Pracovali ste ako generálny riaditeľ sekcie v ministerstve výstavby, pričom ste zodpovedali za prípravu čerpania eurofondov. Keď sa programové obdobie začalo, museli ste odísť. Čo sa stalo?
Bola to sekcia, ktorá plnila funkciu centrálneho koordinačného orgánu, čo je dnes úrad podpredsedu vlády Pellegriniho. Táto sekcia mala na manažovanie eurofondov viac než 4 miliardy slovenských korún z tzv. technickej pomoci. Politici a ich spriaznení podnikatelia zacítili veľkú šancu. Keď som povedal, že to nepodpíšem, pretože je to zlodejstvo, odvolali ma. Vtedy sa to ešte tak nenazývalo, o pár mesiacov bol z toho nástenkový tender.
V súvislosti s touto kauzou ste vypovedali aj na polícii ako svedok. Myslíte si, že príde niekedy k vyriešeniu tejto kauzy?
Polícia rieši túto kauzu už bezmála 10 rokov. Pritom podľa mojej mienky nejde o žiadny zložitý prípad. Je to, žiaľ, obraz štátu, v ktorom žijeme. Ale ja verím, že raz ten deň príde.
Slovensko môže už tri roky čerpať z nového programového obdobia. Vyčerpali sme však iba skoro 4 %. Kde je podľa vás chyba?
Roky sa zamýšľam nad tým, prečo je situácia u nás taká. Keď sa na to pozerám z hociktorej strany, vždy skončím pri tom istom. Politici. Lepšie povedané, neschopní politici. Eurofondy sa stali nástrojom uspokojovania súkromných a straníckych potrieb politikov a ich strán, sú plné klientelistického schvaľovania a korupcie na najvyšších miestach. Záujmy regiónov, pre ktoré sú eurofondy určené, sú na poslednom mieste. Od roku 2014 sme vyčerpali okolo 4 %, čo je za tri roky príšerne málo. Sme na chvoste zo všetkých krajín Únie, ktoré eurofondy čerpajú. Nezabúdajme, že na Slovensku máme s čerpaním už viac ako 12-ročné skúsenosti. No hoci máme skúsenosti aj kvalitných ľudí, chýba vôľa zo strany štátu.
Koľko eurofondov by sme mohli teoreticky vyčerpať do roku 2020?
Slovensko dostalo z Únie viac ako 15 miliárd eur. Viete si predstaviť, kde by sme boli, keby sme eurofondmi podporovali kvalitné projekty v regiónoch? Keby sme všetky tieto peniaze efektívne využili v prospech samospráv a občanov? Lenže to nikoho nezaujíma. Som z toho veľmi smutný.
Na aké projekty môžu byť u nás primárne použité eurofondy?
Tých možností je veľmi veľa. Prioritne sa v tomto období podporujú hlavne samosprávy, resp. verejný sektor. Ale viac než miliarda je vyčlenená na podporu podnikateľského sektora. Ľudia v regiónoch sú však takí znechutení a skeptickí, že o eurofondy nemajú už takmer žiadny záujem.
SaS pred pár dňami na tlačovej konferencii poukázala na milióny minuté z eurofondov na nešpecifické poradenstvo externých firiem, ktoré majú v náplni práce aj ministerskí úradníci. O čo ide v tejto kauze?
Toto je podľa mňa ešte väčšia kauza, ako je nástenkový tender. Minimálne, čo sa týka objemu peňazí, ide o 5-krát vyššiu sumu. V úvode som spomínal, že ministerstvá majú na manažovanie eurofondov vyčlenenú časť peňazí, ktoré sú určené na to, aby dokázali zabezpečiť efektívne čerpanie eurofondov. Je to tzv. technická pomoc. Tieto peniaze sú určené na platy ministerských úradníkov, na ich počítače, na školenia, konferencie, informačný materiál o eurofondoch, právne poradenstvo, analýzy, štúdie a pod. Ministerstvá sa však rozhodli, že tieto činnosti budú vykonávať externé firmy. Na tom by nebolo nič zlé, keby tieto firmy robili skutočne kvalitné výstupy, nefakturovali niekoľkonásobne predražené sumy a neboli v konflikte záujmov. Lenže ony si fakturujú veci, ktoré už boli raz urobené, a poznám aj prípady, že externá firma fakturovala materiál, ktorý vytvoril šikovný ministerský úradník, odovzdal to nadriadenému a ten to poslal externej firme. Firma zmenila písmo, titulnú stranu, dala tam svoje logo a vyfakturovala desaťtisíce eur za niečo, čo vytvoril úradník v ministerstve za dva týždne. Toto je len jedna zo schém, ako sa u nás tunelujú eurofondy.
Česká eurokomisárka Věra Jourová priznala pred dvomi týždňami, že z bruselských dotácií sa ukradnú až dve percentá. Keď to teda vidia aj eurokomisári, že sa tu z tých prostriedkov kradne, tak kde je cesta k zefektívneniu transparentnosti čerpania eurofondov?
Vo svojom FB statuse som zdieľal ten článok s poznámkou, že jej vyjadrenie je pomerne dosť naivné. Keby to boli dve percentá, nikto si to ani nevšimne. Asi tam zabudli pripísať nulu. Aj keď na Slovensku sa z eurofondov podľa mňa ukradne ešte viac než 20 %. Transparentné čerpanie bude len vtedy, keď bude verejná kontrola v podobe zverejňovania všetkého, čo súvisí s čerpaním eurofondov. Zverejňovať projekty, prijímateľov, dodávateľov, faktúry a konkrétne aktivity. Potom by nenastala situácia, že za 50-stranový manuál vyfakturuje externá firma 60-tisíc eur.
Aká je reálne kontrola s nakladaním týchto príspevkov?
Kontrola je slabá, ale najmä politicky krytá. Dôsledkom je stav, ktorý dnes v súvislosti s čerpaním eurofondov na Slovensku máme.
Po roku 2020 by už Slovensko nemalo mať prístup k eurofondom. Peter Pellegrini však tvrdí, že to tak nemusí byť. Aké by mohlo byť teda pokračovanie? Ostaneme iba čistými platiteľmi?
Do roku 2020 sa veľa v EÚ zmení. Aj to, čo sme dostali na toto obdobie, sa bude podľa mňa z dôvodu brexitu prehodnocovať. Británia je jedným z najväčších prispievateľov Únie, výpadok týchto peňazí sa prejaví aj v príspevku pre jednotlivé členské krajiny, ktoré čerpajú z tohto balíka. Preto dnes nikto podľa mňa nedokáže povedať, čo bude po roku 2020, lebo to nevedia ani politici v Bruseli.
