Migračná kríza má na Európsku úniu obrovský dopad. Napomohla Britom odhlasovať Brexit, rozvášnila xenofóbne a nacionalistické hnutia a vrazila klin medzi jednotlivé členské krajiny EÚ, ktoré namiesto toho, aby spolupracovali, stavajú ploty a ďalej štiepia Úniu.
Zatiaľ posledný pokus dosiahnuť nejaké výsledky, dohoda EÚ s Tureckom, má podľa Sorosa niekoľko zásadných chýb. „Po prvé, nie je skutočne európska; dohodu s Tureckom uzavrela a vnútila Európe nemecká kancelárka Angela Merkelová,“ poznamenal s tým, že EÚ na ňu vynakladá málo peňazí a zároveň necháva všetko na Grécku.
Najdôležitejšia je však skutočnosť, že dohoda nie je dobrovoľná a je spätá s kvótami, ktoré sa v EÚ netešia veľkej obľube, nútia utečencov štátom, ktoré ich nechcú a do ktorých nechcú ísť ani samotní utečenci.
„Súčasná kríza nie je jednorazová udalosť; predpovedá obdobie vyššieho migračného tlaku v dohľadnej budúcnosti z mnohých rôznych dôvodov. Medzi nimi je demografický úpadok Európy a populačná explózia v Afrike, zdanlivo nekonečné politické a vojenské konflikty v širšom regióne a klimatické zmeny,“ vymenoval Soros príčiny krízy, ktorej riešením nie je podľa neho dohoda s Tureckom už len z toho dôvodu, že Turecko rozhodne nie je „bezpečnou treťou krajinou, najmä od nevydareného júnového puču“.
Preto treba podľa Sorosa podniknúť sedem krokov, ktoré sú bezpodmienečne nevyhnutné na zvládnutie migračnej krízy aj do budúcna. Najprv musí Európa prijať veľké množstvo utečencov priamo z krajín, ktoré sú „v prvej línii“, čím dá všetkým ostatným najavo, že môžu získať azyl legálnou cestou, a tak ich odradí od snahy prekonávať hranice ilegálne. A potom musí EÚ dostať pod kontrolu vlastné vonkajšie hranice.
Zároveň musí investovať viac prostriedkov do migračných opatrení. Podľa Sorosa aspoň 30 miliárd eur v niekoľkých nasledujúcich rokoch. Okrem toho musí EÚ zjednotiť mechanizmy na ochranu hraníc a azylové procesy.
Soros ďalej kritizuje nútené presídľovanie utečencov. „EÚ nemôže nútiť členské štáty, aby prijímali utečencov, keď nechcú, alebo utečencov ísť niekam, kde o nich nemajú záujem,“ poznamenal a ako príklad uviedol azylový systém Kanady.
Súčasne je úplne zásadné zosilniť investície priamo v Afrike, ktoré sa budú odvíjať od potrieb jednotlivých afrických krajín. „To znamená vytvárať pracovné miesta v domovských krajinách utečencov, čím by sa znížil migračný tlak na Európu.“ Pritom by však mala Európa zostať otvorená a pohostinná aj pre ekonomických migrantov, pretože z ich príchodu môže len ťažiť, obzvlášť tvárou v tvár vlastnej demografickej situácii. „Všetky dôkazy podporujú záver, že migranti môžu významne prispieť k inováciám a rozvoju, ak na to dostanú príležitosť.“
Tak si Soros myslí, že dosiahneme situáciu prospešnú nielen pre Európu, ale aj pre Afriku a Blízky východ. A to predovšetkým v momente, keď migračná kríza nepredstavuje jediný problém, ktorému EÚ čelí. Jej úspešné riešenie teda EÚ umožní, aby sa mohla venovať ďalším problémom, ako sú napríklad zadlženie Grécka, následky Brexitu či Rusko. „Aj keď bude všetko klapať ako hodinky, aj tak zostanú šance na úspech nízke. Ale kým existuje stratégia, ktorá môže uspieť, tak každý, kto chce, aby EÚ prežila, by sa jej mal držať,“ uzavrel Soros.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
