V súvislosti s obvinením z proruskej špionáže zadržala poľská kontrarozviedka vodcu politickej strany Zmiana (Zmena) Mariusza Piskorského. V médiách sa objavila informácia, že poľská tajná služba sa zaujímala aj o českú političku Annu Čurdovú, teda bývalú tieňovú ministerku za ČSSD, ktorá je dnes členkou Strany práv občanov. O čom svedčí fakt, že poľská tajná služba sa zaujíma o českého politika? Čo by sa s tým malo urobiť?
Prípad poznám len z médií a z iných zdrojov informácie nemám. Bolo by vhodné si overiť aj cez naše príslušné orgány, či už naše zastupiteľstvo vo Varšave, alebo spravodajské služby, čo je na tom pravdy. Ale či už je s tým Anna Čurdová spojená, alebo nie, myslím si, že by to príslušné úrady malo zaujímať.
Keď sa vrátim k Poľsku, mimoparlamentnú stranu Zmena vraj platil Kremeľ. Zmena to však rázne popiera. V tomto kontexte, čo by malo byť zakázané a trestané? Je prijateľné, aby médium alebo politická strana boli dotované z Ruska, aj keby to napríklad po vzore zákona FARA verejne priznávali? Má byť také médium zrušené a politický subjekt odstránený?
Právna situácia sa v jednotlivých krajinách líši. Inak je to v Poľsku, inak vo Francúzsku alebo Spojených štátoch. Napríklad v Rusku existuje zákon o tom, že nadácie musia zverejňovať príjmy. Peniaze zo zahraničia nesmú prijímať ani v Spojených štátoch. Tam ide nariadenie tak ďaleko, že keď som bol na minulom volebnom zjazde Demokratickej strany a chcel som si kúpiť za dolár nálepky Baracka Obamu, musel som vyplniť formulár s adresou. Lenže nie som občan Spojených štátov a nálepku som si kúpiť nemohol. Nakoniec mi ju teda dali zadarmo, ale za taký predmet som nemohol dať ani dolár. Je to rôzne. Napríklad Spojené štáty si to veľmi strážia.
Ani v Českej republike by však nemali mať politické strany príjmy z cudzích štátov. Je to tak?
Presne tak. Politické strany musia svoje príjmy vykazovať a nemali by mať príjem zo zahraničia. Nastávajú však aj situácie, ako napríklad vo Francúzsku, keď Marine Le Penová dostane pôžičku od ruskej banky. Takýto postup právne zakázaný vo Francúzsku nie je, ale každý vidí, že strana je minimálne podporovaná zo zahraničia, a v tomto prípade z Ruskej federácie.
Český poslanec Ivan Gabal pred časom na konferencii „Ako poraziť kremeľskú dezinformačnú kampaň?“ predniesol silné slová: „Dôležité sú aktívne justičné kroky proti ruskej dezinformačnej aktivite. Keď narúša ústavný poriadok, treba to začať trestne stíhať. Je nutné, aby sa ruskej propagande zvyšovali náklady všetkými prostriedkami – výmazom, blokovaním a izolovaním jej webových serverov, e-mailových komunikácií, Facebooku, aktívnych exponentov a agentov až po policajné a justičné kroky. Proruských trollov vymazať, vôbec žiadnu diskusiu neviesť. Ak s nimi budeme diskutovať, účel ich kampane ešte znásobíme.“ Boli by ste aj vy taký razantný?
Tu sa mieša viacero vecí dohromady. Nepochybujem napríklad o tom, že u nás pôsobia ruskí agenti. Nemám však informácie, kto to je, samozrejme, ide o záležitosť BIS. Nemali by sme skĺznuť do nejakého extrému, mccarthizmu, ktorý bol v Spojených štátoch v 50. rokoch, a vidieť v každom, kto napríklad kritizuje politické zriadenie u nás alebo Európsku úniu, Severoatlantickú alianciu a pod., ruského agenta. Motívy kritikov sú najrôznejšie.
Druhá vec je propaganda. Je jasné, že u nás alebo v Nemecku, Holandsku a ďalších západoeurópskych krajinách pôsobí. Ale otvorená liberálna demokracia na rozdiel od diktatúry, či už to bola komunistická, fašistická, alebo dnešná situácia v Ruskej federácii, je otvorená najrôznejším politickým názorom. Propaganda sa snaží rozložiť naše spoločenské zriadenie, oslabiť demokraticky volené inštitúcie štátu, Európsku úniu, Severoatlantickú alianciu, spoluprácu štátov v týchto alianciách, to je jasné. Ale v slobodnej pluralitnej demokracii sa s názormi vyrovnávame demokratickými prostriedkami. Nie zákazmi, príkazmi a pod. Samozrejme, keď je niekto agent a je to jednoznačne preukázané, ide o inú vec. Pokiaľ je však niekto iba kritikom dnešného spoločensko-politického usporiadania, nevidel by som v každom agenta Kremľa.
