Keby ste siahli do histórie, našli by ste nejaký príklad toho, kedy boli účelovo udelené amnestie iba preto, aby sa zakryli trestné činy istých osôb? Tak, ako sa to stalo v prípade tzv. Mečiarových amnestií v súvislosti s únosom vášho synovca Michala z leta 1995?
V dejinách sa už toho udialo dosť a po pravde, nielen v totalitných a autoritatívnych, ale aj v demokratických systémoch. Ale že by niekto udelil amnestiu sám sebe, to mi naozaj nie je známe. Ak sa vyšetrovanie únosu úplne ukončí, potom je možné, že v tomto zmysle sa Mečiarove amnestie stanú svetovým unikátom. Inak, samozrejme, že samotný zmysel amnestií nie je a nemôže byť zakryť zločin, zastaviť vyšetrovanie zločinu, ale omilostiť už odsúdených, ak je na takéto omilostenie nejaký etický dôvod či poľahčujúca okolnosť.
Od únosu uplynulo takmer 22 rokov, odvtedy sa vystriedalo u nás viacero vlád. Pri moci bola okrem vlády Vladimíra Mečiara osem rokov aj dve vlády Mikuláša Dzurindu, rok a pol vláda Ivety Radičovej a už deväť rokov tu vládne Robert Fico. Prečo žiadna z týchto vlád nebola schopná zrušiť hanebné Mečiarove amnestie?
Amnestie nemôže zrušiť vláda, musí to urobiť parlament a to trojpätinovou väčšinou. A tá sa nikdy nenašla aj pre postoj vtedajšej opozície.
V týchto dňoch Ficova vláda v súčinnosti s koaličnými partnermi deklarovala ochotu zrušiť spomínané amnestie, no podmieňuje to ústavnosťou, teda aj zmenou Ústavy SR, kde bez hlasov opozície jej zmenu nedosiahne. Opozícia zatiaľ túto hru neprijala. Navyše vládna koalícia sa odvoláva na rozhodnutie ústavného súdu, od ktorého by mal celý proces závisieť. Nesmeruje to opäť k patovej situácii, na konci ktorej môže byť ďalší nezdar v zrušení amnestií?
Hra s Ústavným súdom SR vyzerá naozaj tak, že súčasná vládna koalícia, či skôr jej líder SMER, to so zrušením amnestií nemyslí úplne vážne. Také, ako ste povedali, hanebné amnestie, môže zrušiť jednoducho parlament bez akýchkoľvek ďalších podmienok. V demokracii je ústavný súd dôležitá inštitúcia, ale tou najdôležitejšou je parlament a ten môže rozhodnúť.
Vládna koalícia jedným dychom ale hovorí, že okrem Mečiarových amnestií budú zrušené aj amnestie, ktoré mali oslobodiť vášho synovca Michala. Možno dávať obidve amnestie na rovnakú úroveň?
Nie je to celkom to isté. Ostatne, amnestia Michala Kováča ml. sa môže celkom pokojne zrušiť tiež. Je jasné, že zatykač bol vydaný na základe krivého svedectva svedkov a že sa Michal Kováč ml. nijakých trestných činov nedopustil. Ukázalo by sa aspoň, v akej dielni sa takéto dokumenty a celý zatykač sfabrikovali. Že už pri tom bola snaha očierniť samotného prezidenta a donútiť ho k abdikácii. Ukázalo by sa tiež, že peniaze a korupcia nemajú hraníc a prekvitajú všade.
V minulosti ste povedali, že kto má u nás v parlamente väčšinu, ten si odhlasuje, čo chce. Podľa vás máme dokonca také prípady, že opozícia príde s nejakým návrhom do parlamentu, automaticky to vládna väčšina zmietne zo stola a možno, že o mesiac či o dva príde sama s návrhom, ktorý je možno iba trošku oprášeným alebo prepracovaným návrhom, ktorý tam dala pôvodne opozícia a ktorý zamietla. Jednoducho u nás nefunguje demokracia, lebo nemáme demokratov. To sú vaše slová. Nie je to aj prípad návrhu na zrušenie amnestií? Vieme, že prvý predsa prišiel s návrhom zrušenia amnestií Ján Budaj…
Je to, žiaľ, pravda, a veľa sa na tom nezmenilo ani dnes. Formálne je tu však na takýto prípad poistka trojpätinovej väčšiny, ktorá aspoň do určitej miery môže zabrániť vládnej väčšine odhlasovať si všetko, čo chce. Nesmieme zabúdať ani na to, že súčasná vládna koalícia je iná ako tie predchádzajúce a že koaliční partneri Smeru nechcú byť iba poslušným nástrojom svojho silnejšieho partnera.
Osem mesiacov po únose vášho synovca zavraždili Róberta Remiáša, človeka, ktorý chcel povedať pravdu o únose. Doteraz nikoho za jeho smrť nepotrestali. Vy ste veľmi jasne povedali, kto sú vinníci nielen samotného únosu, ale aj tejto tragédie. Pomenujete ich aj teraz, keď už, žiaľ, nežije ani váš brat, ktorý sa nedočkal satisfakcie v podobe vyšetrenia udalostí a zrušenia Mečiarových amnestií?
