Čo teraz robíte po odchode z politiky?
Som živnostník, myslím si, že to je cesta väčšiny normálnych expolitikov, ktorí pred príchodom do parlamentu pracovali a nemajú svoju firmu, ktorú predtým akože prepísali na manželku alebo previedli na spoločníka a po odídení z politiky pokračujú zrazu plynule v biznise. Využívam teda svoje skúsenosti aj vzdelanie, keďže poskytujem prevažne mediálno-komunikačné poradenstvo. Začal som sa venovať aktívnejšie aj mimovládnemu sektoru. Založil som Inštitút národnej politiky, v rámci ktorého sa venujeme analýzam politiky a spoločnosti, čiže na politiku sa dívam skôr z vtáčej perspektívy. Snažím sa nebyť len kritický, ale aj posúvať veci dopredu a poskytovať alternatívy, keďže mám pocit, že žijeme vo veľmi jednostrannom svete. Ľudia sú často frustrovaní aj z toho, že elity a médiá im nedávajú na výber a neponúkajú aj iné možnosti, ktoré v živote vždy sú. Kto tvrdí opak, buď klame, alebo je pod vplyvom nejakej ideológie či záujmu.
Čo to znamená jednostranný svet?
Niekto to nazýva hlavný politický prúd alebo mainstream spolu s médiami, ktoré ako hlavný nosič informácií vlastnia zväčša podnikatelia alebo nadnárodné mamutie korporácie, a tak aj správy z rôznych zdrojov sa podobajú ako vajce vajcu – bulvárnou formou aj plytkým a ideologickým obsahom. Hupli sme do nežnej totality a ani sme si to neuvedomili. V tom je práve tá pointa aj nebezpečenstvo. Máme stále menej na výber, odporúča sa nám, ako máme myslieť, s kým sa máme stretávať, čo máme hovoriť atď. Systém nám nenápadne naznačí, že máme používať autocenzúru a systém politickej korektnosti a keď to nepochopíme, tak majú celú paletu mobbingu a zariekavacích slovíčiek končiacich zväčša na -ista… Paradoxne mám dojem, že zažívame niečo, čo moja generácia ešte poznala za komunistickej totality. Veď pri moci v EÚ je opäť príbuzná ideológia – „nežne“ sa tváriaci neomarxizmus.
Čo tým máte na mysli, keď hovoríte, že pri moci je neomarxizmus?
Táto ideológia už veľmi dlho pochoduje európskymi inštitúciami. Sami to o sebe tvrdia. V podstate od 60. rokov začali v rámci „kultúrnej revolúcie“ obsadzovať kľúčové pozície vo všetkých možných európskych inštitúciách, pričom proces európskej integrácie, ktorý sa začínal nevinne ešte ako Európske hospodárske spoločenstvo, podliehal vplyvu tejto ideológie. Západ začal s neomarxistami kolaborovať, lebo sa mu zdalo, že sú menšie zlo ako komunizmus na Východe. A tak skupina ideologických intelektuálov obsadila najskôr akademické prostredie, ktoré má imunitu a autonómiu. Postupne začali prenikať do inštitúcií, nastavovali trendy a agendu, vždy boli o ťah na šachovnici v predstihu v projektoch ďalšej integrácie a vhupli aj do vysokej politiky. Uvedomme si, že toto je ideologický a teda neprirodzený projekt spoločnosti, ale najmä moci. O tú ide. A tých, ktorí stoja v ceste tomuto projektu, jednoducho odstraňujú. Má to pachuť totality.
Nebol predsa projekt európskej integrácie dielom kresťanských demokratov, ako boli Charles De Gaulle alebo Konrad Adenauer?