Vy už ste pred časom uviedli: „Keď sa pozriete na proruské weby, ruskú televíziu, tak vidíte, že ruská propaganda šíri polopravdy, vyslovené nepravdy, všetko s cieľom rozdrobiť spoločnosť nielen vo vnútri jednotlivých krajín, ale aj Európsku úniu ako celok.“ Dá sa predpokladať, že povedzme protialiančné nálady sú priživované z Kremľa. Vnímate vzrastajúci trend? A čo ak je to tak, že sú proste len ľudia nahnevaní na Európsku úniu alebo NATO a Putin v tom nemusí mať ani prsty? A dôvody by tu boli… Napríklad taká Líbya…
Vidíme to nielen u nás, ale aj v ostatných štátoch naprieč Európou a tiež v Ruskej federácii, že sú ľudia často naštvaní. Sú nespokojní so svojou situáciou, globalizáciou, vinia z toho politikov. Ruská propaganda tú nespokojnosť priživuje. Zaujímavé je, že si zanalyzuje každú krajinu a podľa toho postupuje. V krajine, kde prevláda ortodoxné náboženstvo, ako sú napríklad aj časť Ukrajiny, Moldavsko, Arménsko, Gruzínsko a podobne, sa snaží pôsobiť aj pomocou ortodoxnej cirkvi, ktorá potom hovorí, že západná spoločnosť je skazená, že tam majú ženy alebo homosexuáli veľa práv. V iných krajinách, napríklad na Slovensku, v slovanských krajinách, pôsobí na panslovanstvo. Bez ohľadu na to, že myšlienka nejakého všeslovanstva napríklad v rusko-ukrajinskom konflikte alebo s ohľadom na rusko-poľské vzťahy neexistuje, to však neznamená, že u nás nebudú šíriť panslovanskú propagandu. Dám konkrétny príklad z Nemecka. Ruská televízia si vymyslela prípad, že dievča rusko-nemeckého pôvodu bolo unesené a znásilnené. Kremeľská propaganda je na rozdiel od situácie pred rokmi veľmi sofistikovaná. Nakoľko je však účinná či na vzostupe? Presnú odpoveď nemám. Niekedy máte pocit, že áno, potom zase naopak.
Zaujímavý bude aj po tejto stránke júlový samit Severoatlantickej aliancie. Proruskí aktivisti z rôznych krajín chystajú protesty. Podľa informácií z médií si poľská kontrarozviedka ABW myslí, že sú pripravované z Moskvy. Dá sa o tom pochybovať? A prečo si myslíte, že sa takéto protesty pripravujú práve teraz?
Keď som bol ako exulant v Rakúsku a Nemecku, zažil som podobné protesty. Vtedy išlo o dve rozhodnutia NATO o umiestnení rakiet stredného doletu. Vtedajší Sovietsky zväz ich umiestnil na svojom území alebo na území východnej Európy a štáty NATO sa rozhodli, že o tom chcú so Sovietskym zväzom hovoriť, aby došlo k obmedzeniu. Keď nie, tak že umiestnia v Nemecku a ďalších krajinách rakety podobného druhu. Vzniklo mierové hnutie a to, samozrejme, masívne propagandisticky podporovali Sovietsky zväz, Československo, Nemecká demokratická republika a podobne. Dnes Sovietsky zväz nie je, nemáme Varšavskú zmluvu, ale Rusko sa podobným spôsobom snaží zabrániť niektorým krokom, ako má byť napríklad posilnenie ochrany členských krajín NATO vo východnej Európe, krajín, ktoré susedia s Ruskou federáciou. Spôsoby sú dnes podobné, aké tu boli už na prelome 70. a 80. rokov. Stačí sa pozrieť na sociálne siete, na názory ľudí, ktorí sú rusofilní, proruskí. Zmysel je podobný, ako bol vtedy, teda zamedziť rozhodnutiu Severoatlantickej aliancie. Na rozdiel od minulosti je dnešná Ruská federácia oveľa slabšia, takže výsledok sa dá predpokladať a je nespochybniteľný. V júli rozhodne NATO o tom, že obrana pobaltských štátov, Poľska a ďalších krajín bude posilnená.
K samitu sa vyjadroval zástupca ruského ministerstva obrany generálmajor Igor Konašenkov, ktorý sa domnieva, že naopak NATO a USA šíria v Európe rusofóbnu hystériu. „V tomto roku prebehne veľké finále tohto grandiózneho predstavenia na začiatku júla vo Varšave. Na samite NATO bude na základe nespočetných žiadostí členských štátov rozhodnuté o rozmiestnení pozemných vojsk v Poľsku a pobaltských štátoch, ktoré budú mať za úlohu ,zastaviť postup Ruska‘,“ vyhlásil Konašenkov. „Veľké finále: ruská hrozba je neutralizovaná, vojenské rozpočty krajín NATO sú navýšené, bezstarostný život byrokracie NATO je zaistený na úkor daňových poplatníkov z krajín Aliancie,“ dodal. Komentár zverejnilo ruské ministerstvo obrany. Ako vnímate túto reakciu, čo to môže priniesť?
