Niekoľkokrát ste uviedli, že víťazstvo Trumpa je reakciou na politiku Obamu. V čom podľa vás Barack Obama chybil tak, že sa voliči obrátili k jeho politickému protipólu?
Po prvé americký hospodársky rast je okolo dvoch percent, ale americká stredná trieda to nijako nepociťuje. Má dojem, že po ôsmich rokoch vlády demokratického prezidenta sa jej údel nezlepšil. To znamená, že tento rok by bol favoritom akýkoľvek republikánsky kandidát. Donald Trump má navyše pridanú hodnotu, že zo všetkých republikánskych kandidátov v primárkach bol najviac proti ilegálnej imigrácii.
Američania, nech už sú akéhokoľvek pôvodu – belošského, hispánskeho, východoázijského –, keď už sú americkí občania, nevítajú príliš veľkú mieru imigrácie, pretože pre nich predstavuje konkurenciu. To sú dva hlavné dôvody, prečo to mal Trump uľahčené neúspešnou domácou Obamovou politikou. Zahraničný dôvod je ten, že za posledných osem rokov Amerika svojím spôsobom vycúvala zo sveta a je vnímaná ako ľahká váha. Ako niekto, kto nedokáže byť tvrdý. Zvyšuje sa tým reputácia silných hráčov, ako sú Rusko a Čína.
Ako sa nový prezident Donald Trump bude správať na svetovom kolbišti? Na jednej strane vymenoval generála Flynna, ktorý je údajne ústretový k Rusku, za poradcu pre národnú bezpečnosť. Na druhej strane šéfom CIA bude Mike Pompeo, ktorý býva označovaný za jastraba. Ako sa v tom všetkom máme orientovať?
Nedá sa to zatiaľ súdiť, sám som zvedavý. Donald Trump má tendenciu obsadzovať posty svojej administratívy z rôznych frakcií Republikánskej strany. Dnešná Republikánska strana má tri hlavné frakcie. Prvá sú establishment, centristi. K nim patrí napríklad šéf jeho kancelárie Reince Pribus. Druhá frakcia sú konzervatívne presvedčení republikáni. Ich šéfom je predseda Snemovne reprezentantov Paul Ryan. K tejto frakcii patrí aj Mike Pompeo.
Posledná frakcia sú trumpisti. Teda ľudia, ktorí nie sú konzervatívni. Tu patrí Trumpov hlavný poradca Stephen Bannon a tiež Michael Flynn. Neviem, či je úplne presné označenie, že je proruský, ale rozhodne je antiislamistický. Patrí, pokiaľ ide o otázku islamu, k ľuďom tvrdšej línie. Trump si zámerne pre svoju administratívu vyberá ľudí z rôznych frakcií Republikánskej strany. Takže jeho poradca pre národnú bezpečnosť je miernejší voči Rusku a tvrdší voči islamistom a za šéfa CIA si zvolil človeka, ktorý patrí v zahraničnej politike k jastrabom.
Takže si vo vzťahu k Republikánskej strane Trump počína chytro, takticky?
Z manažérskeho hľadiska to robí šikovne, že sa za sebou snaží zjednotiť Republikánsku stranu. Donald Trump nebol miláčikom mnohých republikánov, ale týmito nomináciami ponúka každému, i tomu nespokojnému s ním, podiel na svojej vláde. Sú tu dve možnosti. Stane sa impresáriom, ktorý bude manažovať veľmi silné osobnosti vo svoj prospech. Bol to prípad Lincolna, ktorý obsadil svoj kabinet svojimi konkurentmi v rámci Republikánskej strany. Druhá možnosť je, že to nezvládne a vláda bude disfunkčná. Čo bol prípad Georgea W. Busha, ktorý obsadil kabinet silnými osobnosťami, ako viceprezident Dicko Cheney, minister obrany Donald Rumsfeld, minister zahraničia Colin Powell. Vzájomne sa však neznášali a úbohý prezident Bush nebol schopný ich manažovať. Oboje je možné. Buď extrémne úspešná, alebo úplne disfunkčná vláda.
Analytik Lukáš Visingr pre server idnes.cz povedal, že Trump prestane s politikou vývozu demokracie, namiesto toho nastolí realizmus a spoločne s Ruskom sa spoja proti Číne. Do akej miery je toto reálne? A ako veľmi si môže dovoliť byť tvrdý k Číne, keď Číňania vlastnia značnú časť dlhu USA a Američania sú navyknutí na lacný čínsky tovar?
S tou prvou polovicou otázky by som súhlasil. Trump nebude expandovať demokraciu, rezignuje na idealistickú zahraničnú politiku. Bude presadzovať národné záujmy USA, ako ich on vníma. S tým druhým neviem. Trump si berie rôzne politické otázky osobne. Nie je politik, nikdy predtým nebol zvolený na žiadnu politickú funkciu. Jeho skúsenosti pre výkon volenej funkcie sú minimálne. Ponúkne Rusku akúsi prezumpciu dôvery. Vladimir Putin sa môže tešiť, že bude mať ústretového amerického prezidenta.
Ale taký bol aj George W. Bush, ktorý sa zahľadel v slovinskom Blede do krásnych bledomodrých Putinových očí. A taká bola aj vláda Baracka Obamu a Hillary Clintonovej v roku 2009. Ústretovosť voči Rusku sa u každej americkej vlády opakuje. Ale práve preto, že si Donald Trump berie politické otázky osobne, stačí podľa mňa raz, aby ho Vladimir Putin podrazil alebo nesplnil, čo mu sľúbil, a potom môže byť Trump veľmi ostrý voči Rusku. Alebo tiež nemusí. Je otázka, ako s tými kartami, čo má v ruke, bude proti Trumpovi hrať Putin.
