Podpredseda klubu Smer-SD Dušan Jarjabek si myslí, že nastal progres myslenia a vývoj spoločnosti pokročil natoľko, že sa nedá porovnávať vtedajšia potreba vzniku novodobej teórie čechoslovakizmu so súčasnosťou. „V tom danom čase mal československý štát jedno obrovské zdôvodnenie. Vývoj však išiel ďalej a ktosi múdry povedal, keď sme sa v 93. roku rozchádzali, že sa musíme preto rozísť, aby sme sa mohli o to viacej spojiť. A to sa udialo,“ vyjadril sa pre PL a dodal, že tejto teórii nasvedčujú aj vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi, ktoré sú podľa jeho názoru na historicky najlepšej úrovni.
Koaličný poslanec nepovažuje za zmysluplné vracať sa – čo i teoreticky – k úvahám o spoločnom štáte v súčasnosti. Je však presvedčený, že bez ČSR by len ťažko bola Slovenská republika tam, kde je dnes. Jarjabek považuje Masaryka za politicko-spoločenskú, kultúrnu a historickú persónu, ktorú si treba vážiť, no prízvukuje, že ju netreba idealizovať aj napriek tomu, že to v tom čase prvý československý prezident nemal ľahké.
Mŕtvo narodené dieťa nemohlo skončiť inak
Nespochybniteľné miesto v českých aj slovenských dejinách má prvý československý prezident aj podľa podpredsedu SNS Antona Hrnka. Jedným dychom však dodáva, že v slovenských dejinách ho nemôžeme považovať za jednoznačne pozitívnu osobu. „Slovákom mnohé veci sľúbil – napríklad osobitný snem, vládu, súdnictvo, a v podstate potom, ako sa československý štát, ktorý vznikol ako štát dvoch národov, zmenil na unitárny čechoslovakistický štát, na tieto sľuby zabudol a robil všetko pre to, aby slovenský národ ako etnický aj politický národ bol asimilovaný českým národom, čo jednoznačne nemožno hodnotiť pozitívne,“ vysvetlil.
„Mŕtvo narodené dieťa nemohlo skončiť inak, ako že dvakrát umrelo,“ vyjadril sa Hrnko a vysvetlil, že prvý čechoslovakistický štát porušil ideu, ktorú hlásal, a to že štáty sa udržujú ideou, na základe ktorej vznikli. „Československý štát vznikol na idei spoločného zápasu Slovákov a Čechov proti Rakúsku s cieľom národného oslobodenia Slovákov, Čechov. Keďže túto myšlienku on (Masaryk, pozn. red.) spreneveril, tak v podstate štát nemal inú možnosť ako zaniknúť,“ vysvetlil podpredseda národniarov pre PL a dodal, že ani obnovený povojnový štát, ktorý sa držal myšlienky centralizmu a formálneho uznávania Slovákov ako osobitného národa, nemohol prežiť, a napokon ani neprežil. V tomto zmysle podľa Hrnka treba vidieť úlohu čechoslovakizmu ako slepej uličky našich spoločných dejín so susedmi Čechmi.
V závere vyjadrenia Hrnko priznal, že na slovenskej politickej scéne chýba osobnosť s takou autoritou, akú mal prvý československý prezident, „ale nechýba osoba, ktorá v podstate svoje politické záväzky nebola ochotná dodržať a splniť“.
Ustáli sme to so cťou
Hovoriť o čechoslovakizme a jednotnom československom národe dnes už nie je aktuálne ani podľa predsedu hnutia Sme rodina Borisa Kollára. Podľa jeho názoru bolo v období vzniku ČSR nutné sa spojiť, aby obrovské mocnosti vôbec vnímali malé štáty, ktoré sa chceli osamostatniť. Kollár rovnako vyjadril ľútosť nad rozdelením oboch štátov, ale jedných dychom dodáva: „Ustáli sme to so cťou. Des sme svojbytná, hrdá republika, ktorá sa nepotrebuje znova dostať do spolku s Čechmi.“
Tak ako Jarjabek aj Kollár poukazuje na dobré vzťahy s našimi susedmi, no dodáva, že napredovať máme ďalej sami. K osobe prezidenta osloboditeľa, ako sa zvykne Masaryk označovať, sa predseda opozičného hnutia vyjadril, že štátnik, akým bol on, dnes rozhodne chýba.
Podpredseda Ľudovej strany Naše Slovensko Milan Uhrík priznal, že ich strana je odporcom teórie čechoslovakizmu, ktorú Masaryk hlásal. „Túto myšlienku rešpektujeme ako historický fakt, ale nepovažujeme to za niečo, čo by malo byť relevantné do budúcnosti, pretože aj Slovensko, aj Česko predsa už ukázali, že sú životaschopnými národmi, a je medzi nami národnostný rozdiel,“ priblížil.
Pre Parlamentné listy sa tiež vyjadril, že na Slovensku vo všeobecnosti chýbajú štátnici väčšieho významu, no osobu T. G. Masaryka vníma trocha kontroverzne. „Mal svoje klady aj zápory,“ uzavrel Uhrík.
Nie je zmysluplné spájať národy do homogénnej masy
Poslanec z hnutia OĽaNO-NOVA Marek Krajčí si myslí, že teória čechoslovakizmu v danej etape vytvorila Slovákom nové podmienky pre rast našej vlastnej svojbytnosti a štátnosti. „Nakoniec spoločný štát Čechov, Moravanov a Slovákov mal aj svoj historický fundament vo Veľkomoravskej ríši,“ objasňuje a dodáva, že dnes sme už niekde inde. „Nepovažujem za zmysluplné spájať národy do homogénnej masy. Každý z národov má svoje dedičstvo, našu rozdielnosť s Čechmi je jednoznačne vidieť napr. aj na rozličnom temperamente Slovákov a Čechov,“ domnieva sa Matovičov poslanec s tým, že naša rozdielnosť má byť vzájomným obohatením, čo by podľa jeho názoru mal byť aj odkaz spoločnej Európy.
Ako v závere Krajčí dodal: „Lídri typu nášho prvého československého prezidenta sa nerodia každý rok. Sú to ľudia, ktorí menia beh dejín, píšu históriu národov.“
Poslankyňa z SaS Jana Cigániková vníma Masarykove činy v jednotnom národe ako nevyhnutnosť tej doby, keďže československý národ potreboval prevýšiť nemeckú národnostnú väčšinu. „V tomto kontexte si myslím, že bol (Masaryk, pozn. red.) veľký štátnik, pretože spravil, čo bolo potrebné vtedy spraviť,“ vyjadrila sa liberálka.
Sulíkova poslankyňa sa v názore na obnovenie jednotného národa prikláňa k svojim kolegom z národnej rady a hovorí, že história sa už stala a neodstane sa. Podľa jej názoru by bolo skôr na mieste naučiť sa narábať s tým, že máme vlastný štát, a pristupovať k nemu zodpovednejšie. „Nemyslím si, že by bolo reálne, aby sme znova boli jeden národ, a hlavne nevidím motiváciu, prečo to robiť,“ uzavrela Cigániková.
Zdroj: YouTube/T. G. Masaryk O demokracii