Je to vyjadrenie absolútne očakávané od predstaviteľa ministerstva obrany Ruskej federácie. V súčasnej situácii by som nič iné ani neočakával. Už som však spomenul to, že Sovietsky zväz v 70. a 80. rokoch bol oveľa silnejší, a to po všetkých stránkach, vojenskej, politickej, ekonomickej, ako je dnešná Ruská federácia. Na rozdiel od Ruskej federácie v tých časoch, aj keď bol koncept značne prežitý a zdiskreditovaný, predsa len komunistické strany a vtedajší Sovietsky zväz ponúkali určitú alternatívu západného liberálneho systému. Ja som s tým nesúhlasil a aj prevažná väčšina všetkých Východoeurópanov, ale bola to alternatíva. Dnes Ruská federácia žiadnu alternatívu neponúka, neponúka žiadny iný spoločenský model. Takže propaganda je len čisto negatívna s cieľom rozložiť a rozbiť západnú spoločnosť a integračné inštitúcie, ako sú Európska únia a Severoatlantická aliancia.
Keď sa ešte zastavím pri bezpečnostných otázkach. Český generál v zálohe Andor Šándor povedal: „Nevidím jediný dôvod myslieť si, že Rusko chce napadnúť Pobaltie alebo Ukrajinu. Nemyslím si, že Rusko chce ísť do vojny s oveľa silnejším protivníkom, ktorého predstavujú USA.“ Navyše prezident Vladimir Putin z času na čas pripomenie, že Rusko je jadrová veľmoc. A túto skutočnosť vysvetľuje Andor Šándor takto: „To, že Rusi zdôrazňujú význam jadrových zbraní, je logické, pretože to je ich jediný spôsob reálneho odstrašenia, ktorý majú k dispozícii.“ Aký podtext okrem zastrašovania vidíte v uvedenej rétorike Moskvy? Boli by skutočne schopní jadrové zbrane použiť? Aký vývoj predpokladáte?
Kremeľ nerobí propagandu len voči západnému svetu, ale aj voči vlastnému obyvateľstvu. Za vlády prezidenta Putina je vnútorná ruská propaganda zameraná na posilňovanie ruského nacionalizmu a ten je posilňovaný konfrontáciou so Západom. Putin už pred mnohými rokmi povedal, že ruská spoločnosť nie je ani západná, ani ázijská, že je ruská. Opäť tu nenachádzame nič pozitívne, ide iba o vymedzovanie sa voči Západu, vykresľovanie Západu ako niekoho, kto je agresívny, chce Rusko napadnúť a podobne. Keď sme pri prekračovaní hraníc, nepoznám nikoho na Západe, človeka, štát, inštitúciu, kto by chcel prekročiť hranice Ruskej federácie. Mali by sme stlmiť rétoriku a vrátiť sa k modelu, ktorý sme chceli nastoliť v 90. rokoch, a krok za krokom začať spolupracovať tak, aby sme sa navzájom nevykresľovali ako nepriatelia. V dnešnom globálnom svete je veľa problémov, ktoré treba riešiť spoločne, či už je to terorizmus Islamského štátu, alebo iné formy, globálne otepľovanie alebo ďalšie ekonomické aspekty. Deeskalovať slovník a vrátiť sa k normálnej spolupráci. Ruská federácia a Západ by nemali byť nepriatelia, aj keď sme v niektorých ohľadoch súperi.
Politológ profesor Oskar Krejčí vyhlásil na medzinárodnom vedeckom seminári v Bratislave: „Vždy, keď hegemón opúšťa svoju pozíciu, je riziko vojny najväčšie. V roku 2045 sa podľa prieskumov britskej vlády dostanú vojenské rozpočty Spojených štátov a Číny na takmer rovnakú úroveň.“ Potom uviedol: „Propaganda, ktorá postupuje v smere ,zvýšiť bezpečnosť väčšími výdavkami na zbrojenie‘, je úplne falošná, niečo za tým je.“ Čo si o tom myslíte?
Na rozdiel od čias, keď aktívne pôsobil pán Krejčí, mimochodom ako poradca posledného šéfa Komunistickej strany Československa, dnes nežijeme v bipolárnom svete, ale v multipolárnom. Máme tu Spojené štáty, Európsku úniu. Je tu Čína, jej vplyv a váha, samozrejme, v najbližších rokoch a pravdepodobne desaťročiach bude rásť. Je tu Japonsko, určitou mocnosťou je stále Rusko. Ako vidíme na Blízkom východe, tam žiadny hegemón nie je. Tým, že vzniklo určité vákuum, tak sa ho snažia vyplniť tie najdeštruktívnejšie sily, a to je terorizmus. Pretože na svete nie je žiadny hegemón, treba, aby sa rozumnejší, napríklad v boji proti islamistickému terorizmu, spojili a postupovali spoločne. Do istej miery sa to medzi Ruskom a Spojenými štátmi v Sýrii deje. Snažme sa nadviazať na pozitívne veci a nie stupňovať rétoriku a vyhrocovať situáciu.
