Pápež František pred časom rozvíril, a nie prvýkrát, mediálne vlny, keď povedal: „Niektorí ľudia si myslia, že – ospravedlňte teraz tento môj výraz – musia byť ako králici, aby boli dobrými katolíkmi. Nie. Rodičovstvo je záležitosť zodpovednosti. To je jasné.“ Čo si o tom myslíte?
Pravdu v otázke zodpovednosti určite má. Zodpovednosť však vníma každý jedinec inak, ale dá sa predpokladať, že mal na mysli tú zodpovednosť, ku ktorej vedie katolícka morálka pri rodičovstve a manželstve a ku ktorej tiež vyzývali jeho predchodcovia v úrade.
Ako vnímate jeho úlohu okolo synody, ktorá sa týkala postavenia rodiny v dnešnej spoločnosti a svätého prijímania rozvedených či jeho ústretovosť k aktívnym homosexuálom? Nie je ohrozená jednoduchšími rozvodmi a prípadným svätým prijímaním sviatosť manželstva a sviatosť Eucharistie?
Jeho úloha azda bola pri synode jasná, bol predsa zvolávateľom. To, čo sme si mohli zatiaľ prečítať, boli nateraz, aspoň tak by som to vnímal ja, akési „úniky“ a tie bývajú často značne útržkovité. Ja osobne by som si počkal až na vydanie oficiálnej správy. Zatiaľ to bolo skôr len akési oznámenie, kto je s kým a proti čomu/komu…
Ako vnímate, že je naklonený k svätému prijímaniu u luteránov na katolíckej omši?
Kódex cirkevného práva jasne definuje, za akých okolností možno nekatolíkom umožniť prístup k Eucharistii. Ale ja by som sa pokúsil na túto otázku odpovedať trochu iným spôsobom: Od rozvážneho luterána by som nikdy nečakal, že na katolíckej omši bude chcieť prijímať Eucharistiu. Ak by bol navyše „pravoverný luterán“ a verný tradíciám, nebol by to azda pre neho „krok späť“ a priznanie, že Luther niečo pokazil? A ak verí v skutočnú prítomnosť Ježiša Krista v Eucharistii, na ktorej premenenie došlo pri katolíckej omši, tak už vlastne nie je luterán a nikto a nič mu predsa nebráni v konverzii na katolícku vieru a tak užívať všetkých dobier, ktoré svojim ovečkám katolícka cirkev ponúka.
Inak to beriem len ako pózu účastníka na omši, ktorý tomu síce neverí, ale keď všetci, tak aj on si stúpne do radu na keksík.
Niektorí tradiční katolíci pápeža kritizujú, že vyhľadáva falošnú popularitu tohto sveta a dáva na obdiv svoju skromnosť. Žne tak obdiv u nepriateľov cirkvi, voľnomyšlienkarov a tak ďalej. Čo na to poviete?
“Kto som ja, aby som súdil?” Akémukoľvek ľudskému konaniu možno podsunúť akýkoľvek úmysel. Je len otázka, či sa ono podsunutie trafilo do čierneho. Vzhľadom na to, že pápež je hlavou nielen cirkvi, ale aj štátu, tak je vlastne len na ňom, v akej štátnej budove bude bývať, či na ubytovni, alebo v paláci, akým autom sa nechá voziť, či mercedesom, alebo fiatom… To, čo s týmito skutočnosťami spravia médiá, pápežov fanklub alebo klub jeho odporcov, a aký guláš z toho navaria, je len ich problém. Len mi je ľúto jeho ochranky, lebo im teda rozhodne prácu neuľahčuje a myslím si, že im chystá viac stresových okamihov ako jeho predchodcovia.
Čo hovoríte na jeho Desatoro, kde fakticky vyzval („Neobracajte na vieru“) katolíkov, aby sa nesnažili svojich blížnych presvedčiť obrátiť sa ku katolíckej viere? Tiež povedal: „Ideš presvedčiť druhého, aby sa stal katolíkom? O to mi nejde! Choď sa s ním stretnúť, lebo je to tvoj brat! To stačí. Choď mu pomôcť, zvyšok urobí za teba Ježiš a Duch Svätý…”
Keby som bol rýpavým, pardón, investigatívnym novinárom, tak by som sa asi pápeža spýtal, prečo si teda nevzal do Vatikánu „na byt“ moslimských imigrantov, svojich bratov, ale prijal dve veľmi dobre prelustrované kresťanské rodiny. Lenže novinár nie som a je mi tiež jasné, že do toho, kto bude a nebude bývať vo Vatikáne, majú čo hovoriť bezpečnostné zložky.