Boli to len politickí „proroci“, ktorí pripravovali pôdu, ale doma nik nie je prorokom a tak ako sa to stalo už veľakrát v histórii, „revolúcia“ zjedla vlastné deti. Elity aj pod falošnými politickými značkami kresťansky sa tváriacich strán v skutočnosti pôsobia proti pôvodným Európanom, národom aj ich viere. Vlastne oni ukrižovali Krista druhýkrát, dokonca celé kresťanstvo, ktoré svojou politikou postupne a trvale vytláčajú na okraj a dokonca likvidujú. A nielen dnešným postojom k migrantom a islamu, ktorému otvárajú aj legislatívne dvere dokorán, ako napríklad „kresťanská demokratka“ (CDU) Angela Merkelová…
Spomeňme si na urputný odpor bruselských elít proti zmienke o Bohu a kresťansko-antických tradíciách v preambule Lisabonskej zmluvy. V skutočnosti sa pod pláštikom ľudských práv šíri satanistická ideológia, ktorej hlavným cieľom je vygumovať Boha zo spoločnosti. Ich odkaz je: „My určujeme akože ľudskými právami, čo je zákon, nie Ten hore.“ Oni si myslia, že keď uzákonia neprirodzené zväzky a dajú práva homosexuálom, že zmenia vesmírne zákony?! Bruselská politika sa nielen neprirodzene rozpína, ale v podstate sa vyvyšuje nad Boha a jeho zákony. Mimochodom, to isté robili komunisti aj nacisti, takže si v duchu mojich práv na slobodu myslenia a názoru myslím, že toto je opäť nástup nejakej novej názorovej totality.
Vysvetlite ešte raz váš pohľad na neomarxizmus…
Predstavte si neomarxizmus ako strom, ktorý sa odspodu rozvetvuje do viacerých kmeňov a v korune je viacero druhov ovocia, zväčša červivého. Nie je to priamy potomok Marxa, ale vyšľachtený hybrid z experimentov a praxe západných ľavičiarov, ktorí sa Marxom inšpirovali a účelovo sa spojili s nositeľmi ekonomickej moci. Všetky tieto ľavicovo-socialisticky sa tváriace -izmy majú však jednu spoločnú danosť. Vedia plodiť ďalšie svoje deti, ale keďže sa krížia medzi sebou, vznikajú degenerácie. A tak tu máme genderizmus, multikulturalizmus, juveniálnu justíciu a celú paletu slniečkarsky sa tváriacich „pokrokárskych“ smerov.
Dieťa multikulturalizmu sa zrejme neomarxistickým rodičom najviac vydarilo. Presahuje do všetkých oblastí a zmocnilo sa totálne ľudskoprávnej agendy, ktorá je dirigentom väčšiny kultúrno-hodnotových aj právnych zmien. Oni v podstate prevrátili presýpacie hodiny a zrazu sa biely človek, pôvodný obyvateľ Európy, ten kresťan a demokrat, ktorý vyznáva slobodu druhých, stal doma čiernou ovcou. Zrazu on nemá mať žiadne práva, lebo nesie akúsi kolektívnu vinu, ktorú oni a priori síce odmietajú, ale aplikujú ju v praxi na nás všetkých. Začalo to etnickými menšinami na presadenie projektu otvorenej spoločnosti, pokračovalo to právami LGBTI komunít a teraz to vrcholí zvýhodňovaním migrantov. Stačí si pripomenúť výrok eurokomisárky Cecilie Malmstrőmovej:
„Všetci Európania sú rasisti. Teším sa na deň, keď budú v menšine…“ To znamená, keď budeme my, pôvodní obyvatelia Európy v menšine, a to sa dá dosiahnuť iba zvýhodňovaním menšín, migrantov a otvorenými dverami migrácii – ako finále tohto ideologického projektu. Neomarxisti sa poučili – vymenili figúrky proletariátu aj triedneho nepriateľa. Vlastne s pôvodným nepriateľom, kapitálom, sa spojili, lebo obe skupiny chcú svet ovládať. A tak vznikla nepredstaviteľná obluda – akýsi hybrid korporátneho sociálfašizmu. Spojili sa tu teda dve sily, ktoré pri presadzovaní globalizácie pochopili, že sa potrebujú. Jedni majú ekonomickú a finančnú moc a druhí zas vedia meniť nastavenie právneho systému cez ľudskoprávnu agendu multikulturalizmu. A to je ten paradox.
