„A mimochodom, dnes som mal možnosť spoznať Elenu lepšie a bližšie. Je naozaj veľmi peknou a aj príťažlivou ženou.“
„Hm, tak to sa skutočne teším, že sa ti zapáčila a že si s ňou prežil príjemný čas. Mňa to ešte len čaká. A musím poovedať, že sa na to neskutočne teším.“
Denis opäť chápavo pokýval hlavou a pozrel s uznanlivým obdivom na svoju ženu. Presne vedel, že jej ide aj o sex s mužom, ktorého spoznala na kongrese a ktorý jej podľa všetkého učaroval. A vedel aj to, že jeho múdra žena tiež hneď pochopila, že on už mal sex s Elenou.
Ginette pokračovala v rozhovore:
„Elena je nielen peknou ženou, ale aj veľmi inteligentnou. Je aj nadšenou archeologičkou a dlhoročnými autodidaktickými štúdiami archeológie a histórie si nadobudla vynikajúce znalosti o dávnych Etruskoch a vie o nich viac ako nejeden profesionálny archeológ a historik.“
„Áno, dnes som ju spoznal po mnohých stránkach“,
prerušil Ginette jej muž a s uznaním pokračoval:
„Hovorili sme aj o histórii starého Ríma. Ale pravdu povediac, ja som väčšinou len obdivne počúval a sa vypytoval. Elena mala na všetko odpoveď. Je to veľmi zaujímavá žena, ktorá má nielen príťažlivé telo, ale aj veľmi zvedavého a múdreho ducha.“
„Je to naozaj korením výnimočného života, ktorý chce byť kreatívny a nanajvýš duchaplný a poznaním sa čoraz viac obohacujúci“, doplnila Denisa jeho žena, pokračujúc:
„že človek, ktorý ho chce takým spôsobom prežiť, tak zčasu na čas musí ísť od jedného Ty, s ktorým žije, ďalej, zase k inému Ty, o ktorom je presvedčený, že jeho ducha obohatí niečím novým. A v takom stretnutí sa často stáva, že sa stretnú aj dve telá v rozkoši sexuálneho spojenia. Potom sa zas možno vrátiť naspäť, a to obohatený o niečo nové, z čoho možno následne aj rozdávať.
Len jedno jediné Ty na celý život, niečo také je tak pre teba, ako aj pre mňa nemysliteľné, a to napriek veľkej láske, ktorá nás navždy spája. Aj ty, aj ja, potrebujeme sa občasne napojiť aj na iné zdroje.“
Chvíľu bolo ticho a obaja sa krátko zamysleli.
Potom Denis povedal:
Áno, jedno jediné Ty počas celého života, by predstavovalo pre nás oboch monotónnosť a sterotypnosť. A ak by na to niekto z nás naliehal, tak by to pre toho druhého znamenalo len akúsi klietku, z ktorej neslobodno sám vyletieť. A niečo také je nám, tebe i mne, pri našej predstave o slobode, nesmierne vzdialené.“
Pokračovanie nasleduje.
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.
