Na Ukrajine dochádza k zmenám, v srdci Európy sa však zdá, že sa dejú veľmi pomaly alebo sa azda nedejú vôbec. Fesenko takýto pohľad odmieta, určité zmeny sa podľa neho na Ukrajine odohrávajú, ale odohrávajú sa pomaly. To, že sa predsa len odohrávajú, dokladá napríklad pohľad na ukrajinskú políciu. Tá sa pod vedením reformného tímu z Gruzínska výrazne zmenila. Horšie je to však u štátnych zástupcov a sudcov. Títo ľudia si neustále obhajujú svoje pozície a vedia prečo. „Ja osobne viem, ako blízko Kyjeva býva okresný prokurátor. Jeho dom má hodnotu vyše troch miliónov dolárov,“ prezradil politológ v rozhovore pre Lidové noviny.
Prokurátori, ktorí volali po zmenách v tejto sfére, padli. A aj tu hrali rolu reformní odborníci, ktorí sa však postupom času radšej stiahli. Na prečistení scény totiž nemá záujem ani sám prezident Petro Porošenko. „Prezident Porošenko či jeho ľudia síce slovne podporujú reformu a čistku v prokuratúre, v skutočnosti si však myslia, že úplne nezávislý prokurátor nie je v ich záujme. Ani oni nie sú bez chýb a nemôžu sa nechať ohrozovať nejakou nezávislou prokuratúrou,“ hovorí Fesenko.
Ľuďom prekáža chudoba, nie korupcia
Iste v tom hrá určitú rolu aj fakt, že Ukrajinci sú v bežnom živote na istú mieru korupcie zvyknutí. Ľudia jednoducho vedia, že ak sa má niečo pohnúť, musia „sa premazať úradné kolieska“.
„Ľuďom prekáža chudoba, nie korupcia. Napokon do korupcie sú zapletení aj mnohí prostí občania. Okrem tej veľkej existuje aj malá, každodenná korupcia. Každý platí alebo berie a vie, ako sa riešia problémy pomocou neveľkých súm. Na ministerstve dostáva stredný úradník tritisíc hrivien mesačne. Ak si nejako neprivyrába, z výplaty nevyžije. Politika s biznisom sa úplne zrástli. Dve tretiny poslancov parlamentu boli biznismeni a svoje poslanie vnímajú ako podnikateľský projekt, z ktorého musia mať úžitok. Ľudia v chudobných regiónoch navyše bohatých s obľubou volili. Mysleli si, že keď je niekto šéf firmy, vie riadiť aj okres. Ale to je zlý predpoklad,“ varuje politológ.
Na Majdane sa však prebudila občianska spoločnosť, ktorá je doposiaľ aktívna. Pre túto veľkú európsku krajinu je to pozitívum, z ktorého Fesenko vyvodzuje, že v najbližších voľbách počet podnikateľov v parlamente poklesne. Vzhliada k nim preto s nádejou.