Utláčaná vrstva, ktorou je pôvodný biely kresťanský človek, heterosexuálne rodinne založený, ten je vlastne v nemilosti a oni – „elity“ si sem importovali svoj nový proletariát – migrantov. A na svojom strome preštepujú ďalšie konáre… Stačí sa pozrieť na projekt EuroMed a čítať v ňom medzi riadkami alebo si pozrieť, čo plánoval otec paneurópanizmu gróf Richard Coudenhove-Calergii, ktorý požadoval vytvorenie novej hnedej rasy premiešaním Európanov s cudzincami, čo sa vlastne realizuje pod taktovkou merkelizmu.
Ten výrok Malmstrőmovej o rasistických Európanoch znie neuveriteľne. Odkiaľ ho máte?
Cituje ju Pavel Fendek vo svojej knihe Súmrak európskej civilizácie.
To, čo hovoríte, akoby evokovalo pasáže z nedávno publikovaného článku v prestížnom časopise Foreign Policy s názvom Je čas, aby elity povstali proti ignorantským masám. Autor článku v ňom konštatoval, že pôvodné ľavicovo-pravicové rozdelenie politiky sa môže zmeniť na spor globalistov a nacionalistických antiglobalistov, kde sa elity ťažiace z globalizácie spoja s rôznymi menšinami, zatiaľ čo nacionalisti by získali pracujúcu aj strednú triedu pôvodného bieleho obyvateľstva…
Je to možný vývoj a uhol pohľadu. Lenže, prečo sa dáva vlastenectvu – či už národnému, alebo pôvodnému európskemu negatívna predpona anti-? Ja som člen antikomunistického III. odboja a nemám pocit, že by to bolo niečo „proti“… Znakom totality je, že nálepkuje. Je dobré, že sú ešte ľudia, ktorí majú odvahu hlásať pravdu, lebo ako povedal Orwell, hovoriť pravdu v totalitných časoch, je revolučný čin. Takže šírenie pravdy proti pravdoláskarom, neomarxistom a ich hlavnému prúdu je vlastne „kontrarevolúcia“ masy voči ich „kultúrnej“, čiže protieurópskej – promigračnej – revolúcii. Pre mňa je vždy pravda tou vyššou hodnotou, bez nej nemôžeme mať skutočnú demokraciu ani hodnoty.
Preto nám zužujú mantinely na hovorenie pravdy. Keď poviete niečo, čo elitám smrdí, tak spravia všetko preto, aby vás odstránili, znemožnili, zosmiešnili, onálepkovali, dali na nejaký pomyselný zoznam, spravili z vás konšpirátora… Alebo zrazu máte smrteľnú autonehodu či náhle skonanie srdca. Boľševici v likvidovaní triedneho nepriateľa vždy vynikali. Žijeme v ére, kde nám naše osobné slobody stále viac a viac obmedzujú. Našli si, samozrejme, dôvod – medzinárodný terorizmus. Ten však tiež niekto vyrobil, dokonca je možné, že niekomu vyhovuje, čo sa na Západe deje, a preto niekto v pozadí bude prilievať olej do ohňa.
Komu má vyhovovať?
Cui bono? V koho prospech sa treba opýtať? Aké sú odpovede na hrôzostrašný masaker nákladiakom, ktorý spáchal Tunisan v Nice? – „Musíme sa ešte viac zomknúť.“ Počúvame tu tie nešťastné klišé zo slovníka bruselského byrokrata: Viac súdržnosti, viac Európy, viac centrálnej moci. A, samozrejme, aj policajnej kontroly.
