Turecká menšina v Nemecku a k tomu bezvízový styk s Turkami? Expert na ochranu hraníc varuje

0
Martin Hrabálek (Autor: David Daniel)

Zdá sa, že v rokovaniach s Tureckom Európska únia pristúpi na požiadavku bezvízového styku pre jeho občanov. Ako hodnotíte tento krok?

Vízová liberalizácia pre Turecko je súčasťou rokovaní o dohode s EÚ a zo všetkých požiadaviek chceli Turci presadiť najviac práve túto – k členstvu v Únii majú ďaleko, a preto najviac tlačili na zrušenie víz. Dohodu chcú uzavrieť do júna, čo je dosť šibeničný termín, a je tiež otázka, aké budú prístupy jednotlivých členských štátov. Niektorým sa totiž nemusí páčiť, že sa otvára bezvízový styk s krajinou, ktorá nespĺňa množstvo podmienok, a je tu tiež otázka migračnej krízy. Pred niekoľkými rokmi by predstavoval tento krok niečo nemysliteľné a prvý, kto by ho zablokoval, by bolo Nemecko. Dnes to však presadzuje, hoci dosť riskuje, keď poskytne bezvízový styk sedemdesiatim piatim miliónom Turkov, a pritom má doma dosť početnú tureckú menšinu.

Môže reálne dohoda obmedziť migráciu, ako sa predpokladá?

V praxi to už funguje a jednoznačne dochádza k tomu, že na grécke ostrovy putuje oveľa menej ľudí ako predtým. Tu to zafungovalo, otázkou však je, ako dlho budú Turci pravidlá dodržiavať. Vystupujú totiž z pozície sily, to bolo vidieť na uniknutých záznamoch rozhovoru prezidenta Erdogana so Jeanom-Claudom Junckerom alebo na Erdoganových vystúpeniach v tureckej televízii, keď hovoril, že drží v rukách stavidlá migračnej vlny. V otázke peňazí je zjavné, že skôr alebo neskôr Turecko požiada o ďalšie financie na utečencov. Premiér Ahmet Davutoglu (oznámil rezignáciu – pozn. red.) už skôr náklady vyčíslil na mnoho miliárd dolárov a dá sa čakať, že Turci budú chcieť, aby veľkú časť z toho zaplatila Európska únia. Väčší problém pre Európu však vidím vo vízovej liberalizácii.

Nakoľko je pravdepodobné, že sa zo Sýrie znovu spustí masová migrácia do Turecka v dôsledku bojov?

Teoreticky je to možné, ale nesmieme zabúdať, že v Turecku samotnom je už teraz dva a pol milióna sýrskych utečencov a to samo osebe stačí, aby sa dlhodobo živil migračný tok. Tí ľudia nemajú dlhodobo v Turecku uplatnenie a čím dlhšie tam budú, tým väčšia bude ich frustrácia a snaha dostať sa do Európy. Situácia na Ukrajine je ťažko predvídateľná, ľudia veria, že skôr či neskôr sa konflikt skončí, ale vzhľadom na nevyspytateľnosť Ruska sa dá vývoj predvídať len ťažko.

Ako vyzerá súčasná stabilita Ruska? Prezident Putin uspel v Sýrii, ale ekonomika krajiny má problémy.

Putin aktivitou Ruska v oboch konfliktoch, na Ukrajine aj v Sýrii, získaval doma podporu a bola to do určitej miery snaha odviesť pozornosť od vnútorných problémov – od nízkych cien surovín, hlavne ropy, a ďalších ekonomických problémov. Je otázka, ako dlho mu to vydrží a kedy začne popularita prezidenta Putina klesať. Stúpala s konfliktom na Ukrajine, dokázal ju zodvihnúť aj angažmán v Sýrii, ale dlhodobo to asi nestačí.

V rámci migrácie kleslo množstvo migrantov na balkánskej trase. Ako sa bude situácia vyvíjať ďalej?

Je pravda, že na balkánskej trase došlo k výraznému upokojeniu, týka sa to však len ostatných týždňov. Ak to tak zostane, do budúcnosti sa budú hľadať nové migračné trasy: teraz Turecko – južné Taliansko, ale aj Líbya – Taliansko, kde sú však hlavne migranti z Afriky, zo Somálska, Nigérie alebo Eritrey. V Líbyi navyše nie je po páde Kaddáfího s kým rokovať, nie je teda veľká šanca, že by došlo k podobnej dohode o obmedzení migrácie ako s Tureckom.

