Marine je tvrdá. A nezľakne sa ničoho. Článok o Le Penovej z pera veľmi, veľmi významnej osoby

    0
    Francúzska prezidentská kandidátka Marine Le Penová hlasuje v 1. kole prezidentských volieb (Autor: TASR)

    Ockrentová spomína, ako v roku 2002 prvýkrát počula o Marine Le Penovej. Bolo to v čase, keď jej otec Jean-Marie Le Pen nečakane postúpil do druhého kola prezidentských volieb a v jednej z debát sa objavila aj jeho vtedy 33-ročná dcéra. Jean-Marie Le Penovi stačilo na postup do druhého kola 17 percent hlasov. Jeho dcéra ho však o pätnásť rokov neskôr prekonala a v prezidentských voľbách získala viac ako 21 percent hlasov.

    S jej postupom do druhého kola sa už počítalo a neúspešný pravicový expremiér François Fillon odporučil svojim voličom, aby dali hlas Emmanuelovi Macronovi. Socialista Benoît Hamon sa zachoval rovnako. Le Penová získala nálepku „nepriateľa republiky“. Táto dáma to teraz do druhého kola nebude mať ľahké, ale podľa novinárky je to tvrdá žena, ktorá sa len tak niečoho nezľakne.

    „Le Penová je veľmi tvrdá a verí vo svoj osud. Jej snaha o zmenu obrazu Národného frontu premenila toto okrajové hnutie na významnú politickú silu,“ usudzuje Christine Ockrentová. Le Penová dokáže osloviť nielen nezamestnaných mladých ľudí, ale aj rozčarovanú strednú triedu. A práve v tom tkvie jej sila. Zároveň svojej strane dáva klasický nacionalistický náter modrej, bielej a červenej, čím si získava ďalších voličov. Podarilo sa jej to však len za cenu tvrdých sporov, ktoré mala so svojím otcom. Dospelo to dokonca až k vyhrážkam súdom, z ktorého však nakoniec Jean-Marie Le Pen vycúval.

    Le Penová upustila od antisemitských výrokov svojho otca, stavia na veľkej kritike globalizácie a predovšetkým na veľkej kritike Európskej únie, ktorá podľa nej môže za všetko zlé vo Francúzsku. V závere kampane pred prvým kolom sa však takisto uchýlila k antisemitskej rétorike a je otázka, či za to mohla istá únava z dlhého politického boja alebo išlo len o uistenie starých bojovníkov Národného frontu, že strana sa nezmenila až tak výrazne.

    „Le Penová tvrdo pracovala aj na vybudovaní svojho medzinárodného postavenia. V New Yorku v januári márne čakala na prijatie u Donalda Trumpa. Muža, ktorý podľa Le Penovej okopíroval niektoré jej politické vzorce a vyhral americké prezidentské voľby. V Moskve sa stretla s ruským prezidentom Vladimirom Putinom nie preto, aby ho požiadala o peniaze, ako hneď upozornili jej stranícki kolegovia, ale preto, aby s ním debatovala o svetových otázkach,“ píše ďalej novinárka.

    Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.

    - Reklama -