To je ten cieľ. Zbavte sa svojej slobody, my vás zbavíme vášho strachu. Neprijateľné je tiež to, že po útokoch nás elity varia ako žabu. Otvorene už začali hovoriť, že si musíme zvyknúť na teror a na to, že na nás niekde na letisku, vo vlaku alebo na ulici číha smrť. To je vraj daň nášho hodnotového systému! Aký je to hodnotový systém, keď zaň v čase mieru a doma musia platiť nevinní ľudia svojimi životmi? Lebo ideológia a projekt sa nejakým chorým hlavám v Bruseli vymkol z riadenia?!
Ale ak by to tak naozaj bolo, tak im to veľmi nevychádza. Briti odhlasovali aj pre imigračnú krízu brexit. Po celej Európe rastú strany, ako sú Front National, Švédski demokrati, Wildersova Strana slobody. Práve pre terorizmus sa dostávajú do popredia nacionalistické a antiglobalistické sily.
Vy rozmýšľate ako normálny človek, ktorý sa normálnym spôsobom pýta. Na to, aby sme pochopili, čo sa naozaj deje, musíme sa vcítiť, ako rozmýšľajú oni. Ako keď sa dobrý vyšetrovateľ vcíti do myslenia zločinca, aby pochopil ďalší jeho krok. Stačí, keď si uvedomíme, že oni sú presvedčení, že prehrať nemôžu a že majú ideologickú prevahu. Stačí sa pozrieť na vyjadrenie predsedu európskeho parlamentu Martina Schultza, ktorý vyzval dokonca na „boj“. Paradoxne chce tvrdo bojovať údajne s niečím, čo náš kontinent dostalo do katastrofy, ale zatiaľ online sledujeme len katastrofy ich integračnej politiky! Oni sú odhodlaní dokonca trestať! Stačí, že odmietnete utečenecké kvóty. Opýtajme sa ich: Čo vlastní Európska únia? Nemá občanov, nemá územie, čo má? Len vplyvom svojej kultúrnej revolúcie sa zmocnili právneho a mocenského systému a používajú ho ako bič.
Zo strany stredoeurópskych štátov je tu však jednoznačný odpor voči kvotám. Tvorí sa frakcia, ktorá hovorí nie.
To je prirodzený vývoj. Nemôžete ísť v jednej línii niekoľko desaťročí, aby vám prirodzene nevznikla oponentúra. Aby sa niekto nezačal pýtať, či ideme správnym smerom. Musíme sa pripraviť na konfrontáciu s tým, že elity budú pravdepodobne ochotné použiť akékoľvek prostriedky, aby zlikvidovali prirodzenú opozíciu. Ale odpor proti nim má zväčša krátky polčas rozpadu. Oni majú totiž veľa nástrojov na zlomenie každého politika. Ako žurnalista sa venujem aj analýze médií. To je strašné, aké prostitútky či presstitútky sa z nich stali. Štúr, ktorý založil naše prvé politické noviny, by sa obracal v hrobe! Žiadna podpora slobodného rozmýšľania. Nás na škole učili, že by sme mali byť skutočná elita národa. Ja si vážim každého novinára, ktorý nemá bipolárny čierno-biely pohľad, že toto sú tí dobrí a toto sú ti zlí. Ale väčšina produktov končí v mediálnej žumpe. A ak domáci politik nemá podporu médií, ktoré vlastnia finančné skupiny a oligarchovia, neustojí dlho svoj vzdor.
Mne sa však nezdá, že by v médiách bola taká jednoliatosť. V slovenských médiách sa predsa objavujú liberálne, konzervatívne aj socialistické pohľady.
