V 19. storočí sa v západnej Európe zjednotil veľký štát, ktorý chcel získať svoje miesto pod slnkom. Zrodilo sa Nemecko. Veľké, priemyselne silné, ambiciózne. Tento štát mal pocit, že sa musí rozšíriť, pretože nemá pre vlastných ľudí dosť pôdy. Svetlo sveta tak uzrela idea vyvoleného národa, ktorý získa na východe nový životný priestor. Práve pre túto ideu starého Nemecka svet v 20. storočí zachvátili dve desivé vojny.
Nové Nemecko a stará dobrá Európa
Nemecký publicista pôsobiaci v Česku Markus Pape v komentári pre piatkové Lidové noviny tvrdí, že Nemecko 21. storočia je úplne iné. „O príslušnosti k štátnemu národu už nerozhoduje typ krvi alebo etnický pôvod. ,Noví Nemci‘ sa nemusia ako takí rodiť, stačí sa pričleniť k spoločenstvu hodnôt. Tým sa nemecký štát vracia k pôvodným hodnotám kresťanstva aj židovstva, k základom nemeckej ústavy,“ píše Pape.
Česká republika a ďalšie stredoeurópske štáty chcú ísť podľa všetkého inou cestou. „Už len z pudu sebazáchovy takmer celé české politické spektrum presadzuje návrat k ,starej dobrej Európe‘. Do budúcna má byť nábožensky úplne čistá. Azyl sa neposkytne utečencom z radov moslimov. Potenciálni teroristi chcú len naše dávky. Ich útokom sa nedá čeliť ani tými najlepšími bezpečnostnými opatreniami. Morálka nesmie zvíťaziť nad zdravým rozumom, hovoria dnes aj ľudia, ktorým sa dá len ťažko vyčítať malá ochota pomáhať tým, ktorí to potrebujú. Ešte celkom nedávno sa české parlamentné strany zhodli na tom, že ČR ako signatár Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov uznáva právo na azyl bez ohľadu na náboženstvo. Dnes sa zdá, že je to pre nich už len zdrap papiera. Európa sa za rok zmenila na nepoznanie,“ krúti hlavou Pape.
Čierno-zelená koalícia sa blíži
Nemecko sa v podstate vydalo cestou Spojených štátov, z ktorých sa aj vďaka princípu taviaceho kotla stala svetová veľmoc. Základná idea taviaceho kotla znie: je jedno, čo máš za sebou, odteraz ži s nami, uznávaj spolu s nami naše hodnoty, cti naše spoločné zákony a ži, ako uznáš za vhodné. Presne tak sa teraz nemecká kancelárka Angela Merkelová snaží správať k utečencom. A nemeckí Zelení jej v tom výdatne pomáhajú.
„Merkelová by so svojou politikou len ťažko uspela, keby sa nemohla spoľahnúť na podporu základne svojho koaličného partnera SPD, ale hlavne ,svojich‘ opozičných zelených a silnej občianskej spoločnosti. Práve tieto sily ešte pred historickým rozhodnutím Merkelovej naštartovali takzvanú kultúru vítania. Pod ich tlakom ju prijala. Dodnes sa spolu so státisícmi ďalších občanov starajú o to, aby sa utečenci aj napriek obrovským nedostatkom byrokracie mohli čo najrýchlejšie zapojiť do spoločnosti. Ani nie div, že zatiaľ ich je zamestnaných len málo, pre požiadavky priemyslu sa najprv budú dôkladne vzdelávať,“ pokračuje autor.
Toto nové Nemecko je silné, zodpovedné, tolerantné a spláca svoje dlhy. „Zelení Merkelovej nikdy nezabudli, že práve ona pred piatimi rokmi po výbuchu atómovej elektrárne vo Fukušime rozhodla o nemeckom postupnom vystúpení z jadrového programu. Znovu stará zásada: nesmieme zaťažovať ďalšie generácie dlhmi, ktoré nie sme schopní splácať sami. Svojím silným konzervativizmom presadila aj to, že Grécko bude platiť – pokojne aj sto rokov, a Nemecko s ním – za bankrot, ktorý spoluzavinili laxné zákony Európskej únie. Už je predstaviteľné, že po ďalších parlamentných voľbách Nemecko ovládne čierno-zelená koalícia,“ opisuje Pape situáciu v Nemecku.
Autor prirovnáva Merkelovú k Martinovi Lutherovi – náboženskému reformátorovi, ktorý sa usiloval o to, aby sa Európa vrátila k svojim kresťanským koreňom. Merkelová sa dnes v podstate usiluje o to isté a zatiaľ sa jej to v primeranej miere darí. Otázkou je, či to bude fungovať aj v prípade, že v Nemecku dôjde ku krvavému teroristickému útoku. Ten by vraj mohol Merkelovej zlomiť väz.
