Od novembra vládla prieskumom strana Geerta Wildersa, ktorý sa stavia viac ako kriticky voči islamu a tiež žiada odchod krajiny z Európskej únie. Celé štyri mesiace to vyzeralo pre jeho Stranu pre slobodu (PVV) na víťazstvo vo voľbách, ale podľa štvrtkového prieskumu túto stranu už dostihla a možno aj predstihla VVD premiéra Marka Rutteho. Ako ukazuje server Peilingwijzer, obe strany by mali v parlamente získať 23 až 27 kresiel.
Britský denník Financial Times načrtol hneď niekoľko scenárov, ako by sa mohli vyvíjať povolebné vyjednávania o koalíciách. Žiadna z nich ale nezahŕňa koalíciu, ktorej členom by bola Wildersova Strana pre slobodu. Lídri parlamentných strán už dávno avizujú, že s PVV vyjednávať po voľbách nehodlajú a poukazujú pritom na údajnú Wildersovu xenofóbiu a islamofóbiu. Prvýkrát od roku 1973 je reálne, že vznikne široká koalícia, ktorá bude zložená z viac než štyroch strán.
Do holandského parlamentu sa dostane každá strana, ktorej sa podarí získať aspoň 0,67 % hlasov, takže možností na zostavenie vládnej koalície je neuveriteľne veľa. Financial Times uvažujú o jedenástich variantoch pre prípad päťčlennej koalície a s devätnástimi variantmi, keď by vznikla až šesťčlenná koalícia. Vedľa Rutteho VVD väčšinou v týchto koalíciách figurujú Kresťansko-demokratická výzva (CDA) a sociálno-liberálna D66.
Razantné odmietanie spolupráce s možným víťazom volieb by mohlo byť v inej krajine považované len za súčasť taktiky, ale v Holandsku panuje taká animozita, že vzniku spoločnej koalície nedávajú príliš šancu ani najväčší Wildersovi priaznivci. Okrem Wildersových názorov na islam a moslimov, za ktoré bol už niekoľkokrát “vláčený” na súde, prekáža mainstreamovým politikom volanie Wildersa po “nexite”, teda opustení Európskej únie.
Aktuálny prieskum agentúry Gallup pritom dáva Wildersovi nádej, že keby došlo na referendum o členstve krajiny v Európskej únii, mohlo by skončiť podľa jeho predstáv. Až 56 % holandských voličov uviedlo, že by hlasovalo pre nexit. Toto číslo je však také vysoké aj vzhľadom na to, že v rámci položenej otázky bola respondentom ponúknutá možnosť vystúpenia z EÚ, ale zároveň zachovanie vzájomných hospodárskych vzťahov prostredníctvom dohody o voľnom obchode.
Autor: Josef Povrazník