Stále žijeme v tom starom myslení – ľavica, pravica, liberálne, konzervatívne… To už je dávno prekonané. To funguje len na akademickej rovine a ako slovíčkarský zotrvačník, lebo je to veľmi jednoduché delenie. Nezabúdajme na základné heslo elít: Rozdeľuj a panuj! Im vyhovuje aj takéto pseudodelenie ľudí. Preto základom je obhajovať pravdu, svoju vlastnú slobodu, spoločné – národné a kultúrne – hodnoty a Božie zákony. Toto delenie je len spôsob, akým sa politické subjekty chcú dostať k moci a do našich mozgov. Pozrite sa na to, kedy vznikli tzv. štandardné prúdy. V dávnej minulosti a, bohužiaľ, dnes, čo vygeneruje nesúhlas, to je ešte otrasnejšie. Preto na druhej strane chápem tých, ktorí hovoria, že štandardný prístup v tomto smere je menšie zlo ako to, čo predvádzajú pouliční populisti – „bonapartisti“… Oni si myslia, že čím viac budú kydať a kričať, tým privolajú nejakú zmenu ako nejaký africký šaman? Nijaký chrobák Truhlík, ktorý všetko poznal, všade bol a všetko videl, nikdy auto v praxi nezostrojil.
Takže problémom nových politických hnutí je, že príliš kričia a málo tvoria?
Tak nejako. Jedni priveľa trovia a tí druhí netvoria, iba sa tvária a kritizujú. Je to pohodlné, nízkonákladové: zaparkujú svoje auto tam, kde je práve voľné miesto. Ideálne tam, kde je čo najväčší priestor. Využívajú a zneužívajú situáciu nespokojnosti. Toto nie sú politici, ktorí dokážu vidieť celý les. Oni si vyberú svoju brezu, povedia buď, že opadáva, že niekde je nejaký červotoč, že ten strom má svoje práva, alebo že pre tento strom je chorý celý les, ktorý aj tak nevidia, lebo sú to zväčša narciskovia a psychopati.
Takže slovenská politická scéna ide podľa vás zlým smerom?
Hrozným, ale v hlavnom prúde. Titanik sa potápa, ale mainstreamová kapela vyhráva. Povedal by som, že sme sa ocitli v 19. storočí, kde takmer všetci rozprávajú ako nové integračné Uhorsko, je veľmi dobré, že Budapešť s Viedňou sú naše prirodzené centrá a že sa musíme vzdať našej malosti, čiže identity a zvrchovanosti a na druhej strane počúvame, ako nás len tá zlá šľachta a zbojníci z hôr okrádajú… Nič nové, len sa zmenili figúrky. Buď sa len hádajú medzi sebou, alebo súťažia, kto viac vlezie do zadku tým, ktorí ho pohladkajú alebo posunú do parlamentu, alebo k nejakej európskej funkcii. Stále sa zapredávame za misu šošovice.
Ficova vláda podala žalobu voči EÚ pre kvóty pre utečencov. Líder najsilnejšej opozičnej strany tiež rázne kvóty kritizuje. Nezdá sa, že oni by im chceli niekam liezť…
Pri otváraní nášho predsedníctva sme vyrobili obrovské faux pas, ktoré si málokto všimol, ale bolo ukážkové. Ako prvého sme nechali hovoriť na našej pôde šéfa Európskej komisie J. C. Junckera, ktorý to aj naznačil. Dokonca nás poučil, že nemáme byť len „moderátormi diskusie“, ale že máme byť aktívni a nastoľovať témy. Problémom dnešných politikov je, že nie sú konzistentní doma a v zahraničí a že piatim rôznym novinárom povedia päť rôznych príbehov. A to isté robia aj s voličmi… Ale Ficov vzdor voči kvótam treba jednoznačne oceniť a podporiť.
Zdá sa, že vo vašom Inštitúte národnej politiky ste veľmi kritickí voči prezidentovi Andrejovi Kiskovi…
Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. Len reagujeme na situáciu a jeho postoje, rozhodnutia a výroky, ktoré zo všetkých doterajších prezidentov sú najmenej slovenské. Akosi sme si zvykli, že nemáme slovenských politikov, ale len „politikov na Slovensku“. Ak sa tak začne správať aj hlava štátu, niečo v tom štáte dánskom musí byť choré. A preto treba stanoviť analytickú a politologickú diagnózu. To je všetko. Čím je hlava pomazanejšia, tým viac musí počítať s tým, že verejnosť si bude všímať nielen aký má účes, ale aj každý vlas.
