V politickej diskusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy hodnotili končiace sa slovenské predsedníctvo v Rade EÚ pod taktovkou Braňa Dobšinského štátny tajomník rezortu diplomacie a splnomocnenec vlády pre predsedníctvo SR v Rade EÚ Ivan Korčok a europoslanec Ivan Štefanec. „Povedali sme, že chceme mať veľmi málo vzletných rečí, ale o šesť mesiacov chceme položiť na stôl úplne konkrétne veci. Po druhé, som hrdý naozaj na desiatky kolegov a ľudí, profesionálov, ktorí odviedli fantastickú prácu,“ menoval Korčok dva najväčšie úspechy nášho predsedníctva a dodal, že za šesť mesiacov ministri a slovenskí diplomati predsedali vyše 1 200 rokovaniam.
Europoslanec za KDH Ivan Štefanec ocenil spoluprácu s Európskym parlamentom. „Za najväčšie úspechy považujem posuny v digitálnej oblasti, osobitne odstránenie bariér v geoblokovaní a v roamingu, takisto Parížsku klimatickú dohodu a, samozrejme, aj modernizáciu obchodných nástrojov, v ktorej tri a pol roka nebola dohoda a konečne sa ju podarilo dosiahnuť,“ zdôraznil.
Naše predsedníctvo sme prebrali len dva dni po brexite, čo bola jedna z tém, s ktorou sme sa museli vyrovnať, okrem nej však aj s krízou v Turecku a humanitárnou katastrofou v Sýrii. Obaja hostia relácie RTVS zhodnotili naše predsedníctvo ako úspešné.
Nad migráciou sme stratili kontrolu. Únia ťahá za kratší koniec, bola to agenda Kaliňáka
Tému migrácie označil Korčok za jednu zo silných a zároveň prioritných tém slovenského predsedníctva. Problém však naďalej pokračuje, pričom priznal, že minulý rok sme nad ním stratili kontrolu. „Mnohí očakávali, ako sa zhostí tejto úlohy krajina, ktorá má veľmi silne vyprofilovaný postoj k povinným migračným kvótam. Naším prvoradým cieľom nebolo, lebo by to bolo nereálne, dostať konkrétne vyriešené veci na stôl, o ktorých vieme, že existujú hlboké rozpory, ale chceli sme urobiť jedno a mám pocit, že sa nám to podarilo, a to je to, že sme otvorili debatu o tom, či je udržateľný do budúcnosti koncept, ktorý de facto je postavený na jednom pilieri, a to je povinné prerozdeľovanie kvót,“ konštatoval Korčok.
Štefanec vidí problém v mentálnom nastavení starších a novších členov EÚ, keďže každý sa na problém pozerá zo svojho hľadiska. Napriek úspechom slovenského predsedníctva si myslí, že EÚ ťahá za kratší koniec práve v otázke migračnej politiky a bezpečnosti. „Áno, diskusie pokračovali, ale nemáme odpoveď ani za tohto polroka, to bola agenda ministra Kaliňáka a musím povedať, že Slovensko tu nedosiahlo riešenia, na rozdiel od iných úspešných oblastí, v tejto sme sa nepohli,“ uviedol Štefanec. Europoslanec má tiež obavy z prichádzajúceho maltského predsedníctva, ktoré odmietlo návrhy flexibilnej solidarity.
V závere relácie Štefanec podotklo, že ho mrzí, že kauzy domácich vlád a výroky vysokopostavených predstaviteľov prekryli v zahraničných médiách naše úspechy.
Predsedníctvo je čistý marketing, Európu sme nespasili
Podobný názor ako hostia Dobšinského relácie má aj europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová. Podľa jej názoru bolo naše predsedníctvo úspešné v princípe vo všetkých cieľoch, ktoré sme si dali. „Uzavreli sme mnohé dôležité dokumenty, napríklad Parížsku klimatickú dohodu, CETU, mali sme úspešný bratislavský summit,“ menovala europoslankyňa.
