozrejme, ani my sme sa v celom procese nevyhli veciam, ktoré by sa už teraz s odstupom času dali urobiť lepšie.
Ďalším takým významným momentom bolo zavedenie elektronickej peňaženky pri odbavení.
V rámci dopravných prostriedkov sme začiatkom roka 2016 doplnili vozidlový park o 15 nových električiek spolufinancovaných z európskych prostriedkov a potom v druhej časti minulého roka sme pripravili nákup a obnovu autobusov.
Stále sme ešte v procese vyhodnocovania ponúk, pričom čoskoro by sa už mal dotiahnuť k záveru, aby sme tak zvýšili kvalitu prepravy aj v móde autobusov.
V tretej sfére, dopravnej cesty, bol podstatný počin – to, že sme asistovali nášmu vlastníkovi ako majiteľovi dopravnej cesty pri sprevádzkovaní petržalského električkového úseku spolu so Štúrovou ulicou, čo je taká najvýraznejšia vec z posledného obdobia, ktorá je za nami, a máme, pochopiteľne, ďalšie veci v príprave. V spolupráci s magistrátom, ako aj na úrovni dopravného podniku.
DPB dlhodobo bojuje s nedostatkom vodičov. Aké kroky vo firme podnikáte na vyriešenie tohto problému? Darí sa vám postupne zlepšovať daný stav?
Možno som sa trochu vyhol v odpovedi na prvú otázku, čo sa mi tak úplne nepodarilo. Toto je jedna z oblastí, ktorá bola na začiatku môjho pôsobenia dosť traumatizujúca, pretože od februára do apríla 2016 sme sa dostali do podstatnej nevýpravy (to je čo???). Dôvodom nevýpravy boli technické problémy s vozidlami, ako aj nedostatok pracovnej sily, teda vodičov. Toto bol ten hlavný problém.
Celkovo sme konfrontovaní s nie veľmi priaznivou vekovou štruktúrou našich pracovníkov. V podstate od skončenia povinnej prezenčnej vojenskej služby nie je trh saturovaný vodičmi skupiny D. V minulosti si veľká časť mladých mužov robila v rámci vojenskej prípravy vodičák na nákladné vozidlo. Od deväťdesiatych rokov takéto dopĺňanie prakticky neexistuje. A tí vodiči, ktorí boli k dispozícii, tak nám, pochopiteľne, zostarli. Len prirodzeným odchodom do dôchodku pritom ročne prichádzame takmer o dvesto vodičov.
Stav našich vodičov je okolo 1 500 osôb. Veľkú časť práce od prvého kvartálu roku 2016 vlastne až doposiaľ stále venujeme tomu, aby sme tento stav zmenili a aby sme mali dostatok vodičov. Musím s pochvalou na svojich kolegov povedať, že tohto roku vlastne neexistuje nevýprava. Teda ak porovnáme to isté obdobie spred dvanástich mesiacov. Keď použijem čísla, počas prvého kvartálu minulého roka sme nevypravili okolo šesťsto spojov, tento rok bol počet nevypravených spojov osem. Takže to zníženie je radikálne.
My sme Zmluvou o výkonoch vo verejnom záujme, ktorú máme uzatvorenú s mestom Bratislava, povinní naplniť nami mestom objednané grafikony v rozsahu minimálne 98 percent. Dnes sme v tom percentuálnom plnení na úrovni 99,8 percenta a sme na tom v tomto smere veľmi slušne, čo verím, že oceňujú aj naši cestujúci.
Na druhej strane, vlani sme tento parameter niekoľko mesiacov nenapĺňali. Boli sme len na úrovni 97 percent.
Generálneho riaditeľa bratislavského dopravného podniku teší, že v porovnaní s minulým rokom sa podarilo výrazne zlepšiť celkovú štatistiku vypravených liniek. Zdroj: mr
Pri ktorých dopravných prostriedkoch pociťujete najakútnejší nedostatok chýbajúcich pracovníkov?
Dotknem sa možno toho, akým spôsobom sme sa pustili do znižovania toho nedostatku. Hlavné úsilie sme zamerali na to, aby sme zvýšili výkon našej odbornej prípravy v rámci interného prostredia, teda našej autoškoly. Čiže dnes sme schopní si našich budúcich kolegov kompletne vyškoliť.