Čo si o ňom myslíte?
Slovensko možno nemalo veľké šťastie na svojich prezidentov, ale keby som hociktorého stretol, tak by som mal dôvod podať mu ruku a spýtať sa: „Ako sa máte, pán prezident?“ Pri aktuálnom prezidentovi zatiaľ tento pocit vôbec nemám. To, čo hovorí a to ako sa tvári, nie je totožné. Tvári sa síce ako hlava štátu, ale tá hlava nemá vlastnú tvár. Vidieť tam len masky s umelými pózami, klišé frázami, vypočítanými gestami, priveľa mentoruje aj hovorí – ale málo povie. Pri niektorých jeho prejavoch mám pocit, že nehovorí slovenský, ale nejaký bruselský alebo americký prezident. Hlava štátu by mala ľudí povzbudzovať, národ zjednocovať, ale jeho prejavy, ktoré zjavne píše niekto iný, nás však udupávajú do inferiórnej malosti, závislosti, odkázanosti, frustrácie až nemohúcnosti. Veď aj jeho slovná lexika národ či štát takmer nepozná – hovorí zväčša o „krajine“…
Aký jeho výrok alebo krok vám najviac prekáža?
Nechytám ľudí za slovíčka. To nie je o výrokoch, ale o celkovom spôsobe postoja a prejavu. Prezident si od začiatku nastavil iný čas na hodinkách, ako majú ostatní ľudia. Myslím si, že podobne ako väčšina štandardných politikov, sa aj on správa v duchu istej hlavnej ideológie a slovenská ústava výslovne zakazuje, aby sa štát riadil nejakou ideológiou. To by sme nemali dovoliť ani politikom, lebo tu máme už niekoľko rokov ústavný aj politický problém – priveľa noriem implementovaných z EÚ pod ideologickým vplyvom. Ale to by bolo na celý článok…
Chceli by ste asi vidieť zmenu slovenskej politiky. Čo by to malo znamenať? Šlo by o zmenu štandardných strán alebo by mala vzniknúť nejaká nová strana?
Hm, vaša otázka je priam mesianistická – kto nás spasí? EÚ určite nie. Život chce zásadnú zmenu – prestať sa tváriť, že niekto vládne – hoci aj z pozície opozície spriatelenej so zahraničím, ale že slúži. A opäť nie cudzím ani iným potrebám a prianiam, ale slovenským záujmom a národu. Problém je, že tu sa všetci hrajú na pánov a sú len „sluhovia“. Žiaľ, nie sluhovia svojich, ale cudzích… A tak si Slovákov nik neváži a Slovensko neberie vážne. Keď sa toto nezmení, tak môže prísť ktokoľvek s čímkoľvek, hoci aj s politickým programovým perpetuum mobile a nič sa nezmení a nikam sa nepohneme. A, samozrejme, to najťažšie – každý musí začať od seba. Je to ťažké nielen pre politikov, lebo sme si zvykli hľadať vinu v iných a v inom. Posilňuje to aj tento ideologický systém, ktorý nám predhadzuje nových a stále ďalších „triednych nepriateľov“. Ale ani zmena slovenskej politiky by nič neznamenala, lebo sa musí meniť aj politika vo svete. V podstate nielen technológie, ale už aj politika nestíhajú zmenám v planetárnom vedomí, preto jednu krízu vystrieda ďalšia a príde ďalšia, a tak ďalej. Keby som to zjednodušil, tak sa musíme oslobodiť – v prvom rade od zakuklenia v materiálnej sieti peňazí, bohatstva a moci.
Ako to myslíte, že budeme závislí od peňazí?
