Učiteľ dejepisu otvorene: Mladá generácia nepozná kompromisy, aj preto sa jej politici boja

10. 5. 2017 11:00

ROZHOVOR Formuje budúcu generáciu, pričom vedno s kolegami sa snažia mladým ľuďom v maximálnej možnej miere odovzdať svoje poznatky, vedomosti a pripraviť ich na praktický život. Stredoškolský profesor dejepisu na bratislavskom gymnáziu Metodova Juraj Šuchter vyprevadil do dospelosti už tisíce študentov, pričom za roky praxe dokáže porovnať, ako sa vyvíjajú, prípadne menia generácie našich gymnazistov. Sú dnes slovenskí žiaci menej nadaní ako ich niekdajší rovesníci spred dvoch-troch dekád? Alebo ide, naopak, kvalitatívna úroveň vedomostí a zručností dnešných tínedžerov nahor? Viac už v nasledujúcom rozhovore na mnohoraké témy.

Učiteľ dejepisu otvorene: Mladá generácia nepozná kompromisy, aj preto sa jej politici boja
Foto: mr
Popis: Stredoškolský pedagóg Juraj Šuchter
reklama

Zápasíte aj vy ako pedagóg s nedostatkom času počas vyučovacieho roka? Stane sa vám niekedy, že danú tému nemáte čas dovysvetľovať, respektíve hlbšie prebrať, pretože na ďalšej hodine už treba preberať niečo iné?

Na základnej škole je toho času veľmi málo. Ale ak myslíte gymnázium, kde máme v prvých troch ročníkoch týždenne po dve hodiny, tak toho času je tam relatívne dosť. Iste, niektoré témy by ste chceli, najmä v treťom ročníku, viac rozviesť. Napríklad ja preberám tému holokaustu skoro šesť hodín, ale do toho započítavam aj to, že študentom pustím nejaké dokumentárne filmy. Prípadne môžeme do toho zarátať aj návštevu Osvienčimu, kde sme boli tento rok trikrát, to znamená dokopy tam bolo päť tried, tak si myslím, že tejto téme sa venujeme veľa. Ale to je, samozrejme, na úkor iných tém, ktoré sa vynechajú. Času je dosť a nemyslím, že na gymnáziu treba rozširovať ten dejepis. Skôr nám chýbajú kvalitné metodické pomôcky. 

Keď spomínate holokaust, preskočím poradie svojich otázok a rovno sa spýtam na prvovoličov, respektíve mladých ľudí, ktorí idú k voľbám vo všeobecnosti. Opozičnú ĽS NS volilo v minuloročných parlamentných voľbách aj veľké množstvo mladej generácie. Nie je to podľa vás aj dôsledok súčasného nastavenia školstva, že mladí sa rozhodli podporiť krajne pravicovú partaj?

Poviem to takto: tuším pred nejakými ôsmimi-deviatimi rokmi sa uskutočnila veľká reforma pána ministra Mikolaja, ktorý vtedy usúdil, že na ZŠ stačí týždenne jedna hodina dejepisu, plus ešte nie tak dávno bola v médiách kampaň zameraná na štúdium technických smerov. Aj to heslo znelo zhruba v zmysle ´Študuj vedu, budúcnosť sa ti odvďačí´. Humanitné predmety sa tým pádom trošku zatláčali do úzadia.

Áno, nám je aj s kolegami všetkým jasné, že učiteľ dejepisu alebo historik či filozof, nevymyslí liek proti rakovine. Málokto si ale uvedomuje, že humanitný predmet človeka formuje. No keď už ten spomínaný liek proti rakovine vymyslí nejaký rasista a povie, že ´jenom pro bílé´ alebo ´jenom pro černé´, tak potom to prakticky akoby ani nevynašiel.