Samozrejme, že máme záujem o zodpovednú pracovnú silu a keď už sa do nejakého školenia dáme, okrem zdravotného posúdenia musí potenciálny adept na vodiča prejsť aj psychologickými testami, ktoré majú medzinárodný štandard pre potreby verejnej dopravy. Ja sám som ich absolvoval a musím povedať, že som sa trošičku upokojil, keď som zistil, že tie testy sú relatívne náročné a nie je to tak, že hocikto príde a za päť minút spraví test. Ide o testovanie, ktoré trvá prakticky celý deň. Niekedy, pokiaľ nie je daný človek v ideálnom rozpoložení, tak sa testovanie rozkladá aj do viacerých dní.
A myslím si, že naši interní psychológovia sú schopní odhaliť nevhodné typy správania, ako aj negatívnych povahových vlastností, ktoré by boli prekážkou pri tom, aby sa uchádzač stal vodičom z povolania. Takže aj touto cestou odkazujem našim zákazníkom-cestujúcim, že môžu byť pokojní. Naozaj sa zodpovedne venujeme výberu pracovníkov.
A tiež sa podarilo zvýšiť výkon našej autoškoly a kvalitu prípravy zamestnancov. Tento moment považujem za najväčší vklad dopravného podniku – aby sa ten stav na trhu s vodičmi trošku zastabilizoval a aby sme si ako prepravcovia len akoby nekradli šoférov zvyšovaním nákladov osobného charakteru a nedôvodnými benefitmi.
Samozrejme sme zaviedli a stále prepracovávame aj systém benefitov. Dávame náborové príspevky aj stabilizačné príspevky, no za kľúčový považujem už spomínaný moment vlastnej výchovy, pričom v tomto ešte nie sme na konci našej cesty.
Aby som sa však vrátil k odpovedi na otázku: Kde máme ten nedostatok ľudí najväčší?
Poviem to tak, že najzložitejšie je vychovať si vodiča trolejbusu. Neviem, či by som priamo odpovedal, že tam máme najväčší nedostatok, ale ten proces výchovy stojí najviac peňazí a trvá to najdlhšie, čiže sú to najkvalifikovanejší vodiči. Ale zase v rámci objemu prepravy realizujeme trolejbusmi z celkového počtu len 14 % a autobusmi realizujeme viac ako 60 % prepravy. Takže počtovo je nedostatok najvyšší práve pri vodičoch autobusov.
Prečo podľa vás ľudia neprejavujú dostatočný záujem o pozíciu vodičov? Evidujete podobné problémy aj v rámci dopravných podnikov v iných mestách?
Musím povedať, že toto je dnes celoslovenský problém. Možno dokonca aj väčší ako celoslovenský. Už som aj čiastočne povedal, že sa stratil jeden typ prípravy, ktorý tu v minulosti spoločensky existoval, pričom musím potvrdiť, že tá spoločenská objednávka tento stav plynulo nepreklenula.
Čiže dnes neexistuje typ vzdelávania, ktorý by naberal mladých adeptov. Existuje limit, že vodič autobusu musí mať minimálne 24 rokov, čo je významná reštrikcia. Keď aj skončíte strednú školu, tak tam máte šesťročné vákuum a nijaká konkrétna príprava neexistuje. My sme veľmi uvítali a dávali sme sami návrhy aj ako dopravný podnik na zníženie toho vekového limitu. Je zvláštne, že pre električku sa vzťahuje dráhový zákon a tam už môže jazdiť človek, ktorý má 20 rokov. Pritom z hľadiska zodpovednosti za cestujúcich i zverené hodnoty to je porovnateľné.
Aj preto sme veľmi pozitívne vnímali nedávnu poslaneckú iniciatívu, ktorá smerovala k zníženiu veku, práve reagujúc na to, že je nedostatok vodičov. A, pochopiteľne, by sme uvítali, aby aj štát organizoval vzdelávanie a prípravu v odbore verejnej dopravy, ktorá je aktuálne podľa môjho názoru slabá.
