„Sýrsky utečenec Modar prišiel do Európy vlani na jeseň. Na sebe mal zánovnú košeľu z druhej ruky, ktorú si kúpil v Damasku tesne pred odchodom za jeden dolár. Košeľa bola čistá, nepokrčená a pôsobila štýlovo. Modar hovorí, že keď sa sýrski utečenci dostanú do Európy, chcú skrátka vyzerať dobre. Z jeho pohľadu sa Európania nechcú pozerať na pokrčených a špinavých utečencov. Ako sa neskôr ukázalo, tak sa on aj ostatní mýlili. Európanov naopak pohľad na vyobliekaných utečencov naštval a v súvislosti s tým sa objavilo mnoho mýtov,“ píše Murdocková.
Jedným z mýtov, ktorý podľa Murdockovej nemá s realitou skoro nič spoločné, je predstava, že väčšina utečencov prichádzajúcich do Európy sú mladí muži. „Z pohľadu štatistiky to čiastočne platilo minulý rok, keď tvorili muži z viac ako jedného milióna migrantov 58 %. V tomto roku však už prevažujú ženy a deti. Na fotografiách sa častejšie objavujú muži, čo je však dané tým, že v mnohých moslimských kultúrach sa ženy nechcú fotografovať. Veľa týchto mužov mi navyše povedalo, že rodina mala peniaze len na cestu pre jednu osobu a vzhľadom na obtiažnosť cesty vždy vybrali muža.“
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
Ďalším z mýtov je podľa Murdockovej tvrdenie, podľa ktorého nemajú ekonomickí migranti žiadne práva. „Minulý mesiac som sa zúčastnila na proteste pakistanských migrantov na jednom gréckom ostrove. Sťažovali sa, že veľa ich krajanov deportovali bez možnosti požiadať v krajine o azyl. Protestujúci skandovali, že chcú azyl a poukazovali rozhorčene na to, že sú ľudské bytosti. Video z akcie sa objavilo na Facebooku. Väčšina ľudí vyjadrovala protestom sympatie. Jeden človek však napísal, že ekonomickí migranti nemajú právo na azyl. To však nie je pravda,“ argumentuje Murdocková.
„Právny status utečenca sa určuje z prípadu na prípad až potom, keď daná osoba požiada o azyl. Každý má právo túto žiadosť podať. Účastníci demonštrácie mali pravdu, lebo ich krajanom upreli právo požiadať o status legálneho utečenca. Nie je tiež pravda, že na postavenie utečenca majú právo len ľudia, ktorí utekajú z vojnových zón. Niektorí z nich mi hovorili, že utekajú pred chudobou. Iní opustili svoju krajinu v dôsledku náboženského prenasledovania. Žiadny z nich nepožiadal o status utečenca v čase protestov. Neboli to teda ani utečenci, ani ekonomickí migranti, ale len ľudia žiadajúci o pomoc.“
Za najviditeľnejší mýtus považuje Murdocková smartfóny, ktoré majú utečenci často pri sebe. „Všetci neustále riešia, ako je možné, že majú také drahé a pekné telefóny. Ako keby si pre to nezaslúžili pomoc. Kúpa inteligentného telefónu je pre nich otázkou života a smrti. Keď stroskotá ich loď, úrady ich vďaka tomu ľahšie nájdu. A zároveň, chudoba nie je podmienkou pre získanie postavenia utečenca. Keby to tak bolo, potom by všetkých označili za ekonomických migrantov. Mimochodom, pakistanskí utečenci deportovaní do Turecka žiadne telefóny nemali, lebo boli veľmi chudobní. A prečo ich deportovali? Pretože nie sú legálni utečenci.“