Myšlienky lídra ĽS NS Mariana Kotlebu sú sympatické aj množstvu mladých ľudí. Zdroj: Facebook / Ľudová strana Naše Slovensko - Lučenec

Treba nájsť ten vhodný pomer, no myslím, že až príliš sa tu forsíruje, aby sa študovala iba veda. Pomaly na gymnáziách ideme robiť kvóty, koľko žiakov má študovať na ´gympli´. Ale ktorý 15-ročný žiak vám už presne vie povedať, že chce byť elektromechanikom, elektroinžinierom alebo filozofom? V každom prípade ten trh aj tak sám rozhodne. A rovnako tak sa slobodne rozhodnú aj študenti. 

Ale týmto umelým znižovaním nám prichádzali zo ZŠ žiaci absolútne nepripravení na stredoškolský dejepis. Keď som sa v triede spýtal, koľkým prvákom niečo hovoril pojem Mezopotámia, tak sa neprihlásil ani jeden... Lenže keď si pozriete osnovy pre ZŠ, tak to učivo je tam vysvetlené ´ako z rýchlika´ a decká tak nemajú potrebné základy.  

Aby žiakov učivo viac bavilo, nemal by sa klásť väčší dôraz na 20. storočie, ako povedzme na staršiu dobu kamennú? Z vlastnej skúsenosti viem, že napr. vražde J. F. Kennedyho sme venovali na hodine tak zhruba 10 minút a veľmi skratkovito. Nejde pritom o dôležitejšiu udalosť ako prehistória? Alebo domáce udalosti a teraz aktuálna téma mečiarizmu...  

Viete, doba kamenná sa preberá v 5. - 6. ročníku na ZŠ. To je také hranie sa, čo je ideálne pre tie 11-ročné deti. Tam je dejepis iný. Učíte sa dobu kamennú, staroveký Egypt, Mezopotámiu, Grécko. Neprepájate to, sú to uzavreté celky.

Do iných tém sa môžete dostať až v neskoršom veku, keď žiaci rastú a potom už prichádzajú súvislosti, ktorých je tam postupne strašne veľa. Napríklad ja Kennedyho vraždu ani nespomeniem, lebo po 2. svetovej vojne sa ani takto podrobne dejiny nepreberajú. Kennedyho spomínam len pri príležitosti karibskej krízy a nič viac.

A tiež chcem spomenúť, že je taký úzus, keď by historik nemal nejako preberať posledných päťdesiat rokov. Zoberte si, akou traumou je pre našu krajinu téma slovenského štátu a to už máme 78 rokov dozadu. Pritom nám už pomreli tí pamätníci, ktorí boli v tom čase aj tak len deti. Títo ľudia už nežijú, no napriek tomu tu máme rozdelenú spoločnosť - jedni sú za, druhí proti.

Alebo o 17. novembri koluje aj dnes stále množstvo dohadov. Samozrejme, v školstve to vynechať celkom nemôžeme a niečo spomenúť musíme. Ale či preto nejako detailnejšie teraz preberať mečiarizmus... Vyťahovať tému Mečiara je zaujímavé možno pre nás, čo sme to obdobie zažili. My tým, pochopiteľne, žijeme. 

Hovoríte o národnej traume v podobe slovenského štátu, tak skúsim na to nepriamo nadviazať. Dajú sa vôbec dejiny vykladať, respektíve učiť objektívne? Dokážu sa národy povzniesť nad historické udalosti, v ktorých práve príslušníci danej krajiny, prípadne ríše totálne zlyhali? Stačí spomenúť trebárs masaker v Srebrenici. Takmer naisto dostanete úplne odlišnú verziu od Srba a úplne inak to vidí Bosniak...

Pár rokov dozadu som videl film o Kosove. Dávala to Česká televízia. Bohužiaľ, naše televízie takéto programy ani nedávajú. V každom prípade, najprv šiel ten kosovský pohľad. Vtedy ste mali dojem, že Srbov treba vyviezť z tejto planéty. No následne išiel ten srbský pohľad a tam ste zase mali pocit, že tých Kosovčanov treba vyviezť preč.

