V súvislosti s textom, ktorý v pondelok vydal denník Sme, hovorí vicepremiér Andrej Babiš o stokrát recyklovaných témach bez faktov, ktoré sú účelovo predkladané verejnosti. Denník totiž v súvislosti s predpokladom, že má Babiš významnú šancu na víťazstvo v najbližších parlamentných voľbách, spomenul, že vraj líder ANO predstavuje pre Česko vážnu hrozbu. „Prvým problémom je Babišovo pohŕdanie demokratickými inštitúciami a procedúrami. V budúcej vláde by zlúčil niektoré ministerstvá a iné zrušil, aby nestrácal čas medzirezortnými rokovaniami. A ešte väčším problémom je Babišov obludný konflikt záujmov: je zároveň vplyvným politikom, k tomu majiteľom holdingu s viac ako 200 firmami a ročným ziskom vyše 300 miliónov eur a navyše vlastníkom dôležitých médií,” uviedol denník. Zároveň tiež autor dodáva, že vicepremiér nastavuje pravidlá pre Babiša-biznismena a Babišove médiá o tom mlčia. Ak by sa ANO stalo najsilnejšou vládnou stranou a jeho šéf premiérom, spomínaný konflikt by sa podľa SME ešte prehĺbil a nebezpečenstvo zväčšilo.
Babiš: Nie je fér, keď niekto tvrdí, že zneužívam verejnú funkciu v prospech firiem
Vo svojej reakcii pre Parlamentné Listy sa Babiš neobmedzil len na kritiku novinárov. Odmietol, že by pohŕdal demokratickými princípmi a vysvetlil svoje zámery. „Debata o zlúčení niektorých ministerstiev sa v Česku vedie posledných 20 rokov a každého, komu by sa to náhodou podarilo, by médiá pochválili. Pokiaľ ale vyslovím rovnakú myšlienku ja, som hneď automaticky podozrievaný z obmedzovania slobody. Napríklad vo Švajčiarsku, kolíske priamej demokracie, má federálna rada, čo je obdoba českej vlády, len sedem členov a nikto to nepovažuje za nedemokratické,” uviedol vicepremiér. K výhrade o konflikte záujmov síce poznamenal, že už vec vysvetľuje “stopäťdesiatykrát”, ale zároveň reagoval: „Výška dotácií pre Agrofert skutočne nemá nič spoločné s mojím vstupom do politiky. Áno, Agrofert je príjemcom prevádzkových dotácií v poľnohospodárstve. V ňom má ale úplne rovnaké dotácie ako všetci ostatní poľnohospodári – na hektár, na kravu a podobne.” Babiš tiež spočítal dotácie aj dane a zhodnotil: „Nie je preto fér, keď niekto tvrdí, že zneužívam verejnú funkciu v prospech firiem, ktoré vlastním. Nie je na to jediný dôkaz.”
Reakciu vicepremiéra Andreja Babiša pre Parlamentné Listy uvádzame v plnom znení:
Väčšina západných médií sa dnes zaoberá otázkou, prečo ľudia prestávajú veriť tradičným médiám a odvracajú sa od nich. Čítal som v poslednom období viacero komentárov, podľa ktorých žijeme v čase “postaktuálnej demokracie”. Teda v čase, keď pre ľudí nie sú dôležité fakty, ale skôr emócie a subjektívne vnímanie reality. Do tohto presne zapadá aj článok denníka SME, ktorý nie je ničím iným ako stokrát recyklovanou témou bez faktov účelovo predkladanou verejnosti. Skôr než novinársku prácu oveľa viac pripomína prácu PR agentúry.
