Jonathan David Haidt je psychológ a profesor etického vedenia na newyorskej Sternovej škole obchodu. Vo svojej práci sa orientuje predovšetkým na morálku a emócie s ňou spojené. V poslednom čase sa zameriava na fenomén rastu populizmu a popularity pravicových strán v západných krajinách.
Čo sa to deje so západnými demokraciami? Od masívneho nárastu popularity Donalda Trumpa v Spojených štátoch, prudkého rozmachu pravicových strán naprieč európskym kontinentom až po júnové referendum o výstupe Veľkej Británie z EÚ. O čo presne ide? Je to azda nejaký „vírus zika“ svetovej politiky?
Zatiaľ sa väčšina expertov vo svojich analýzach tohto trendu zamerala predovšetkým na skúmanie ekonomických aspektov, prípadne na opis psychologických príčin inklinácie niektorých jednotlivcov k autoritatívnym spôsobom vlády.
Profesor Haidt vidí zásadný problém západných demokracií v niečom inom: ide o prehlbujúci sa rozdiel medzi takzvanými „globalistami“ na jednej strane a „nacionalistami“ na strane druhej.
K tomu treba dodať, že profesor Haidt nie je sám, kto vníma zväčšujúcu sa priepasť medzi týmito dvoma tábormi. Na rovnaký problém už vlani v decembri upozornila šéfka francúzskeho Národného frontu Marine Le Penová, keď súčasný politický boj vo Francúzsku označila za súboj medzi „globalistami“ a „patriotmi“.
Profesor Haidt sa vo svojej štúdii zameriava na proces globalizácie a s ním spojený nárast životnej úrovne, čo podľa jeho slov zmenilo morálne hodnoty a správanie mestskej elity. Jej správanie a rétorika viedla neskôr k aktivizácii autoritárskych tendencií u niektorých nacionalistov.
Demokratický kapitalizmus – v spoločnostiach s pevným právnym poriadkom a funkčnými inštitúciami – podľa profesora výrazne navýšil životnú úroveň a existenčnú istotu v ostatných rokoch. Spolu s tým, ako spoločnosti bohatnú a stávajú sa bezpečnejšími, rastie aj miera tolerancie a otvorenosti voči vonkajším podnetom.
Prístup k potrave, filmom a všeobecne spotrebným produktom z mnohých rôznych kultúr viedol v západných spoločnostiach k nárastu kozmopolitných vzorcov správania, čo je obzvlášť patrné u mladej mestskej elity. Títo ľudia prestávajú vnímať svet len cez prizmu svojej vlastnej kultúry a začínajú o sebe zmýšľať ako o „občanoch tohto sveta“.
Kozmopoliti akceptujú kultúrnu diverzitu ako bežnú súčasť života a imigrantov vítajú s otvorenou náručou. Tým to však nekončí; kozmopoliti pristupujú k téme imigrácie ako k morálnej téme, vnímajú ju ako otázku „dobra a zla“. Tých, ktorí migrantom odmietajú pomôcť a oháňajú sa nacionalistickými heslami, vnímajú ako rasistov.
Globalisti a nacionalisti sa neustále odcudzujú
Nacionalisti vnímajú patriotizmus ako ľudskú cnosť; veria, že ich krajina a kultúra sú unikátne a musia byť za každú cenu zachované. Nacionalisti cítia veľmi silnú spolupatričnosť k svojej kultúre a svoju morálnu povinnosť vidia v službe svojej krajine. Na druhej strane však predpokladajú, že ich vláda má povinnosť sa o nich postarať.
„V tomto postoji nemôžeme vidieť nič rasistické alebo prízemné; spoločná identita, normy a história produkujú hlbšiu dôveru,“ pripomína expert. „Spoločnosti s vysokou mierou dôvery produkujú veľa užitočných efektov: nižšiu kriminalitu, nižšie transakčné náklady v obchode, vyššiu životnú úroveň a väčšiu mieru štedrosti,“ dodáva.
Liberálny nacionalista tak môže jednoducho argumentovať slovami, že debata o imigračnej politike európskych štátov nie je o tom, čo je morálne správne a čo je zlé či prízemné, ale že ide o dva úplne odlišné systémy hodnôt, ktoré na seba čoraz viac narážajú.
„Debata by sa teda mala sústrediť predovšetkým na to, akým spôsobom sa dá snúbiť zachovanie integrity jednotlivých európskych komunít s nutnosťou pomôcť utečencom, ktorí to skutočne potrebujú,“ domnieva sa americký profesor.