Podľa jej názoru v prípade, ak by sa dalo hovoriť o nejakom čiastočnom neúspechu, tak je to: „Že sme v princípe nedokázali ako Európska únia doriešiť opatrenia vo vzťahu k utečeneckej politike a vo vzťahu k úniku peňazí do schránkových firiem a daňových rajov.“ Podľa jej názoru sú práve toto témy, ktoré musí EÚ ešte vyriešiť.
V otázkach utečeneckej politiky a pokračovaní v nej nastupujúcou predsedníckou krajinou sa zhoduje so svojím eurokolegom Štefancom. „Malta potrebuje opatrenia, ktoré jej pomôžu presunúť utečencov do iných členských štátov Európskej únie, takže určite nebude pokračovať v efektívnej solidarite, ktorú navrhlo Slovensko,“ uzavrela.
Europoslanec a zároveň predseda opozičnej strany SaS Richard Sulík pre PL na margo predsedníctva povedal, že bolo solídne zorganizované. „To treba ministrovi Lajčákovi nechať, dal si naozaj námahu, aby nespravil hanbu Slovensku,“ vyjadril sa. Podľa jeho názoru predsedníctvo až tak veľa neprinieslo, v konečnom dôsledku ako každé iné predsedníctvo. „Predsedníctvo by sa malo zrušiť, to je čistý marketing,“ myslí si Sulík a pokračuje, že je to tak, odkedy má Európska rada stále predsedu. „Ku koncu takú pachuť zanechala tá kauza s agentúrou Evka,“ doplnil europoslanec.
Podľa Sulíkových slov nie sú žiadne významné body, ktoré by sa nám v rámci predsedníctva podarili. „Nespasili sme Európu,“ uzavrel.
Obstáli na jednotku, zatienil to premiér a jeho vyjadrenia
Europoslankyňa Jana Žitňanská z NOVY pre Parlamentné listy povedala, že podľa jej názoru naši úradníci, diplomati a mladí ľudia obstáli na jednotku. „Ja som dostávala veľmi pozitívne feedbacky od ľudí v parlamente aj z Komisie.“ Pozitívne ohlasy mala Žitňanská zaznamenať aj na kultúrne podujatia, ktoré sa konali v Bruseli či Štrasburgu.
„Jediné, čo zatienilo trošku, tak to boli vyjadrenia pána premiéra smerom či už k novinárom, alebo ďalšie, ktoré neurobili Slovensku až taký dobrý imidž,“ uzavrela.
Pozitívnymi slovami zhodnotil končiace sa predsedníctvo aj europoslanec Eduard Kukan. Pre PL vyzdvihol dokončenie medzinárodných dokumentov rovnako ako niektorí jeho kolegovia z Európskeho parlamentu. „Ak môžem hodnotiť z pohľadu europoslanca, tak slovenské predsedníctvo bolo naozaj vo všetkých stránkach dobré,“ uviedol.
Kukan má voči nemu iba jednu poznámku. „Na začiatku predsedníctva sme hovorili o tom, a podľa mňa správne, aj naši najvyšší predstavitelia, že toto predsedníctvo viac využiť na to, aby sme jeho prostredníctvom viac priblížili EÚ našim občanom,“ vysvetlil a uzavrel, „myslím si, že v tomto sa dalo urobiť viac.“
Svoj názor na predsedníctvo poskytol aj ďalší europoslanec Branislav Škripek z OĽaNO. V úvode tiež vyzdvihol najmä prácu viacerých mladých diplomatov, ktorí pomáhali zviditeľniť našu krajinu. Následne dal europoslanec za pravdu premiérovi Robertovi Ficovi v tom, že politická korektnosť je škodlivá a bráni nám pomenovať veci také, aké naozaj sú. „Jednou z dôležitých otázok, ktoré musíme jasne pomenovať, je otázka Turecka vo vzťahu k Európskej únii,“ vyjadril sa a dodal, že od prevratu v lete došlo k viacerým krokom, ktoré musia byť pre EÚ neprijateľné a musíme ich vedieť aj vyjadriť.
„Mrzí ma, že viacerým lídrom Únie aj nám v našom predsedníctve chýba odvaha to urobiť,“ skonštatoval Škripek.
autor: TASR, du