Že by však pápež hlásal „nehlásanie viery“, sa mi veľmi nezdá. Väčšina známych misionárov začínala obracanie na vieru pomocou, lekárskou starostlivosť, vzdelávaním, prípadne inou službou, ale na katechézu nikdy nezabúdali… Pristupovať k misijnej činnosti spôsobom „za krst jedlo, vzdelanie, pomoc“, je počiatkom neúspechu. Možno práve toto mal pápež na mysli.
A dôvera v božiu pomoc pri takejto práci je len na úžitok. Bez toho by nešlo byť ani vidieckym farárom v Hornej Dolnej…
Médiá informovali, že František povedal zástupcom Svetovej evanjelickej aliancie (WEA): „Nemám záujem na konverziu evanjelikov ku katolicizmu. Chcem, aby ľudia hľadali Ježiša vo svojej komunite. Je toľko doktrinálnych vecí, na ktorých sa nikdy nezhodneme. Neplytvajme na to čas. Radšej ukazujte Ježišovu lásku.“ Pravdivosť tejto správy nepoprel ani pápež, ani Vatikán.
Tak teda dúfajme, že tam Ježiša majú a že ho nájdu. Ak by som mal hovoriť sám za seba, tak ja si osobne želám, aby Ježiša našli nielen evangelikáni, a aby všetci boli raz katolíkmi, lebo som presvedčený, že cirkev katolícka je tá jediná a pravá, ktorú sám Ježiš založil na apoštoloch.
„Jedného dňa sa so svojimi zvieratami znovu stretneme na večnosti Krista. Raj je otvorený pre všetky božie stvorenia,“ uistil vraj pápež smutného chlapca. Čo o tejto veci hovorí učenie Cirkvi?
Cirkev rieši spásu ľudí a sám Ježiš nás upozorňuje, že človek má väčšiu cenu ako zvieratá: Mt 10,28-31: „Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu, bojte sa toho, ktorý môže i dušu, i telo zahubiť v pekle. Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A ani jeden z nich nepadne na zem bez dopustenia vášho Otca. U vás potom sú spočítané i všetkých vlasy na hlave. Nebojte sa teda; máte väčšiu cenu ako mnoho vrabcov.“
Skôr je mi smutno z toho, kam až dospela ľudská spoločnosť, ak je treba utešovať niekoho, komu zomrelo zviera, keď smrť ľudí už často nikým nepohne…
Inak by som povedal, že to pápež asi moc „nedomyslel“. To, čo môže byť pre rozmaznaný „produkt“ modernej „odľudštenej“ civilizácie falošnou útechou, takému dieťaťu z nejakého slumu trápeného vnútornými aj vonkajšími parazitmi predstava neba ako stretnutia so všetkými „jeho zvieratkami“ asi veľa radosti nepridá.
Pápež tiež hovorí, že by katolíci nemali toľko hovoriť o témach, ako sú potraty, ale viac sa sústrediť na pomoc chudobným a mládeži. Konkrétne povedal: „Nemôžeme klásť dôraz iba na otázky interrupcie, homosexuálnych manželstiev a antikoncepciu. To sa nedá. Ja som nehovoril o týchto veciach veľa a bolo mi to vyčítané. Ak sa však hovorí o nich, treba to robiť v určitom kontexte. Názor Cirkvi je napokon známy a ja som synom Cirkvi, ale nie je nevyhnutné hovoriť o tom nepretržite.“ Súhlasíte s ním?