Po prvé: naozaj nepohŕdam demokratickými princípmi. Debata o zlúčení niektorých ministerstiev sa v Česku vedie posledných 20 rokov a každého, komu by sa to náhodou podarilo, by médiá pochválili. Pokiaľ ale vyslovím rovnakú myšlienku ja, som hneď automaticky podozrievaný z obmedzovania slobody. Napríklad vo Švajčiarsku, kolíske priamej demokracie, má federálna rada, čo je obdoba českej vlády, len sedem členov a nikto to nepovažuje za nedemokratické. Podobnú diskusiu som zažil v prípade prerokúvaní zákona o elektronickej evidencii tržieb. V Poslaneckej snemovni sa tento zákon prerokúval neuveriteľných 236 dní. A podotýkam, že diskusia naozaj nebola vecná, ale skôr smiešna a bez vecného základu. Hnutie ANO preto navrhlo zmenu rokovacieho poriadku Poslaneckej snemovne formou zákona tak, ako v susednom Nemecku, kde je dopredu tiež stanovený čas diskusie, a to ako pre opozíciu, tak pre koalíciu. Aj vtedy nás opozícia, koalícia a časť médií osočili z nedemokratického postupu. Škoda len, že sa pri tom zabudli informovať, že sme sa inšpirovali nielen v Nemecku, ale aj ďalších demokratických krajinách. A že NEPRESADZUJEME žiadny náhubok pre opozíciu, ale iba efektívnejšie a vecnejšie prerokúvanie zákonov, ktoré je bežné aj v zavedených demokraciách. Napriek tomu sa reči o tom, že som nedemokratický, vedú stále dookola.
Po druhé: o dotáciách a mojom údajnom konflikte záujmov sa popísali už stohy papierov. Rád by som teda asi stopäťdesiatykrát zopakoval všetky fakty, na ktoré slovenský novinár asi zabudol. Výška dotácií pre Agrofert skutočne nemá nič spoločné s mojím vstupom do politiky. Áno, Agrofert je príjemcom prevádzkových dotácií v poľnohospodárstve. V ňom má ale úplne rovnaké dotácie ako všetci ostatní poľnohospodári – na hektár, na kravu a podobne. Agrofert je najväčší český súkromný zamestnávateľ a súčasne i najväčšou českou poľnohospodárskou firmou, a preto je len logické, že aj jeho dotácie sú v súčte veľké.
Je tiež potrebné si uvedomiť, že dotácie pre nikoho neznamenajú žiadny zisk, ale len uhradenie časti nákladov. Navyše sa aj dotácia zdaňuje. A, mimochodom: na daniach a odvodoch za zamestnancov Agrofert zaplatil v celej Európe v posledných 10 rokoch 35,54 miliardy korún, zatiaľ čo na dotáciách dostal spolu 6,17 miliardy korún. Teda približne šesťkrát menej, než odviedol do štátnych rozpočtov jednotlivých krajín. Nie je preto fér, keď niekto tvrdí, že zneužívam verejnú funkciu v prospech firiem, ktoré vlastným. Nie je na to jediný dôkaz.
Po tretie: čo by to bolo za článok o Babišovi, keby redaktor nezabudol recyklovať pseudokauzu Bocianie hniezdo. Vraj farmu pre prijatú dotáciu vyšetruje európsky úrad proti podvodom OLAF. Zvláštne je, že ani po pol roku, keď novinári o Bociaňom hniezde s obľubou a intenzívne píšu, nikto z OLAF-u nikoho z mojich firiem nekontaktoval. Neprišiel jediný list, jediný e-mail. A aj keby moje firmy niekto z OLAF-u kontaktoval, nemá na Bociaňom hniezde čo zistiť, lebo tam k ničomu nezákonnému nedošlo. Farma prešla mnohými kontrolami štátnych orgánov. Naposledy audítorský orgán konštatoval, že pri financovaní projektu bolo všetko v poriadku. Do Bocianieho hniezda sa k dnešnému dňu investovalo už 913 miliónov korún, vzniklo tam 50 pracovných miest pre ľudí z okolia a farmu ročne navštívi 35 000 ľudí.
Toto všetko sú fakty, ktoré v komentári, samozrejme, nezazneli. Prečo? Pretože sa o ne pán komentátor jednoducho nezaujíma. On predsa nechce hovoriť so mnou ani s ľuďmi z mojich firiem, aby zistil fakty. On ich predsa nepotrebuje. On má svoje fakty ešte predtým, než napíše článok, lebo si v dnešných “postfaktuálnych” časoch namiesto s faktami vystačí s dojmami a emóciami. A to je presne ten dôvod, prečo ľudia prestávajú veriť tradičným médiám.
Andrej Babiš