To, čo vravíte, môžem použiť na naše dejiny, ktoré sú späté s dnešným Maďarskom. To, čo tu bolo do roku 1918, nazývame my ako Uhorsko. Pre Maďarov to je však Magyarország. A slovo Uhorsko máte v slovenčine, češtine a chorvátčine, v žiadnom inom jazyku to nie je. Keby to bolo aspoň v angličtine, no to je pre Maďarov skrátka len Hungary (anglický názov pre Maďarsko – pozn. red.).

Takže tam ťažko môžeme nájsť nejakú objektivitu. A dnešná maďarská mládež nechápe tých Slovákov, že naši predkovia sa cítili utláčaní. To je tiež aj tým, že ten dejepis je nastavený tak, že to Maďarsko je veľké a oni nikdy neuznávali, že tam žili aj iné národy. Pritom ich (Maďarov) bolo menej ako 50 % v celom Uhorsku.

Na druhej strane sa však aj my vzdávame zbytočne kvalitných historických tém. Povedali sme si, že uhorskí králi sú skrátka Maďari a o nich sa baviť nebudeme. A pritom Štefan bol aj náš kráľ (t. j. Slovákov), no, žiaľ, sme sa ho vzdali. Jeden náš politik dokonca v minulosti nazval Štefana ´šašom na koni´.

Pritom sa bavíme o prvom uhorskom kráľovi. Hoci pre mňa je slovo politik nadávka (smiech). 

Podobizeň Ladislava I. Svätého. Bol to uhorský alebo maďarský kráľ? Zdroj: Facebook / Kostol Panny Márie Kráľovnej-Magyarok Nagyasszonya

Objektívne sa ale na to z jedného či druhého pohľadu nepozrieme. Keď učím tie najnovšie dejiny, tak seminaristom vždy poviem: Toto je môj subjektívny pohľad.

Napríklad - ´toto je môj pohľad na socializmus s ľudskou tvárou, čo je jedna hlúposť, ktorá sa tu glorifikuje´.

A takto to vždy hovorím aj študentom, lebo ich považujem za dospelých ľudí, ktorí už sami majú na veci vlastný názor a nech si z toho niečo vyberú. Hoci si myslím, že drvivej väčšine z nich ide aj tak iba o to, aby zmaturovali.  

To ale neznie príliš pozitívne, keď žiaci daný predmet počas štúdia len pretrpia. Naozaj mladých ľudí minulosť a tým pádom aj dejiny nezaujímajú? Veď napr. Pražskú jar zažili ich rodičia či starí rodičia na vlastnej koži a žiaci by tak mali  informácie z ´prvej ruky´...

Na našom gymnáziu máme dva druhy študentov. Tých, ktorých to zaujíma, a potom tých, ktorých to nezaujíma vôbec. Samozrejme, tých ktorých to zaujíma, je menej. Závisí však aj od témy. Keď preberáme nástup Hitlera k moci, tak tu mám pozornosť skoro celej triedy.

A čo spomínate rok 1968, tak vám poviem, že len pár rokov po tom som sa narodil. Ale pre mňa to bola napriek tomu strašne vzdialená minulosť. Pritom to bol rozdiel pár rokov.

A teraz si vezmite, koľko rokov odvtedy už uplynulo pre nich (študentov). Veď pre nich je to pomaličky už ´pravek´. A takisto aj ten mečiarizmus je pre nich ´pravek´. Teraz to vďaka filmu (Únos - pozn. red.) trošku spoznali, no doteraz o tom netušili. Väčšina z dnešných mladých podľa mňa ani nevie, kto je Vladimír Mečiar. Ak by ste im ukázali jeho obrázok, nevedia toho pána pomenovať.

To myslíte vážne?

