Tak ako mnohí Slováci ste sa aj vy stali po roku 1968 emigrantom. Ako ste sa dostali do Kanady a aké sú vaše prvé skúsenosti s tým, ako vás prijali tamojší ľudia ako prisťahovalca?
Je to ťažké len tak zjednodušene povedať. My s manželkou sme emigrovali až v roku 69. Očakávate to najhoršie a potom zistíte, že to nie je až také strašné, a zrazu vidíte, že všetci ľudia okolo sú veľmi milí a chcú vám pomôcť. Neviete poriadne po anglicky, tak im vysvetľujete rukami-nohami, čo vlastne chcete. Keď vidia, že ste v podstate analfabet, tak vám veľmi ochotne pomôžu (smiech).
Čo si myslíte o súčasnej migračnej kríze, ktorá vlani naplno zasiahla Európu a neutícha ani tento rok?
Neprestáva to a ani neprestane. Keď som ako emigrant videl, čo sa deje v Sýrii a na Blízkom východe, tak som si povedal: „Prečo sa tam všetci bijete, keď vidíte, že vás niekto nenávidí, že vás niekto bombarduje a vyháňa, prečo sa nezoberiete a neemigrujete, ako som ja emigroval?“ Lenže to boli moje názory už dávnejšie a ja som ich tu ľuďom aj otvorene povedal. Veď keď som emigroval ja, nech emigrujú aj oni, a rok potom, čo som toto vravel, nastala táto vlna.
Mnohí teda rozmýšľali tak, ako som rozmýšľal kedysi ja, ale toto už nie sú len desaťtisíce ľudí, ale tu ide o milióny. Keď som to videl, tak som si povedal, že je to naozaj trošku moc. Najhoršie je, že Európa nie je na takéto veci (migračnú krízu) pripravená. Nikdy nebola pripravená a nikdy nevedela, ako má konať.
Čo vravíte na nemecký prístup k utečencom?
Najlepší rozhovor, čo som na túto tému počul, je s nemeckým veľvyslancom (Petrom Wittigom) v USA, ktorého si pozval americký moderátor Charlie Rose, ktorý robieva interview s najvýznamnejšími ľuďmi na svete. Rose sa pýtal v hodinovom rozhovore s nemeckým ambasádorom (Wittigom), čo sa to robí v Európe, keď Merkelová podporuje túto migráciu, a moderátora zaujímal aj dôvod, prečo nemeckí politici presadzujú takú otvorenú migračnú politiku. Nemecký veľvyslanec odpovedal veľmi jednoducho: „My si myslíme, že Spojené štáty vždy boli a sú stredobodom všetkých emigrácií na svete a sú najúspešnejšou krajinou preto, že v nej žije viac národností.“
Nemci chcú teda nasledovať americký spôsob a nemecký veľvyslanec dúfa, že migranti, ktorí prídu do jeho krajiny, sa rozptýlia v spoločnosti a zaradia sa do nej. Moderátor Charlie Rose však pripomenul fakt, že USA majú nastavené imigračné kvóty a prisťahovalecké úrady si navyše veľmi úzkostlivo vyberajú, koho pustia žiť do USA. Vyberajú si takých ľudí, akých potrebujú. Nemci však tvrdia, že nemajú možnosť si vyberať tak ako Spojené štáty vzhľadom na počet migrantov, ktorí zaplavili Európu. Navyše Berlín nemá ani stanovený maximálny počet ľudí, ktorí sa ročne môžu do krajiny prisťahovať.
Aj Kanada začala s pomocou utečencom zo Sýrie a rozhodla sa ich prijať niekoľko desiatok tisíc. Súhlasíte s touto politikou nového kanadského premiéra alebo ste skôr za striktnejší prístup k prijímaniu utečencov?
USA aj Kanada však majú presné kvóty. Kanada musí podľa zákona prijať 250-tisíc emigrantov ročne. Menej sa prijať nedá, obyčajne je to viac, keď sú takéto svetové krízy ako teraz. Aj Kanada teraz povedala, že prijme sýrskych migrantov, ale aj to iba takých, ktorí majú deti. Čiže my prijmeme 26-tisíc, ale iba rodiny s deťmi. Preto boli USA vždy technologicky na tom lepšie, lebo si vyberali zo všetkých krajín tých najlepších ľudí na svete. Nemci rátali podľa ich veľvyslanca v USA s tým, že spolu s masou migrantov príde aj inteligencia, ktorá by zaplnila miesta, na ktorých je málo kvalifikovaných domácich zamestnancov. Takýto nedostatok je napríklad v oblasti informačných technológií, kde vraj Nemcom chýba 47-tisíc softvérových inžinierov. Tí, ktorí tento ťažký odbor skončia, totiž často odídu pracovať práve do Spojených štátov do Sillicon Valley, kde nájdu všetku najmodernejšiu techniku pre svoju prácu.
