“Stretli ste tu už nejakých ľudí z Československa, alebo my sme prví?” pýtal sa zvedavo Denis.
“Ale áno, už sme mali to šťastie a stretli sme niekoľkokrát našich krajanov z vlasti”, povedala mladá žena a pokračovala, pričom jej tvár nadobudla mierne skeptický výraz:
“Z niekoľkých sme však boli trochu rozčarovaní….”
“Nebolo to predsa až také zlé”, skočil jej do reči Evangelos a snažil sa zmeniť tému rozhovoru. Ginette však bolo zvedavá, čo tým chcela Anastázia povedať a čo mienila s rozčarovaním, preto sa na ňu opäť obrátila a dozvedala sa ďalej:
“Nemali ste tu dobré skúsenosti s vašimi krajanmi z Československa? Boli azda nejakým spôsobom dotieraví?”
“Máte pravdu, možno to vyjadriť nejako tak. V Čechách sme na tom boli všetci približne rovnako. Tu v Grécku, keď sme sa zoznámili s niektorými Čechoslovákmi, ktorí tu dovolenkovali a sme im povedali, že tu trvalo žijeme, tak nás okamžite pokladali za boháčov , kapitalistov. Niektorí mali voči nám dosť nehorázne požiadavky, keď sme ich pozvali k nám domov a chceli od nás rôzne veci, ktoré aj niečo stáli. Skutočne to neboli maličkosti, ktoré títo ľudia bez najmenších rozpakov od nás očakávali. Ich vôbec nezaujímalo, že sme boli v Grécku len krátky čas a že sme sami ešte riešili mnoho problémov a nezaujímalo ich ani to, že táto krajina nebola vôbec bohatá. Po takýchto zlých skúsenostiach sme sa stali opatrní a keď počujeme češtinu alebo slovenčinu, tak sa nedáme s každým do reči.”
Anastázia ukončila svoje vysvetlovanie.
Denis pozoroval Anastáziu, kým im to všetko porozprávala, veľmi koncentrovane. Hoci strávila skoro celý svoj život v Československu a češtinu ovládala perfektne, tak sa vôbec nechovala ako typická žena z jeho vlasti. Bola impulzívna, dynamická, neustále gestikulujúca a reč jej tela a jej mimika – to všetko boli charakteristické prejavy temperamentnej južanky.
Hoci mala len dvadsaťštyri rokov, vyzerala oveľa zrelšie v porovnaní s rovnako starými ženami z jeho vlasti. Nie že by vyzerala staršie, ale pôsobila vyzretejšie a dospelejšie, ako bol zvyknutý na to u jej rovesníčiek zo Slovenska. Jej tvár vyžarovala sebavedomie i istotu a taká bola aj jej reč. Odzrkadlovalo sa na nej niečo, čo vyjadrovalo, že je človekom, ktorý je na všetko zvedavý a na všetkom berie živú účasť. Bola neobyčajne atraktívnou Grékyňou, ktorá vychutnávala život plnými dúškami v pozitívnom zmysle slova.
Pokračovanie nasleduje.
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.