Je nejaká nádej na stabilizáciu Líbye, keby sa pozornosť EÚ uprela týmto smerom?

Európa už záujem o Líbyu, bohužiaľ, prejavila v čase, keď padol Kaddáfí, a intervencia Spojených štátov, Veľkej Británie a Francúzska prispela k dnešnému chaosu, stabilizovať krajinu sa nepodarilo a nikto sa o to ani nepokúsil. Je to hlavne tým, že neexistoval plán B stabilizácie režimu, a prezident Obama dnes sám hovorí, že Líbya bola jeho najväčšia zahraničnopolitická chyba počas celého funkčného obdobia.

Niektoré štáty v Európskej únii začínajú chrániť svoje hranice. Aká je podľa vás budúcnosť Schengenu?

V Rakúsku vidíme, že už predvídajú, akým spôsobom by sa mohli otočiť migračné toky, a začínajú s opatreniami v Brennerskom priesmyku, kde ide o hranice s Talianskom. Rakúsko teda predpokladá problémy s Talianskom, kde je už dnes veľa utečencov. Rakúsko navyše aj všeobecne sprísňuje svoj prístup k migračnej kríze. Pokiaľ ide o Schengen, je tu v EÚ osem štátov, ktoré majú nejaký typ kontrol na hraniciach, a šesť z nich požiadalo Európsku komisiu, aby sa mohol tento mechanizmus predĺžiť na dva roky. Je potom otázka, nakoľko bude takéto opatrenie dočasné, nakoľko to môže z dlhodobého hľadiska poškodiť Schengen. Keby sa počas tých dvoch rokov nepodarilo nájsť riešenie migračných problémov, mohol by sa z toho stať permanentný mechanizmus. V súčasnosti potreba týchto hraničných kontrol existuje a je to reakcia na to, že nefunguje ochrana vonkajších hraníc ako taká.

V európskych krajinách tiež dochádza k zmenám politickej mapy, popularitu získavajú radikáli, v Rakúsku je horúcim kandidátom na prezidenta predstaviteľ Slobodných. Ako to môže ovplyvniť prístup k riešeniu migrácie?

To by mohlo sťažiť hľadanie celoeurópskeho riešenia migračnej krízy. Ak sa k moci dostanú nacionalistické strany, dá sa očakávať, že budú prichádzať s jednoduchými riešeniami na národnej úrovni, ale to nemusí byť kompatibilné s európskym postupom. A navyše dnes môžu tieto prúdy získavať podporu kritikou EÚ, lebo jej reakcia na migračnú krízu bola veľmi pomalá a množstvo opatrení sa neuskutočnilo, prípadne sa nedalo použiť v praxi. Som napríklad presvedčený, že azylové kvóty za súčasnej existencie Schengenu nemôžu fungovať.

Čo hovoríte na návrh, že štáty sa budú môcť z kvót „vykúpiť“? Budeme platiť miliardy za to, že neprijmeme utečencov?

Nie som presvedčený, či tento návrh Európskej komisie bude pre členské štáty prijateľný, skôr si myslím, že neprejde. Podľa mňa musí byť stále zrejmejšie, že kvóty samy osebe môžu len ťažko predstavovať riešenie. Je tu mnoho dôkazov, že veľa migrantov, ktorí sa dostanú napríklad do Českej republiky alebo do Poľska, tu byť nechce. Poliaci majú s kresťanskými utečencami rovnakú skúsenosť ako Česká republika, poskytli azyl sýrskym kresťanom a oni mali potom tendenciu ísť do Nemecka.

Čo máte na mysli, keď hovoríte o celoeurópskom riešení migračnej krízy?

Toto riešenie je podľa mňa žiaduce, kvóty ním však neboli a nebudú. Dohoda s Tureckom – nech už sa na ňu budeme pozerať akokoľvek negatívne – do istej miery prispela k riešeniu gréckej neschopnosti registrovať migrantov. Otázka je, ako bude spolupráca do budúcna fungovať. A na celoeurópskom riešení sa podieľajú ďalšie štáty, Česká republika, ale aj Nemci alebo Slováci napríklad posielajú na hranice EÚ policajtov. Je dôležité vytvoriť funkčný systém vonkajšej ochrany hraníc, ktorý zároveň umožní vstup tým, ktorí sú skutočne v núdzi, ale musí to byť za jasne daných podmienok. To je základ európskeho riešenia, kvóty ani potápanie lodí ním nie sú. Dnes sa už však dostávame do fázy, že niektoré z prístupov začínajú dávať zmysel.
 

- Reklama -