Keď aj prijímate migrantov, stále si musíte vyberať tých, ktorých potrebujete. Nemôžete do krajiny ťahať ľudí, ktorí sú absolútne neschopní, nebudú vyrábať a budú len sedieť na sociálnych dávkach. Áno, aj v Amerike a Kanade dostanú sociálnu podporu, ale len na pol roka. Aj sem pricestovali cigáni zo Slovenska a Čiech a dostali zadarmo byty, stravu, školenia z angličtiny aj vybavenie do bytov, ale keď im po pol roku úrady povedali, že sa skončila sociálna podpora a nič nedostanú, tak sa po väčšine zobrali a išli domov, pretože robiť sa im nechcelo. Tí, ktorí chceli a našli si prácu, tak tí tu, samozrejme, zostali, ale väčšina z nich sa vrátila domov.
Ako hodnotíte prístup EÚ k migrácii ako takej?
Emigrácia v Európe je problematická v tom, že tie krajiny nemajú nastavené emigračné kvóty, nemajú ministerstvá, ktoré sa starajú len o migráciu a o nič iné. Jednoducho tam nie sú imigračné zákony také rozvinuté, ako sú napríklad rozvinuté v USA alebo tu v Kanade či Austrálii a ďalších krajinách, ktoré stále potrebujú prisťahovalcov. Migrácia je potrebná na zachovanie rastu populácie, pretože priemerná rodina v Kanade má 1,5 decka, takže takým tempom by šla krajina dole vodou, ubúdalo by populácie, ak by sme neprinášali nových ľudí.
Migračné kvóty a ministerstvá v Európe nie sú podľa mňa dosť rozvinuté na to, aby mohli narábať s touto emigráciou inteligentne a normálne. Ak príde horda ľudí a vy si ich tam pustíte, tak máte problém, pretože neviete, ktorí z nich môžu pracovať, ktorí chcú ísť do školy, ktorí už doštudovali, a potom máte problém rozdeliť týchto ľudí. Navyše ide aj o sociálne dotácie, ich výšku aj trvanie.
Preto si myslím, že ak by sa európske vlády seriózne starali o emigráciu, mali by seriózne zákony aj postupy a mali tak prehľad o tom, čo vlastne chcú a čo nechcú.
Pri vašom premiérovi ešte zostanem a rád by som sa opýtal, aký je váš názor na jeho liberálnu politiku, ktorej súčasťou je aj tolerancia voči partnerstvám homosexuálov či národnostným menšinám a pôvodnému obyvateľstvu Kanady?
Liberálna politika nového premiéra je podľa mňa veľký zlom. Je populárny aj preto, že sa stará o našich indiánov a multikultúrne veci. Je to liberál, takisto ako bol jeho otec, lenže Trudeau prišiel potom, čo sme tu mali prílišného konzervatívca, ktorý bol proti potratom, homosexuálom a takmer všetkému. Ľudia boli preto nahnevaní a tohto premiéra nezvolili ani tak preto, že ho mali tak veľmi radi, ale preto, že sa chceli zbaviť jeho predchodcu.
S názormi, ktoré presadzuje Trudeau, väčšina Kanaďanov súhlasí, lebo berie ohľad na životné prostredie aj multikulturalizmus. Ľudia to majú radi, lenže pre tých, ktorí na takúto politiku neboli zvyknutí, je to veľký zlom. Mladí sú za neho, ale starší ľudia stále skúmajú jeho rozhodnutia. Premiér chce totiž veľmi ísť cestou ako Barack Obama. Oni majú s Trudeauom podobné názory.
Stretli ste sa niekedy vo svojom okolí s tým, že by vás vaši kamaráti alebo známi, ktorí ostali na Slovensku, vinili z toho, že ste utiekli, keď to bolo za totality najhoršie?
Nie. Ja som nenašiel takého človeka, ktorý by mi otvorene vyčítal, že som odišiel. Väčšina ľudí mi hovorí, ako dobre som urobil, keď som odišiel. Väčšina skôr obdivuje, že som mal odvahu odísť, a uznáva, že som urobil dobre. To, že som utiekol a vykašľal sa na Slovenskú republiku, to mi povedal v živote len jeden človek a bol to môj otec, ktorý mi vyčítal, ako som mohol zradiť rodnú slovenskú zem rovnako ako môj brat.
