Ginette, tak ako mala veľmi rada ľudí, najmä ľudí milých a inteligentných, tak veľmi neznášala ľudí nekultivovaných, hrubých, dotieravých a drzých. A mužov, ktorí patrili do tejto kategórie a sa jej snažili približiť, tých vedela veľmi rýchlo odradiť a sa ich zbaviť. V takých situáciách sa dokázala okamžite premeniť a stala sa chladnou, tvrdou a cynicky nepríjemnou „strygou“ a jej krásne oči vysielali zlostné blesky, ktoré arogantných mužov zarazili a dali jej veľmi rýchlo pokoj.
Doktor Jandy bol však v každom ohľade zaujímavým a veľmi príjemným mužom a aj veľmi inteligentným. Bol štíhlej postavy, o niečo nižší ako Denis. Nápadné na jeho zovňajšku bolo to, že na jeho hlave pokrytej typicky černošskými hustými veľmi brčkavými vlasmi sa uprostred tiahol asi tri centimetre široký pas úplne šedivých vlasov. To bol veľmi zvláštny a neobvyklý úkaz, ktorý si musel každý, kto sa mu priblížil, hneď všimnúť.
Už po chvíli ich pozval na kávu, a tak sa vybrali opäť do kaviarne s terasou, odkiaľ pred nejakým časom prišli. Netrvalo dlho a si potykali. Pedro žil v Lisabone už dvanásť rokov, ale pochádzal z bývalej portugalskej kolónie, dnes už samostatného štátu Guinei a bol synom tamojšieho ministra zdravotníctva.
Jeho otec bol tiež lekárom a Pedro mal vo svojej vlasti ešte šesť súrodencov. Bol majetný a v Lisabone žil vo vlastnom dome, kde bývala aj jeho mladá dvadsaťročná sestra, ktorá prišla do Lisabonu študovať medicínu.
Pedro po ukončení svojho štúdia chcel ešte niekoľko rokov ostať v Európe, zbierať skúsenosti ako lekár a vedec a bol pevne rozhodnutý potom sa vrátiť do svojej vlasti, aby bol osožný svojmu národu, ktorý podľa jeho slov potreboval vzdelaných ľudí a schopných odborníkov ako soľ. Bol idealistom a altruistom, to prezrádzali už jeho oči.
Pokračovanie nasleduje.
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.