No veď poďte so mnou do triedy a vytlačme si obrázok Vladimíra Mečiara! Mám dnes hodinu v kvinte, to sú 16-ročné decká a sám uvidíte, koľkí budú vedieť, kto je na obrázku. Možno maturanti by to vedeli, no nižšie ročníky ťažko.

Mne ako 15-ročnému, keby ste ukázali fotku Ludvíka Svobodu, tak takisto netuším. A pritom bol vtedy aj tak celkom boľševicky preferovaný.

Treba si uvedomiť, že oni žijú súčasnosťou a baví ich to v závislosti od témy. Teraz ich chytil mečiarizmus, práve pre spomínaný film. Niekedy mám však pocit, že do našich učebníc niekedy vyťahujeme zbytočne nezaujímavé témy.

Rovnako ako každá generácia, aj dnešní mladí majú podľa pedagóga mnoho nových praktických zručností, no takisto sú oblasti, v ktorých za svojimi predchodcami zaostávajú. Zdroj: TASR   

Nerozmýšľali ste aj nad tým, či by nestálo za to, predstaviť alebo krátko spomenúť študentom prelomové diela povedzme z dejín filmu, umenia, po prípade významné športové udalosti, ktoré zasiahli aj do dejín? Nemali by k tomu mladí bližšie?

Začnem trochu zoširoka. Keď som prišiel do jednej triedy, učil som na predmetnej hodine práve francúzsky absolutizmus, to znamená Ľudovít XIII., Ľudovít XIV. a spýtal som sa študentov na Dumasovu knihu Traja mušketieri, kde vystupuje aj postava kardinála Richelieu, koľkí túto knihu čítali. Prihlásila sa jedna žiačka.

Ako začínajúci pedagóg som prišiel taký rozladený do zborovne, kde som to vravel kolegom, načo mi jeden z nich vtedy povedal: „Juraj, zle ste sa spýtali. Vy ste sa mali spýtať, koľkí z nich čítajú.“

Ale teraz som preberal napr. rusko-japonskú vojnu, pričom Japonsko za cisára Meidži v tom čase veľmi rýchlo napredovalo  a práve o premene vtedajšieho Japonska je pekný film Posledný samuraj s Tomom Cruisom.

Lenže keby som mal urobiť priemer, koľko žiakov videlo ten film, tak to vyjde, že ani nie jeden žiak. Čiže tie decká už ani filmy nepozerajú. Aspoň teda nie v televízii. Sledujú cez internet nejaké svoje seriály, prípadne nejaké videá, no klasické filmy v ´telke´ nie. 

Na druhej strane, aj vy alebo ja, keď sme mali 14 rokov, tak sme nepozerali film, ktorý bol natočený pred desiatimi rokmi - to bola v tom čase pre nás starina a nevenovali sme tomu pozornosť.

Slovenskí žiaci však v posledných rokoch vo všeobecnosti pohoreli v medzinárodnom testovaní PISA, o čom informovali s dosť veľkým znepokojením aj naše médiá. Je to naozaj reálny obraz upadajúcej kvalitatívnej, respektíve vzdelanostnej úrovne našej mladej generácie?

Z každej triedy vyberajú pri týchto testoch päť žiakov, pričom má ísť o náhodný výber. Tohto roku vyberali kvinteto žiakov práve z mojej triedy. No ak by som mal ja ako triedny učiteľ vybrať podľa seba danú päticu, tak by tie výsledky skončili ďaleko lepšie. Ja už neverím v náhodu (úsmev). Lebo zhodou okolností tí vybraní žiaci sú športovci a väčšinu času trávia na tréningoch a tej škole príliš ´neubližujú´. A toto bude potom obraz našich študentov... V každom prípade, žiaci sú obrazom doby. A tú dobu sme im vytvorili my, takže nemáme veľmi právo ich kritizovať. Možno sú hlúpejší v dejepise alebo zemepise, ale pozor - vedia zase veci, ktoré my nezvládame. Veď čo sa týka multimédií a techniky, tak to môj osemročný syn ma ´strčí do vrecka´. Čiže majú zase iné znalosti, ktoré sú už teraz dôležitejšie pre život.  