(rozhovor pokračuje pod fotkou)
Lou Bereš spolu s manželkou krátko po prevzatí vyznamenania od anglickej kráľovnej (archív L. Bereša)
V zahraničí žijú a pracujú státisíce Slovákov, ktorí sa rozhodli odísť podstatne neskôr ako vy, až po páde totality. Prečo si myslíte, že toľko ľudí volí odchod zo Slovenska aj teraz?
Zo Slovenska ľudia odchádzajú pre dve veci: chcú poriadnu prácu a chcú mať poriadne zaplatené. Viete, keď idem po univerzite v Edmontone, tak neprejdem jedinú chodbu bez toho, aby som počul slovenčinu alebo češtinu. Táto univerzita je plná Slovákov a Čechov, ale aj iných národností, a majú dobré pracovné miesta. Napríklad šéfom Inštitútu nanotechnológií je mladý 33-ročný Čech. Tu je trošku viac možností, ako máte doma. Na Slovensku, keď skončíte vysokú školu, kam pôjdete pracovať? Všetky veľké podniky sú zrušené a sú preč.
Stačí, keď idete do Česka, a máte lepší život, ale to isté majú Ukrajinci, ktorí prídu na Slovensko, tiež tam hľadajú lepší život. Všetci sme v podstate urobili to isté. Ja by som neodišiel, lebo som mal dobrú prácu, ale nemal som sa kam nasťahovať.
V tomto smere sa hovorí často najmä o takzvanom „úniku mozgov“, keď najmä mladí ľudia odchádzajú za štúdiom a prácou do zahraničia a nechcú sa často vrátiť naspäť. Vidíte cestu, ako by sa tomuto „úniku mozgov“ dalo zabrániť?
Tu sa tomu hovorí „brain train“ alebo odchod mozgov a je to dané tým, že absolventi vysokých škôl nevedia nájsť uplatnenie na trhu práce. Kde nájdete dobré uplatnenie na Slovensku? Áno, môžete ísť pracovať do automobilky, ktorá vyrába Jaguar alebo Volkswagen, ale tam budete robiť na linke, nebudete manažér ani inžinier, pretože všetky tieto funkcie zastávajú ľudia zo zahraničia.
Podľa mojich informácií zo Slovenska by sa to dalo urobiť jedine zvýšením úrovne vysokých škôl. Keď už raz niekto tú vysokú školu skončí, tak to musí byť naozaj dobrá vysoká škola, ktorá je vo svetovom rebríčku univerzít na dostatočnej úrovni, aby vzdelanie z nej platilo kdekoľvek na svete. Prečo by inak išiel Slovák alebo Čech študovať do Edmontonu? Je to preto, že napríklad Lekárska fakulta v Edmontone je mimoriadne kvalitná, ale o polovicu lacnejšia ako ostatné univerzity v Severnej Amerike, a preto sa sem hrnú ľudia zo zahraničia.
Na Slovensku máme dobrých lekárov, odborníkov, svetové lekárske kapacity, to áno. Je ich ale iba zopár a nemáme celé inštitúty takýchto ľudí. Ide tu o to, že by sa mala kvalita vysokých škôl zvýšiť. Keby bola bratislavská medicína rovnako kvalitná ako tá v Edmontone, určite by Slováci išli tam, pretože by to pre nich bolo lacnejšie ako tu.
Vlani bol obeťou teroristov Paríž a tento rok aj Brusel a ďalšie mestá v Európe. Máte obavy z toho, že by sa niečo podobné mohlo opakovať napríklad aj v Kanade?
Aby som povedal pravdu, z tohto má strach asi každá krajina. Už tu u nás (v Kanade) zaznelo, že teraz sa síce prizeráme tomu, čo sa deje v Európe, ale vraj nech si nemyslíme, že sa to nemôže stať tu v Amerike alebo v Kanade. To, že máme iný emigračný systém, je len dobre, pretože zabraňuje vzniku oddelených get, kde si budú migranti žiť vlastným životom a nebudú ochotní sa učiť jazyk či integrovať sa do väčšinovej spoločnosti. Ak vzniknú pre príval priveľkého množstva ľudí, ktoré úrady nezvládnu, takéto izolované getá, rastie spolu s ich izoláciou aj možnosť, že sa na ne napoja radikáli z IS. Kanada a USA to sú také dve „taviace nádoby“, v ktorých sa stretáva veľmi dobre namiešaný mix migrantov, ale to len preto, že si z týchto ľudí roky vyberáme.