Odlišná reakcia na migračnú politiku
Globalisti sa nachádzajú prevažne v hlavných mestách, komerčných centrách a univerzitných mestách. Podľa týchto ľudí sú národné hranice len arbitrárnou deliacou líniou, ktorá je navyše nemorálna. Politiku otvorených dverí nemeckej kancelárky Merkelovej globalisti bez obalu vítali.
Pre európskych nacionalistov sa však konzumácia večerných správ postupne premenila na nočnú moru; migračný proces vnímali ako šírenie vírusu zika, ktorý sa pomaly z juhozápadu Ázie a severu Afriky dostával na starý kontinent a ohrozoval spôsob života jeho občanov.
Minulý rok v lete bol už nacionalistický kotol na bode varu. „Zástancovia európskych hodnôt“ kričali: „Čo je veľa, to je veľa, zatvorte hranice!“ Na druhej strane globalisti boli za úplné otvorenie stavidiel so slovami: „Toto je z morálneho hľadiska správna vec, a keď sa vám to nepáči, ste rasisti.“
„Niet sa čomu diviť, že ľudia, ktorí by ešte pred niekoľkými rokmi po vypočutí prejavov mnohých nacionalistických európskych lídrov len krútili hlavou, dnes tieto politické strany vnímajú ako jediné východisko zo súčasnej krízy,“ myslí si expert.
Európski nacionalisti sa proti imigrácii stavajú už niekoľko desaťročí, preto nie je prekvapivé, že masívny nárast v počte žiadateľov o azyl v európskych štátoch ešte o niekoľko stupňov navýšil ich strach a nervozitu, čo viedlo k rastu podpory pravicových strán.
Je to obyčajný rasizmus?
Globalisti si tento trend aj naďalej vysvetľujú len „stupiditou“, „čistým rasizmom“, „sebeckosťou“ či „malomeštiactvom“ zo strany nacionalistov.
Rasizmus však nie je v tomto prípade podľa experta úplne adekvátny termín, pretože nevystihuje motívy správania nacionalistov. Samozrejme, že sa u niektorých jedincov vyskytuje tendencia jednoducho nenávidieť čokoľvek odlišné, ale u väčšiny nacionalistov ide skôr o obavy spojené s ich morálnymi hodnotami.
„Nie je to tak, že by ľudia skrátka nenávideli druhých preto, že majú tmavšiu pleť alebo inak tvarovaný nos; nenávidia ľudí, ktorých hodnoty nie sú kompatibilné s ich hodnotami, alebo ľudí, v ktorých správaní vidia istú hrozbu pre niečo, čo je pre nich dôležité.“
Na pochopenie postojov európskych nacionalistov je teda nevyhnutné nezastavovať sa pri „rasizme“, „tam by malo naše skúmanie práveže začať“, podotkol expert.
Podľa niektorých štúdií nie sú ľudia s autoritatívnymi postojmi vôbec sebeckí, nesnažia sa ochraňovať len svoju peňaženku alebo svoju rodinu. Snažia sa ochraňovať celú svoju spoločnosť. Niektorí nacionalisti vnímajú svoju kultúrnu komunitu ako niečo, čo musia dôkladne strážiť. V dnešnej Európe a Spojených štátoch sú to práve národnostné štáty, ktoré sa nacionalisti snažia uchovať.
Čo sa dá s tým vývojom robiť?
Odpoveď na túto otázku podľa experta nenájdeme tak, že sa zameriame na ekonomickú situáciu nacionalistov a napojíme ich finančnú biedu na rastúcu mieru rasizmu. Najprv sa musíme zamerať na globalistov a ich rýchlo sa meniace hodnoty, ktoré podnecujú negatívnu reakciu u nacionalistov.
Väčšina globalistov je všetkými desiatimi za imigráciu a nadnárodné štruktúry ako Európsku úniu vníma ako morálne superiórne národnostným štátom; nacionalistov a patriotov potom označujú za slabomyseľných rasistov.
Toto správanie zo strany globalistov spúšťa „normatívnu hrozbu“ v mysliach tých ľudí, ktorí majú určitú predispozíciu na autoritárstvo. Navyše do ich tábora zaháňa aj konzervatívcov, ktorí takéto sklony nemajú, ale sú politicky bližšie k nacionalistom ako ku globalistom.
Bremeno riešenia tohto problému leží na pleciach globalistov, ktorí sa musia dôkladne zamyslieť nad tým, ako sa ich jednotlivé krajiny stavajú k imigrácii, a problém riešiť tak, aby pritom nespustili autoritárske tendencie u mnohých nacionalistov.
