Je slovenská krajná pravica v niečom iná v porovnaní s hnutiami rovnakého razenia trebárs vo vašej vlasti, teda Nemecku? Ak áno, o aké odlišnosti ide?
Aby som bol úprimný, vo veľa veciach je to neporovnateľné. Každá krajina má svoje vlastne reálie, vlastné problémy, ktoré potom ovplyňujú každodenný život daného zoskupenia. Áno, populistické a krajne pravicové strany sú na vzostupe. Aj v Nemecku sa darí strane AfD (Alternative für Deutschland), ktorej rétorika je jasná. No určite to nie je nejaká rasistická či xenofóbna strana. Áno, sú nesystémovou stranou, no väčší problém z pohľadu extrémizmu predstavuje strana NPD (Nationaldemokratische Partei Deutschlands). Je to vlastne nástupca nacistickej NSDAP, pričom táto strana už predstavuje riziko. Naša vláda sa snaží v spolupráci so súdmi o zakázanie tejto strany. Táto strana, rovnako ako tu na Slovensku ĽS NS, má svoje uniformy a podobná je aj ich rétorika. Navyše majú v Európskom parlamente svojho zástupcu (Udo Voigt – pozn.red.). Okrem toho si budujú kontakty a siete na podobné partaje aj v zahraničí.
A čo ultrapravicoví voliči? Je rozdiel medzi nemeckými, respektíve slovenskými voličmi?
Zaujímavá otázka… Viete, je dosť zarážajúce, koľko mladých ľudí, respektíve prvovoličov dalo hlas ĽS NS. Osobne si myslím, že ide o voličov, ktorí takýmto spôsobom akoby protestovali proti danému stavu. Pravdepodobne sú smutní a sklamaní zo systému, otrávení zo štandardných politikov celkovo. V tomto sú si asi typy voličov podobné, bez ohľadu na štátne hranice.
O čom svedčí nárast popularity antisystémových, populistických strán s agresívnou rétorikou naprieč Európou?
Chcem hlavne povedať, že ľudia nesmú byť ľahostajní a tolerantní voči prejavom extrémizmu a xenofóbie. Všetky tieto strany, respektíve politikov spája jediné – odpor k establišmentu a EÚ. Ponúkajú jednoduché, no krátkozraké riešenia. Sloboda by však predsa len mala byť viac ako sociálne blaho, hoci aj to je, samozrejme, jednou z kľúčových otázok v každodennom živote človeka. Takisto by bolo treba viac „strážiť“ Facebook.
Čo konkrétne máte na mysli pri Facebooku? Dá sa vôbec kyberpriestor nejako ustriehnuť?
Nemecká vláda je dosť aktívna v zmysle boja proti extrémizmu, respektíve šírenia nenávisti na sociálnych sieťach. U nás napríklad fungujú rôzne neziskové organizácie, ktoré majú na starosti monitoring Facebooku, Twitteru, Instagramu či ďalších sociálnych sietí. Na Slovensku je to podľa mňa skôr také živelné a náhodné, chýba tomu nejaký ucelenejší systém. Samozrejme, nikdy to nebude ideálne. Ide o to minimalizovať toto extrémistické a radikálne podhubie.
Keď už sa točíme okolo porovnaní slovenských špecifík, akí sú z vášho pohľadu Slováci? Sú menej tolerantní voči inakosti?
Tak to si vôbec nemyslím. Určite nie ste intolerantní ani nejakým spôsobom staromódni. Naopak, ste moderná európska krajina. Máte však svoje špecifické problémy, pričom ich riešenie si vyžaduje väčšiu akcieschopnosť a možnosť zaoberať sa nimi tu, na Slovensku a nie v Bruseli.
Pred pár dňami bol Martin Kastler v Bratislave hosťom prednášky týkajúcej sa pravicového extrémizmu (vpravo). Zdroj: mr
Mnohí odborníci z praxe dlhodobo hovoria o kľúčovej úlohe politikov, respektíve učiteľov v zmysle osvety či prípadného lepšieho vzájomného porozumenia. Čo však taká hudba, kultúra alebo šport? Nie sú, možno trochu neprávom, v úzadí? Pritom v týchto oblastiach je multikulturalizmus neoddeliteľnou súčasťou každodenného fungovania. Nestálo by možno za to viac sa zamerať na slávnych hudobníkov alebo športovcov, ku ktorým mladí predsa len viac vzhliadajú ako ku politikom či už spomínaným učiteľom?
Určite majú vami spomenutí umelci, hudobníci, ako aj športovci obrovskú silu ovplyvniť a formovať mladého človeka. Áno, spomínané multikultúrne prostredie a celkový charakter sú obrovskou výhodou. Základom je dať ľudí dokopy. U nás v Nemecku vykonávajú veľkú službu v rámci miestnych komunít kostoly a cirkevné organizácie.
A čo sa týka športu, tak nemecká futbalová reprezentácia má vo svojom kádri množstvo hráčov čiernej pleti (Boateng, Rüdiger, Tah – pozn. red.), prípadne reprezentantov s inými ako nemeckými koreňmi. Na ihrisku nikoho nezaujíma, kto má akú farbu pleti či vierovyznanie. Dôležitý je boj za spoločný cieľ v drese Nemecka.
Takže áno, akýsi olympijský duch a tímová mentalita vedia urobiť ozaj veľa.
Vrátil by som sa ešte k učiteľom, problém vidím aj v tom, že pre učebné osnovy, nemajú mnohokrát ani čas so žiakmi hlbšie diskutovať o témach ako extrémizmus, nacionalizmus, prípadne rasizmus.