Niektorí teroristi prišli do Európy preukázateľne spolu s utečencami. Je migračná vlna podľa vášho názoru priamo zodpovedná za zvýšenú kriminalitu v niektorých európskych krajinách?
Ja si myslí, že táto emigrácia je využitá týmito militantmi, pretože keď niekto, kto nenávidí západný svet, ako teroristi, vidí exodus tých ľudí z Blízkeho východu, je mu jasné, že môže tie masy využiť. Podľa mňa to určite nebol ich nápad ani pričinenie spustiť tú vlnu, ale využili jednoducho situáciu, aby prepašovali do Európy svojich ľudí. Toto je ten problém, lebo ako štáty rozpoznajú, ktorý je ktorý, keď tí ľudia nemajú pasy, ale zato majú stále funkčné telefóny? Odkiaľ ich ale majú, ako platia faktúry?
Po voľbách sa do parlamentu na Slovensku posadili aj národniari z Ľudovej strany Naše Slovensko pod vedením Mariana Kotlebu, ktorých kritici aj médiá označujú za fašistov, rasistov a xenofóbov. Čo si o tom myslíte?
Ja som o Kotlebovi počul len kedysi, keď začínal politiku. Vtedy to boli však správy o tom, že pomáhajú babičkám čistiť suterény od záplav. Všetci vtedy mali asi pocit, že on je ten správny, kto im pomôže. Tie jeho názory na cigánov a na migrantov, menšiny alebo iné etniká, to už je vec, ktorá ma prekvapila, pretože nechápem, ako môže niekto na jednej strane pomáhať iným a na druhej odsudzovať iných len za ich pôvod. Viete, niektorí cigáni, ktorí tu ostali v Kanade, sú veľmi úspešní a veľmi pracovití, ale väčšina odišla nazad, pretože si mysleli, že budú dostávať podporu navždy. Podľa mňa treba nájsť zlatú strednú cestu. Sú takí, ktorí sa dokážu postarať o seba, ale treba v tom nájsť zlatú strednú cestu.
Keď niekto ale nechce pracovať a prispôsobiť sa, tak potom sa ho musíme nejako zbaviť, ale ako sa dá zbaviť ľudí, čo nechcú pracovať? Vo Švajčiarsku dostane nezamestnaný človek podporu pol roka a potom nič. Ak sa Slovensko rozhodne, že chce konečne zastaviť ľudí, ktorí nerobia, musí rázne povedať, že bude pomáhať a dokedy, ale potom si ľudia musia nájsť prácu. Keď to dokážu vo Švajčiarsku a nikto na nich nepoukazuje prstom, že sú rasisti, prečo to nedokáže urobiť aj Slovensko? Nikto nemôže čakať, že ho bude štát podporovať do smrti, preto podľa mňa treba v takejto podpore nájsť zlatú strednú cestu.
(rozhovor pokračuje pod fotkou)
Certifikát o udelení medaily za rozvoj Kanady Ľudovítovi Berešovi (archív L. Bereša)
Získali ste významné ocenenie, ktoré udeľuje anglická kráľovná za zásluhy o rozvoj britského impéria, za čo ste toto ocenenie dostali a aký má pre vás význam?
Ocenenie je niečo, čo som nikdy nečakal, že by sa mohlo stať. Pracoval som ako priemyselný poradca malých a stredných podnikov, pomáhal som pri riešení technických problémov, zmenách štruktúry manažmentu a reorganizáciách výroby vo fabrikách. Dostali sme ho spolu s mojím mentorom za inovatívny systém, ktorý pomohol zefektívniť výrobné procesy vo fabrikách po celej Alberte, ale nikdy sme to neočakávali.
Kde ste po príchode do Kanady pracovali?