Dobre, ale nie je to dvojsečná zbraň spoliehať sa iba na Google,ako zdroj informácií? Moja, prípadne vaša generácia v detstve používala ako zdroj informácií encyklopédie alebo knihy. Dnes je však všetko na internete. Vedia však študenti odfiltrovať, čo je pravda a čo nie je? Lebo aj známa otvorená encyklopédia Wikipédia síce je populárnym zdrojom informácií, no tie sú veľa razy nepresné, či úplne nepravdivé...

Nevedia to odfiltrovať. A preto aj keď zadávam svojim študentom konkrétnu projektovú úlohu, tak je tam podmienka uviesť tri ´neinternetové´ zdroje. Musia odcitovať z použitých prameňov podľa štátnej normy. Nechceme ale po nich veľa, práca má mať 1800 znakov aj s medzerami, no musí to byť téma, ktorá niečo reálne ovplyvnila.

Samozrejme, internet nezakazujeme, no treba tam mať aspoň tie spomínané tri neelektronické zdroje, aby si to vedeli skonfrontovať.

A tiež je zaujímavé, keď majú spracovať historickú udalosť z pohľadu, že by sa daná udalosť skončila opačne. Napríklad, že v bitke pri Viedni by vyhrali turecké vojská.

Na záver otázka k nedávnemu Veľkému protikorupčnému pochodu študentov. Ako hodnotíte celú akciu? A bolo to podľa vás naozaj tak ´panensky čisté´ a žiadni politici, prípadne strana neťahali v zákulisí nitkami? 

Chcem veriť, že to panensky čisté bolo a som hrdý na našu mladú generáciu a ľudí, ktorí toto dokázali. Aj keď bol štrajk učiteľov, tak nás obviňovali, že je za tým taká a taká politická strana. Hoci je pravda, že politici sa radi priživia na podobných akciách či štrajkoch.

V každom prípade, nepoznám tých študentov, no strašne rád by som sa s nimi stretol a porozprával. Cez tie sociálne siete sa dokážu rýchlo zmobilizovať a fakt je, že sa inšpirujú tým, čo sa deje vo svete. A že sa k tomu pridalo toľko ľudí, je úplne super. Mám informácie, že na tom pochode sa zúčastnilo aj veľa našich študentov. Verte mi, táto generácia nie je stratená. Ja mám študentov rád a verím, že niečo kreatívne, myslím tým formu protestu, zorganizujú aj v budúcnosti.

A našim politikom sa dosť ťažko odpovedá. Všimli ste si tú rétoriku? Neútočili na tých študentov, z ničoho ich neobviňovali. Naopak, báli sa ich. Vraveli, že študentov pozývajú na stretnutie, kde im to chcú vysvetliť a že sa radi stretnú. Mladej generácie sa (politici) boja. Lebo mladá generácia ešte nepozná kompromisy. Ja, vy a aj každý dospelý človek sa postupne dostane do fázy, keď ho život okreše. Ale mladí sú ´buď-alebo´. Žiaden kompromis neberú. A preto sa ich všetci politici boja...

Mladí organizátori Veľkého protikorupčného pochodu kráčajú smerom k Námestiu SNP počas spomenutej protestnej akcie. Zdroj: mr

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: mr
reklama
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Analytik: Máme byť pripravení na biologické vojny a riešime rúška! Štát nechránil ľudské životy. A Únia? Taliansko hodila cez palubu

0:55 Analytik: Máme byť pripravení na biologické vojny a riešime rúška! Štát nechránil ľudské životy. A Únia? Taliansko hodila cez palubu

Dlhé roky vypracúval bezpečnostné stratégie ochrany najvyšších ústavných činiteľov. Osobne ručil a…