My sme, samozrejme, pripravení ako významný zamestnávateľ sa tohto vzdelávania aj partnersky zúčastniť. Napríklad tým, že by sme umožnili v našej autoškole absolvovanie prípravy pre študentov odborne príbuzného zamerania, ktorí by sa pripravovali už počas strednej školy.
My by sme zase boli ochotní s nimi uzatvárať zmluvy, na základe ktorých by po skončení strednej školy u nás pracovali pri údržbe vozidiel, kým by dosiahli patričný vek.
Viac na tému dnešných stredoškolákov TU
Takže tu je akási trhová diera, no nemyslím si, že je to nezáujem. Keď aj robíme nárazové promo akcie, prípadne tradičné dni otvorených dverí, tak stále evidujeme, že existuje pomerne dosť veľká skupina nadšencov akýchkoľvek dopravných prostriedkov, verejnú dopravu nevynímajúc.
Stále tam máme húfy zvedavých detičiek, len práve tá spomínaná diera medzi 18. až 24. rokom je to, čo nás brzdí. Lebo mladý človek sa snaží nájsť si uplatnenie a keď už si ho raz nájde, tak potom po zapracovaní bude meniť oblasť pôsobenia s menšou pravdepodobnosťou. Preto práve chceme, aby títo mladí ľudia išli hneď po škole pracovať v rámci svojho ´fachu´, teda napr. do dopravného podniku.
Ako sa rečou čísel v poslednom období vylepšil váš vozidlový park?
Denne máme vo výprave okolo 370 autobusov, z toho máme stovku mladších ako tri roky.
Pri trolejbusoch máme 120 nových trolejbusov, čo pri dennej výprave 98 trolejbusov znamená, že všetky trolejbusy chodia vlastne nové. Hoci sú dve výnimky, kde nové trolejbusy nevypravujeme. Konkrétne ide o Dlhé diely. Tam nám chodia kĺbové vozidlá s prídavným motorom, ktoré majú osem rokov. No a potom ešte do nočných výprav dávame staršie trolejbusy.
Čo sa týka električiek, tu je denná výprava okolo 96 vlakov. Používam termín ´vlaky´, lebo niekedy je električka tvorená z dvoch samostatných vozidiel. Aktuálne podnik disponuje 60 novými električkami, typu Škoda 29 T a 30 T.
Nová nízkopodlažná električka značky Škoda premávajúca cez centrum hlavného mesta. Zdroj: TASR
Vo februári ste verejne vyjadrili prianie, aby v DPB pôsobil vyšší počet žien, keďže doposiaľ ide v porovnaní s mužmi stále o nepatrné číslo. Prečo by bolo dobré, aby vaše rady rozšírilo viac vodičiek?
Myslím, že ako sa mení technológia okolo nás, rovnako sa mení aj technológia na dopravných prostriedkoch. To, čo bolo niekedy fyzicky náročnou prácou, už dnes až ta nie je. Aj preto, že všetky dopravné prostriedky sú spravené na čo najvyšší komfort obsluhy. A aj keď ide stále o veľmi, veľmi zodpovednú prácu, z hľadiska fyzickej námahy sa stala prácou ľahšou a aj preto sa stáva čoraz vhodnejšou aj pre dámy.
Okrem toho, v mužskom naturele je možno prirodzene viac takej súťaživosti a dravosti, čo nemusí byť na týchto pozíciách až taká výhoda. Naopak, skôr pokojný prístup za volantom, ktorý je typický pre ženský naturel, môže byť v konečnom dôsledku aj vhodnejší.
V čase, keď sme s touto iniciatívou prišli, tak z celkového počtu 360 žien bolo na pozícii vodič 68. Tešíme sa však každému prírastku a, chvalabohu, nejaký prírastok sme zaznamenali. Dnes je v prevádzke 73 vodičiek a ďalších päť máme v prípravnom kurze.
Takže dámy na tú našu výzvu trošičku reflektujú, čomu sa osobne veľmi teším. Navyše, ak sa hovorí, že v tom či onom zamestnaní zarobí žena v porovnaní s mužom menej, u nás takáto diferenciácia neexistuje. A aj celkovo ten príjem nie je najhorší, čo sledujeme v rámci verejných prepravných spoločností.
