Už túto nedeľu sa konajú krajinské voľby v Meklenbursku-Predpomoransku. Vzhľadom na to, že ide o jednu z najmenších spolkových krajín, ktorá má 1,6 milióna obyvateľov, v čom budú zaujímavé?
V tejto krajine má svoje trvalé bydlisko práve kancelárka Angela Merkelová. A podľa súčasných preferencií to vyzerá, že si jej CDU odnesie z týchto krajinských volieb porážku. Mohla by dokonca skončiť až tretia, čo by bolo veľmi bolestivé.
Alternative für Deutschland (AfD), jediná významná strana Nemecka s antiimigračným a euroskeptickým programom, naopak očakáva výrazný zisk hlasov, v rozsahu 20 až 30 percent. Je možné, že bude vôbec prvýkrát víťazkou nejakých volieb. Do krajinskej vlády sa však takmer určite nedostane, v núdzi sa proti nej spojí celý ľavo-pravý „národný front“, len aby proimigračná politika Angely Merkelovej mohla ďalej pokračovať.
Angela Merkelová bola v roku 1990 prvýkrát zvolená za poslankyňu do Bundestagu za Meklenbursko-Predpomoransko. Berie preto nemecká verejnosť nedeľné voľby aj ako hlasovanie o samotnej kancelárke?
Rozhodne. Dá sa očakávať, že na voľby tentoraz príde veľa „chronických nevoličov“, len aby hlasovali za AfD, a tak poslali Angele Merkelovej odkaz, že ju nechcú. Rovnako, ako to bolo v krajinských voľbách v marci tohto roku.
V tejto spolkovej krajine vládnu od roku 1998 socialisti, a to potom, keď vystriedali CDU. Ako môže výsledky a krajinskú pozíciu týchto strán zamiešať Alternatíva pre Nemecko, ktorá vznikla len pred tromi rokmi?
V Nemecku nastal dosť zvláštny efekt, keď inak pravicovo-liberálna AfD dokáže preberať voličov stranám z ľavej aj z pravej časti politického spektra. Za normálnych okolností by ľavicový volič za AfD nikdy nehlasoval, lebo jej hospodárske predstavy zodpovedajú skôr našim Slobodným. Ale keďže je to jediná významná strana, ktorá hlasno protestuje proti „Willkommenspolitik“ nemeckej kancelárky, dokáže zbierať protestné hlasy na tejto téme.
Všetky ostatné nemecké strany zatiaľ udržujú AfD v izolácii, akoby bola malomocná, ale skôr či neskôr niekde vyhrá voľby s takým rozdielom, že tento prístup budú musieť opustiť. Myslím si však, že to sa stane najskôr v roku 2019 v Sasku. Tamojší šéf CDU Stanislaw Tillich je totiž jeden z mála nemeckých politikov, ktorí by si na taký odvážny krok trúfli. Ale to je ešte ďaleko. Kým bude na čele CDU Angela Merkelová, bude Alternatíva pre Nemecko považovaná za „nepriateľa štátu“.
O dva týždne neskôr sa konajú krajinské voľby v hlavnom meste Berlíne. Čo sa od nich dá očakávať aj v kombinácii s predpokladanými výsledkami v Meklenbursku-Predpomoransku?
Aj v Berlíne bude mať AfD významný zisk, hoci menší ako v Meklenbursku. Odhadoval by som ho na 15 až 17 percent. Na berlínskej politickej scéne však bude ešte izolovanejšia. Berlín je zvláštne mesto, neustále sa pýši svojou „otvorenosťou svetu“ a politicky korektnou kultúrou, napríklad veganizmom. V praxi je tam veľké množstvo Turkov a Arabov s volebným právom, ktorí už svojimi hlasmi zaistia, aby AfD nemala šancu podieľať sa na riadení mesta.
Na rozdiel od krajinských volieb v Nemecku sa v Rakúsku bude hlasovať prvú októbrovú nedeľu na celoštátnej úrovni. Prečo ste opakované druhé kolo prezidentských volieb v komentári na svojom webe Kechlibar.net prirovnali k referendu?
Pretože rakúski voliči ho tak vnímajú. Budú sa rozhodovať medzi dvoma zásadne odlišnými kandidátmi, ktorí symbolizujú úplne inú politiku. Hofer je rakúsky patriot a odmieta masovú migráciu. Van der Bellen je internacionalista, veľký priaznivec Európskej únie a prijímania ľudí z cudzích krajín. A výsledok týchto volieb podstatne ovplyvní praktickú politiku viedenskej vlády v ďalších rokoch.
Čo môže víťazstvo jedného alebo druhého konkrétne znamenať pre Rakúsko aj vzhľadom na parlamentné voľby?
Pravidelné voľby v Rakúsku sa majú konať až za dva roky, v jeseni 2018. Zato v Nemecku budú mať voľby budúci rok.
Ale kľúčové slovo je „pravidelné“. Rakúsky prezident má totiž ústavne danú právomoc rozpustiť parlament a vypísať predčasné voľby. V ostatných desaťročiach ju nevyužíva, ale práve Norbert Hofer povedal, že by bol ochotný ju využiť, keby mal dojem, že spolková vláda nerieši migračnú krízu správnym spôsobom.
To znamená, že by nad vládou od tej chvíle visel Damoklov meč v podobe predčasných volieb. Súčasné preferencie sú také, že pre sociálnych demokratov (SPÖ) by predčasné voľby znamenali odchod do opozície a vládu by zostavovala pravdepodobne FPÖ (teda Hoferova strana) spolu s ÖVP (ľudovcami).
Keby sa stal rakúskym prezidentom Norbert Hofer, aký tvrdý úder to bude pre migračnú politiku Angely Merkelovej a Európskej únie?
Bude to takzvaný „ďalší klinec do rakvy“. Rakúsko sa v priebehu uplynulého roka veľmi zmenilo. Pôvodne verný spojenec Angely Merkelovej sa stal jej tvrdým kritikom. Tento vývoj by sa ďalej posilnil a upevnil. Je dokonca možné, že by sa Rakúšania usilovali o prijatie do Vyšehradskej štvorky alebo aspoň o intenzívnejšiu spoluprácu s ňou.
Hoferovo prípadné víťazstvo by inšpirovalo aj ďalších euroskeptikov, napríklad Geerta Wildersa v Holandsku. Podobné úspechy dokážu prekračovať hranice. Rovnako ako v Bavorsku, ktoré je Rakúsku kultúrne podobné, by správa o víťazstve Hofera mohla viesť k zmene politických postojov. Niektorí bavorskí politici za CSU, napríklad Markus Söder, sú už teraz voči kancelárke veľmi kritickí. A pôsobí tam aj AfD pod vedením Čecha Petra Bystroňa, ktorá „zobe“ CSU hlasy sprava.
Konečne by Hoferovo víťazstvo viedlo aj k ďalšej roztržke medzi Tureckom a Európskou úniou, lebo práve Norbert Hofer presadzuje nekompromisný postoj proti priaznivcom tureckého prezidenta Erdogana, ktorí žijú v Rakúsku. Je možné, že by na to turecký prezident zareagoval „vypustením“ niekoľkých státisícov migrantov smerom na Európu. To by potom bola veľmi závažná situácia.
