Atómové výbuchy a státisíce mŕtvych ľudí u nás rukou Američanov. Odtajnené staré plány Pentagónu

    0
    Replika atómovej bomby AN-602 sovietskej výroby prezývaná Tsar Bomb (Bomba Cár) (Autor: SITA)
    „Americkí armádni plánovači sa v rámci atómového bombardovania zamerali predovšetkým na systematickú deštrukciu mestských a priemyselných cieľov, medzi ktorými nechýbali Moskva, Peking, vtedajší východný Berlín či Varšava. USA odtajnila ciele jadrového útoku z 50. rokov. Prvá bola Moskva, Praha mala číslo 61. V Československu sa stala terčom číslo jeden Praha spoločne s okolitými mestami, ako Beroun, Kladno, Slaný či Kralupy nad Vltavou, ktorých hromadné zničenie by znamenalo obrovské straty na životoch,“ píše server Lidovky.cz.
     
    Vojenský historik Prokop Tomek k tomu pre server poznamenal, že si nevie vysvetliť, čo Američanov viedlo k výberu práve týchto cieľov, pretože nemali výraznú spojitosť s armádnymi základňami v krajine. Zoznam však tiež obsahoval prakticky všetky vojenské letiská, pretože lietadlo vtedy predstavovalo jediný prostriedok, ako jadrovú bombu dostať k nepriateľovi. Sovietsky zväz vtedy ešte nedisponoval raketami, ktoré by mohli nepriateľa spoľahlivo ohroziť.
     
    Celý text nájdete TU.
     
    „Keby k jadrovému bombardovaniu všetkých spomínaných letísk skutočne došlo, Československo by v pustatinu nepremenilo. Výrazne by ho to však poškodilo a spôsobilo nenávratné následky pre zdravie miliónov ľudí. Odhadom okolo 950-tisíc ľudí by zomrelo, ďalších dva a pol milióna obyvateľov by bolo zranených,“ dopĺňa server.
     
    Podľa Tomka ide len o zlomok obetí v porovnaní s vojnou, ktorá mohla prísť neskôr, pretože v 50. rokoch bol vývoj jadrových zbraní stále ešte v plienkach. S jadrovým úderom na západ od našich hraníc pritom počítal aj Sovietsky zväz. Československo síce nevlastnilo jadrové zbrane, ale na konci 60. rokov na našom území existovali tri základne pod kontrolou Sovietov, kde sa nachádzali jadrové zbrane. Tie mohla využiť aj československá armáda, ak by bolo treba. Sovietski plánovači počítali so 130 jadrovými údermi proti Západu.
     
    - Reklama -