Ľudia okolo nás, s ktorými sme sa stretávali, keď sme sem prišli, tak tí k nám boli veľmi milí a veľmi nám pomáhali, ale potom prišiel ten moment a začalo mi okolie tvrdiť, že by som nemal ako inžinier každú noc upratovať obchodný dom. Brat, ktorý tu žil, ma presvedčil, aby som šiel do úradu a požiadal, aj keď nie o inžiniersku prácu, lebo som nevedel anglicky, tak aspoň o prácu technického kresliča. Išli sme s bratom do toho úradu spolu a tam mi chlapík povedal: „Ukážte mi papiere o tom, že ste kreslič.“
Ja som mu však povedal, že také papiere nemám, a dal som mu svoje inžinierske doklady. On ich chytil, hodil ich na stôl a odvrkol: „To som sa vás nepýtal.“ Snažil som sa mu vysvetliť, že každý, kto je strojný inžinier, vie kresliť, ale on stále trval na tom, že chce doklad o tom, že som technický kreslič. Chcel, aby som mu niečo povedal o sebe po anglicky, ale ja som toho veľa nevedel, tak som začal habkať jednoduché vety. Na to mi povedal, že to nie je technická angličtina, začal na mňa pred ostatnými ľuďmi v úrade zvyšovať hlas a povedal mi, aby som odišiel, pretože pre mňa žiadnu prácu nemá, lebo neviem anglicky a nemám ani doklady o tom, že dokážem byť technický kreslič. Tak som sa mu poďakoval, povedal som mu, že je veľmi milý, a odišiel som. To bola jedna jediná nemilá skúsenosť po príchode do Kanady.
Bol to pritom človek, za ktorým ma vzal brat, pretože práve jemu pomohol vybaviť všetko, keď do Kanady prišiel on. Lenže keď sa v roku 1968 začala emigrácia z bývalého Československa, tak Kanada vyhlásila, že prijme 10-tisíc Čechoslovákov a tým poskytne aj všetku pomoc. Preto, keď môj brat odišiel v 68., tak dostal všetku pomoc. Školu mal zadarmo, byt mal zadarmo, jednoducho všetko dostali, ale už v roku 1969 bola tá desaťtisícová kvóta vyčerpaná a ja už som bol s manželkou normálny emigrant, ktorý musel robiť sám na seba. Žiadnu pomoc sme preto nemohli očakávať. Brat si stále myslel, že mi ten muž z úradu pomôže, lebo pozná jeho, ale to nebolo nič platné.
(rozhovor pokračuje pod fotkou)
Vyznamenanie udeľované kráľovnou za rozvoj Kanady (archív L. Bereša)
Ako teraz s odstupom času vnímate totalitu v bývalom Československu, z ktorej ste v tom čase odišli na Západ, čo bolo impulzom na emigráciu?
Na to sa nedá zabudnúť. Dostal som prácu ako inžinier v Tesle v Bratislave a zaviedol som tam taký pracovný systém na montážne linky, ktorý vtedy používali iba vo fabrikách BMW a Volvo. Nikto v Československu tento systém nepoznal a mňa požiadali, aby som o ňom spravil diplomovú prácu.
Mal som síce fantastickú prácu, ale potreboval som byt, kde by som žil so ženou, pretože sme obaja bývali u svojich rodičov a nemohli sme nájsť nijaký byt. Išiel som preto do Tesly požiadať, či by som mohol dostať byt, lebo som mal manželku v druhom stave a nemal som s ňou kde bývať. V Tesle ma dali na zoznam, ale na rad by som sa dostal tak o 15 rokov.
Moja svokra potom našla byt na Klariskej v Bratislave cez známych a na národnom výbore mi to mali rovno podpísať. Išiel som do bytu a oni povedali, že ak sa mi páči, môžeme sa sťahovať. Tak som si vzal pôžičku, kúpil nábytok a keď som tam po 2 týždňoch nasťahoval už všetok nábytok, tak zrazu mi zavolali z národného výboru, že sa rozhodli inak a byt mi nedajú. Namiesto toho ho dostala rodina murára, ktorý mal dve malé deti a potreboval ho vraj viac ako my. Bolo mi vtedy povedané, že ak nábytok nevysťahujem tak do 24 hodín, vynesú ho na ulicu. V tom čase som slúžil vo vtedajších Kutuzovových kasárňach oproti Novej dobe, nevedel som, čo mám robiť s tým nábytkom, tak som poprosil vojakov a našiel som známeho, ktorý si postavil garáž, ale nemal ešte auto, tak sme sadli do „vétriesky“ (V3S nákladné auto), nábytok bol v garáži. Tak som zostal bez bytu.
Napísal som celú túto históriu bratovi, ktorý už bol v Kanade, a na to mi odpovedal, či som normálny, lebo u nich v ulici vtedy postavili niekoľko nových činžiakov, ktoré sú prázdne, a všade pozývajú ľudí, aby si ich prenajali. Brat mi vravel, načo sa pchám niekomu do zadku, aby som dostal byt, keď tam môžem prísť a nasťahovať sa do nového. Začal som nad tým premýšľať a bratovi som veril. Brat mi sľúbil, že mi s manželkou aj novonarodeným synom Tomášom pomôže. Takže nedostatok bytov bol pre mňa dôvodom na odchod, pretože prácu som mal výbornú.
- Reklama -
