Ako konštatuje denník Zeit, Merkelová je známa tým, že v krízových časoch si zachováva chladnú hlavu. V prípade tohtoročných krajinských volieb a neúspechu CDU v spolkovej krajine Meklenbursko-Predpomoransko však hrá čas proti kancelárke. „Už za pár dní sa konajú voľby v Berlíne, kde môže CDU opäť klesnúť na druhé či tretie miesto. Tentoraz nebezpečenstvo nečíha zo strany AfD, ale od Zelených. A keby voľby dopadli skutočne zle, predstihne CDU aj Die Linke.“
„V decembri sa navyše budú konať vnútrostranícke voľby CDU, v ktorých bude Merkelová obhajovať pozíciu predsedníčky strany. Nespokojnosť členskej základne je značná a Merkelová by ani zďaleka nemusela získať takú podporu ako v minulých rokoch. Z jej postojov je zrejmé, že funkcie kancelárky a predsedníčky strany považuje za neoddeliteľné. To znamená, že sa musí dovtedy rozhodnúť, či chce obhajovať pozíciu kancelárky.“
Podľa denníka Zeit sa dá očakávať, že Merkelová bude chcieť pokračovať aj vo svojom štvrtom volebnom období vo funkcii kancelárky. „V CDU nie je nikto, kto by jej mohol konkurovať. Ako možná alternatíva sa ponúka len sedemdesiatštyriročný minister financií Wolfgang Schäuble. Na druhej strane však nie je vylúčené, že Merkelová nebude chcieť pokračovať, ak nebude mať pocit, že má dostatočnú podporu medzi voličmi a v strane samotnej,“ usudzuje nemecký denník.
„Súčasná situácia Merkelovej sa dá porovnať s osudom bývalého vodcu SPD Gerharda Schrödera, ktorý stratil svoju podporu v dôsledku nepopulárnych reforiem. Mnohí voliči SPD potom prešli k ešte ľavicovejším stranám a späť už sa nevrátili. Niečo podobné by mohlo hroziť Merkelovej CDU pre prisťahovaleckú politiku kancelárky. Zdroje z CDU hovoria o tom, že Merkelová si je v každom prípade veľmi dobre vedomá toho, čo sa deje. Ale je to vraj veľká bojovníčka s veľkou zodpovednosťou a nemieni sa vzdávať dopredu.“
„Žiadny koniec éry Merkelovej,“ píše v titulku svojho komentára korešpondentka Deutsche Welle Charlotte Pottsová. Nemecká publicistka na jednej strane pripúšťa, že debakel CDU v Meklenbursku-Predpomoransku je trápna záležitosti a AfD dosiahla ďalší významný úspech, keď jej zástupcovia už získali pozície v deviatich zo šestnástich spolkových krajín. „Význam tohto volebného výsledku by sme však nemali príliš preceňovať. Hovoríme tu o krajinských voľbách, kde sa voliči často uchyľujú k protestným hlasom.“
Pottsová pripomína rok 2006, kedy vo voľbách uspela „krajne pravicová“ NPD. „Okrem toho, CDU už v minulých voľbách v Meklenbursku-Predpomoransku len tesne prekročila hranicu 20 percent. A vtedy ešte nebolo po utečeneckej kríze ani chýru, ani slychu. Múdrejšie by bolo hovoriť o tom, že CDU stratila v priebehu piatich rokov len štyri percentá. V tejto spolkovej krajine žije iba 1,3 milióna oprávnených voličov a voliť prišlo 60 % z nich. O budúcnosti kancelárky predsa nemôže rozhodovať 800 000 ľudí.“
Hlavnú zodpovednosť za volebný neúspech leží podľa Pottsovej na pleciach tunajšieho kandidáta CDU Lorenza Caffiera, ktorého tvrdá línia neprilákala voličov AfD k CDU. „Ale CDU vrátane kancelárky samotnej by mala brať neúspech v Meklenbursku-Predpomoransku ako výzvu. Treba viac komunikovať a priznať si chyby, ktoré sa stali v rámci integrácie či utečeneckej dohody s Tureckom. Realita skrátka nie je taká čierno-biela, ako ju opisujú politici z AfD. Menej politického oportunizmu a viac faktov by mohli voliči oceniť.“