Mimochodom, koľko má DPB v súčasnosti vodičov, respektíve vodičiek? (trolejbusy, autobusy, električky)
Vodičov máme aktuálne tesne pod 1500 a vodičiek, ako som povedal, je 73, pričom najväčšia skupina vodičiek je na električkách. Zaujímavosťou je, že máme len jednu vodičku trolejbusu. No to už sa znova dostávame k predtým povedanému, že tu je tá kvalifikácia najnáročnejšia.
S akým ročným rozpočtom narába DPB?
Ročný rozpočet dopravného podniku je na úrovni 110 miliónov eur s tým, že tržby z cestovného dosahujú asi 45 miliónov eur ročne. To sú čísla, z ktorých tu žijeme a z ktorých ponúkneme 41 miliónov vlakokilometrov alebo skoro päť miliárd miestokilometrov ako objem disponibilnej prepravy ročne Bratislavčanom.
Objem prepravy je podľa môjho názoru dostatočný a aj prepravná kapacita je dostatočná na to, aby sa verejná doprava mohla stať atraktívnou aj pre väčšiu skupinu ľudí. Po vyše roku vo funkcii som oprávnený tvrdiť, že my (v DPB) dlhodobo nedokážeme zmerať prepravné prúdy. Dokážeme monitorovať využitie našich dopravných prostriedkov, možno to dokážu aj naši partneri zo železníc, ale nedokážeme zmerať to, koľko ľudí, čo nepoužíva mestskú dopravu, odkiaľ a kam chodí.
A toto možno trošku bráni lepšej optimalizácii navrhnutia liniek a grafikonov. V každom prípade, toto nie je výzva ani na rok, ani na dva roky. Keď chce mať nielen Bratislava, ale vlastne ktorékoľvek mesto, efektívny dopravný systém, ktorý dokáže čo najväčšie množstvo ľudí uspokojovať verejnou dopravou, tak musí byť pripravený na takéto bazálne otázky odpovedať.
Ako často debatujete o vnútrofiremných záležitostiach s primátorom Ivom Nesrovnalom, prípadne inými poslancami? Stretávate sa na pravidelnej báze alebo skôr nárazovo a podľa potreby?
Skúsim na to odpovedať v dvoch rovinách. Po prvé, do tohto podniku som vstupoval bez akéhokoľvek kontaktu s reálnou politikou a tak to o mne platí aj doteraz.
Samozrejme, keďže tento podnik je vlastnený mestom, je veľmi nutné, aby tu ten vzájomný kontakt existoval. A musím povedať, že ma teší, ak ľudia, ktorí majú právo rozhodovať, sa zaujímajú o problémy svojho vlastného podniku. Čiže s potešením musím povedať, že pán primátor spravil asi pred mesiacom u nás kontrolnú návštevu, pričom sme mu ukázali našu najväčšiu vozovňu, vysvetlili čo a ako robíme, respektíve povedali, aké máme problémy.
Bolo to veľmi bezprostredné a ´kontaktné´ s mnohými ľuďmi priamo z prevádzky, nielen s manažérmi.
Nielen za mňa osobne, ale aj s ľuďmi z užšieho vedenia je tá komunikácia s pánom primátorom pravidelná a obojsmerná. On hovorí o očakávaniach, ktoré má od DPB, my hovoríme o vzniknutých problémoch a ich možnom riešení.
Takže ja túto komunikáciu hodnotím ako dobrú. Nie je to zbytočne presýtené, že by sme sa stále len ´vykecávali´, veď každý má tú svoju robotu a agendu, no keď treba niečo povedať, respektíve keď sa domáhame odpovede, tak tá odpoveď aj príde. Čiže ten vzťah je korektný.
A čo sa týka toho širšieho mestsko-poslaneckého spektra, tak Dozorná rada DPB je tvorená z podstatnej časti zo zástupcov poslaneckého zboru, takže ten kontakt tam je pravidelný. My sa nebránime akémukoľvek dohľadu ani komunikácii.
Či je to vo finále ten správny prístup, to nechám na samotnom akcionárovi. Osobne sa domnievam, že vždy je dobré a lepšie, keď sa podarí dosiahnuť čo možno najvyšší stupeň profesionalizácie a ´odstrihnutie´ akéhokoľvek politického vplyvu na fungovanie firmy.
- Reklama -