Zavraždenie Róberta Remiáša je zločin, ktorý by sa mal dôkladne vyšetriť a potrestať. O život prišiel mladý, nevinný človek. Je tu vážne podozrenie, že štátna inštitúcia tu využila zločinecké podsvetie a to je vec, ktorá je vo svojej podstate taká hanebná, že jej odhalenie je pre právne vedomie celej spoločnosti na Slovensku nevyhnutné.
Ako sa bude pozerať história na človeka, akým je Vladimír Mečiar? Na jednej strane sa vyhlasuje za „otca vlasti“, na druhej strane má podľa niektorých na rukách krv. Čo prevažuje?
Mečiar nie je nijaký „otec vlasti“. Všetky jeho činy svedčia o tom, že sledoval iba záujem svoj a svojich kumpánov. Nič nezaložil, ale všetko, čo mohol, rozložil. Rozložil VPN a z toho vzniklo HZDS, rozložil, spolu s Václavom Klausom, nedemokratickým spôsobom česko-slovenskú federáciu a z toho vzniklo samostatné Slovensko. Taká je historická pravda.
Ako vnímate osobu a úlohu Roberta Fica v celom procese okolo zrušenia amnestií?
Robert Fico záhadným spôsobom húževnato bránil zrušenie Mečiarových amnestií. Jeho vysvetlenie, že je to morálny suterén, ale právne je to nezrušiteľné, ho diskredituje ako právnika, lebo vlastne tvrdí, že morálka do práva nepatrí. Prečo to robil, to vie najlepšie on sám.
Určite ste s vaším bratom ešte počas jeho života diskutovali o tom všetkom, čo sa stalo od roku 1995, teda od momentu, ktorý výrazne zmenil nielen jeho život, život vášho synovca či celej vašej rodiny, ale dovolím si povedať, že aj celej našej spoločnosti? Zostane temná škvrna udalostí okolo únosu naveky živá?
Celá spoločnosť na Slovensku i v Európe, ktorej sme súčasťou, má právo dozvedieť sa celú pravdu o únose, o vražde Remiáša, ale aj o zmarení referenda o priamej voľbe prezidenta, lebo zmarenie tohto referenda umožnilo vôbec Mečiarovi, aby mohol prevziať právomoci prezidenta a amnestie udeliť. Na to by sa nemalo zabúdať.
Jozef Hübel počas jediného rozhovoru, ktorý poskytol Michal Kováč ml. médiám po svojom únose. 26. 2. 1996
Aké rozhodnutie Ústavného súdu SR a následne vládnej koalície či vlády očakávate v najbližších dňoch? Bude na konci zrušenie Mečiarových amnestií?
Mám o tom stále pochybnosť, lebo vo viazaní rozhodnutia parlamentu na rozhodnutí Ústavného súdu SR vidím evidentnú snahu proces zrušenia amnestií mariť. Ústavný súd rovnako ako všetky ostatné inštitúcie musia sa trojpätinovému rozhodnutiu parlamentu podriadiť.
Nie tak dávno ste povedali: „Nemôžeme povedať, že by sme tu mali totalitný systém, to teda naozaj nie. Ale v ľuďoch to zostalo. Keď sa pýtate ľudí, že by sa mali nejako postaviť proti vládnym uzneseniam, ak sa s nimi nestotožňujú, že by mali kritizovať, kontrolovať vládu, tak odpovedia: Veď sme ich zvolili, tak nech vládnu… Teda ľudia si povedia, že aj tak nič nezmeníme alebo: Majú právo, lebo boli zvolení. Myslíte si, že keby sa vyvinul na vládnu koalíciu oveľa väčší tlak zo strany verejnosti v prípade zrušenia Mečiarových amnestií, že by bolo všetko inak?
Ten tlak verejnosti tu už existuje. Klesanie preferencií Smeru je pravdepodobne jedným z dôvodov, prečo Robert Fico zmenil rétoriku aj v tejto otázke. Evidentne chce preniesť zodpovednosť na niekoho iného.
Podľa vás Mečiarov systém, ktorý spôsobil, že všetky krajiny okolo už boli v NATO – Česi, Poliaci, Maďari a my sme boli odmietnutí, podobné to bolo aj s Európskou úniou, že tu budeme nejaký izolovaný ostrov nebodaj napojený na Moskvu, to v ľuďoch prebudilo určité obavy. Až po tých obavách sa začali aktivizovať a zapojili sa do toho aj občianske organizácie. Toto bol proces, ktorý takto vyvrcholil. Myslíte si, že niečo podobné sa môže zopakovať aj v prípade súčasnej vládnej koalície? Máme tu vôbec nejakú alternatívu?
Táto vaša otázka vyjadruje najpálčivejší problém našej súčasnosti: alternatíva. Je možné, že zahranie Mečiarových amnestií do autu by spoločnosť v tejto situácii mohlo aktivizovať. Ale na to si ešte budeme musieť počkať.
- Reklama -
