Ginette a Denis vošli do obchodu len so zvedavosti, ani ich len nenapadlo kúpiť si niečo zo „svätých“ rekvizít. Denis si pri pohľade na ich predávanie nevdojak spomenul na opis scény v Novom Zákone, kde Ježiš vo veľkom rozhorčení vyháňal s bičom kupcov a priekupníkov, ktorí predávali tovar priamo v chráme jeho Otca.
Pýtal sa sám seba, akou zlosťou by zareagoval Ježiš v tomto prípade, keď nič neznášal tak veľmi ako znesväcovanie miest zasvätených bohu, špinavými peniazmi a tiež čo by asi povedal na to, keby videl na vatikánskej banke jej názov Banka ducha svätého, kde sa robia nezákonné finančné machinácie, a kde sa veriacim kresťanom vsugerúva, že Duch svätý ich vklady úspešne a nadmieru rozmnoží.
Po chvíli takéhoto zamyslenia sa, ktoré v ňom vyvolalo hlboký odpor, sa vnútorne preniesol k pozitívnejším myšlienkam a reflexiám a objal Ginette okolo pásu a potom spoločne vykročili do živého ruchu veľkomesta, plného hlučnej vravy.
Pohľad, ktorý sa im otvoril pri vstupe na impozantné a prekrásne obrovské priestranstvo vatikánskeho námestia, bol priam magicko očarujúci. Na Denisa, ktorý tam bol po prvý krát, pôsobilo úplne monumentálne. V žiari zapadajúceho slnka, pomaly miznúceho za vátikánskym návrším, sa na námestí v každom detaile, ale predovšetkým z úchvatnej harmónie a dokonalej symetrie neobyčajne komplexného architektonického celku manifestovala perfekcia a jedinečná genialita majstra Lorenza Berniniho.
Bol výnimočným architektom a skvelým staviteľom, ktorý sa v poverení pápeža Alexandra VII. zaslúžil v sedemnástom storočí o grandiózne dielo, ktoré udivuje a nadchýňa každoročne milióny návštevníkov z celého sveta.
Pokračovanie nasleduje.
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.