To už sme, ale oni tie peniaze raz všetky zrušia a získajú nad nami aj túto čipovú, pohybovú, elektronickú a dokonca mentálnu kontrolu. V podstate, keď človek stratí disponibilnosť so svojou hotovosťou, stratí slobodu a stane sa totálne závislým nevoľníkom či otrokom. Gréci sa mohli presvedčiť o „hodnote“ ich elektronických peňazí… Nie bez náhody je práve Švédsko prvým štátom, ktoré zo zákona ruší hotovosť. Švédsko kedysi nazývali socializmom Západu… Zatiaľ k ilúzii ich pomyselnej hodnoty máme hmotnú predstavu. Potom ostane všetko bohatstvo za oponou a 99 percent ľudí bude na jednej strane a svetové mocenské elity budú za oponou na druhej. Ale vrátim sa k projektu „občania financií“. Ide o nadstavbu migrácie globálnych rozmerov – ľudia majú mať svoj „domov“ a „korene“ údajne tam, kde idú alebo sú ich peniaze či zdroje. Niečo ako moderné nomádstvo. Preto tieto elity nepotrebujú národné štáty, ani tradície, zvyky, hodnoty a hranice, tvorené a kultivované po tisícročia vývoja. Sú posadnutí zlatým teľaťom a nás rovnako infikujú. Ibaže nám majú ostať iba farebné sklíčka.
Vývoj sa obracia. Amerika už kolonizuje nielen tretí svet, ale aj Európu. Posledným klincom do otroctva Európy americkými korporáciami a majiteľmi občanov financií je plán na prijatie kontroverznej zmluvy o transatlantickom obchodnom partnerstve, známej ako TTIP. Aj tu je len zdanie výhodnosti – ale nie pre bežných ľudí. Nič vo svete sa nedeje pre väčšinu bežných ľudí. Za všetkým je zisk a moc. Vo výklade je vyvesené demokracia, ale vo vnútri je to elitokracia. Nakoniec nám určia a vnútia GMO osivá a potraviny, sprivatizujú vodu a staneme sa úplne závislými aj od produkcie toho, čo nás bytostne živí. Ani záhradkár si nezasadí nič, čo nebude certifikované svetovou autoritou. Aj pri rokovaniach o TTIP dohode či diktáte korporácií vidíme, že bežných ľudí nemá kto chrániť. Všetci sú v područí vplyvu a korupcia je len malá špička tohto mocenského ľadovca.
Akú zmenu teda chcete vidieť?
Prevenciu na jednej strane a izoláciu na druhej, prestať byť pohodlným, ukazovať na podstatu a pravdu toho, čo sa skrýva za oponou a za vzdušnými zámkami. Kráľ je v skutočnosti nahý… Je to jednoduché: ľudia si musia začať brať späť to, čo je ich. Zopakujem to – to, čo je ich. Nijakí prostredníci – ani pre výkon práva, ani pre narábanie ich peňazí, ani správu ich majetku, teda vziať si späť svoj štát, svoju pôdu, výkon moci, svoje zvyky, tradície, hodnoty, svoje skutočné práva a slobodu. A potom začať odznova a za nových podmienok. Bez výnimiek! Nulová tolerancia k obmedzovaniu slobody a nespravodlivosti. A práva priznať iba tým, čo dodržiavajú pravidlá. Pes si dovolí len to, čo mu dovolí jeho pán. Spýtam sa, kto je na tejto zemi a planéte skutočný Pán?
Chceli by ste sa vrátiť do aktívnej politiky?
To sa nikdy nehovorí. Politika sú aj bežné veci – čo hovorím, koho sa zastanem, čo napíšem, čo si kupujem, čo sledujem, ako sa správam k ľuďom, k životnému prostrediu atď. Ale zatiaľ mi je dobre v tejto novej pozícii. Užívam si ju.
Aké máte najbližšie plány?
Chcel by som dokončiť aspoň jednu z rozpísaných kníh. Stále mám pocit, že musím dopisovať nové a nové veci, že to nie je ešte ono.
O čom bude táto kniha?
Nazvime to diagnóza spoločnosti a politiky, ale aj života. Lebo ten je kľúčový – čo urobíme s našimi životmi a čo dovolíme a prečo iným, aby z nich urobili. Rád by som vlial ľuďom viac než len nádej.