S tým, ako rastie spoločenská technická vyspelosť, tiež pribúda aj pálčivých tém. S technológiami uľahčujúcimi život, pribúdajú aj technológie uľahčujúce zabíjanie. Takže už nemáme len potraty, ale aj eutanáziu, možnosť „priemyselnej výroby“ embryí, klonovanie a ja neviem, čo ešte. Nie som ani doktor, ani odborník na zabíjanie. A ľudský život, na tom sa azda zhodneme, zasluhuje ochranu od počatia do smrti. Rozhodne rola, ktorú zastáva pápež, nie je závideniahodná. Každý, kto sa zaoberá nejakým pastoračným okruhom, mu môže vyčítať, že o „jeho“ problematike hovorí pápež málo na úkor problematiky „tých druhých“.
Myslím si, že čo sa týka potratov, sa pápež jasne vyjadril pri tlačovej konferencii na palube lietadla pri návrate z Mexika, takže mu nezáujem o potraty nemožno vyčítať: „Potrat nie je menšie zlo. Je to zločin. Znamená to odstrániť jedného človeka, aby sa zachránil iný. To isté, čo robí mafia. Je to zločin a absolútne zlo. Čo sa týka pojmu menšieho zla a vyvarovania sa tehotenstva, možno o ňom hovoriť v prípadoch rozporu medzi piatym a šiestym prikázaním. Pavol VI., Veľký pápež, vo veľmi zložitej situácii povolil africkým rehoľníčkam, aby používali antikoncepciu v prípadoch, keď hrozilo znásilnenie. Nesmieme zamieňať zlo, ktorým môže byť zabránenie tehotenstva samo o sebe, s potratom. Potrat nie je teologický, ale ľudský a lekársky problém. V lepšom prípade sa zabije jeden človek pre záchranu druhého. Inokedy len preto, aby sa všetko hladko uskutočnilo. Lekári vykonávajú čin, ktorý odporuje Hippokratovej prísahe. Potrat je sám o sebe zlom, ale spočiatku nie náboženským, ale ľudským. Vzhľadom na to, že je to ľudské zlo, je – ako každá iná vražda – odsúdeniahodný. Zabránenie tehotenstva naopak nie je absolútne zlo a v niektorých prípadoch – ako pri spomínanom zásahu Pavla VI., to bolo zrejmé. Rád by som vyzval lekárov, aby hľadali očkovanie proti dvom komárom, ktorí prenášajú onen vírus. Na tom je potrebné pracovať.
Nie je ale potrebné, aby v tejto veci zaznel hlas biskupov dôraznejšie? Na Slovensku vydali biskupi k Pochodu pre život pastiersky list a zúčastnilo sa ho potom stotisíc ľudí…
Podpora takýchto akcií zo strany cirkevnej vrchnosti, nielen tej katolíckej, rozhodne neškodí. Nakoniec je to úloha pastierov dodávať odvahy svojmu stádu na vyjadrenie jasných postojov prameniacich z viery.
V čase pápežovho pozvania k modlitbe za pokoj vo vatikánskych záhradách moslimský imám v jeho prítomnosti vzýval Alaha, „aby pomáhal v boji proti neveriacim“. Čo hovoríte tejto veci?
Iba to, že sa niečo také dalo čakať. Imám len recitoval Korán a v tejto knihe je takýchto veršov dosť. Mohlo to skončiť ešte horšie, mohol zarecitovať napríklad verš 51. zo súry 5: „Vy, ktorí veríte! Neberte si židov a kresťanov ako priateľov, lebo oni sú si priateľmi jedni druhým. Ktokoľvek z vás sa s nimi priatelí, ten stane sa jedným z nich a Boh veru nebude viesť ľud nespravodlivý.“ Poprípade súra 9, verš 5: „A až uplynú posvätné mesiace, potom zabíjajte modloslužobníkov, kdekoľvek ich nájdete, zajmite ich, strážte ich a chystajte proti nim všemožné nástrahy! Ak sa však kajúcne obrátia, budú dodržiavať modlitbu a dávať almužnu, nechajte ich ísť cestou ich, veď Boh je veru odpúšťajúci, súcitný.“
Pápež František tiež povedal: „Cirkev si nikdy nestála tak dobre ako teraz…“ Je to tak?
Rozhodne áno. Cirkev nie je iba ono viditeľné a štatisticky vyčíslené pozemské spoločenstvo. Cirkev sú trpiaci (duše v očistci), bojujúci (my na zemi žijúci) a víťazní (oslávené duše v nebi). Vďaka tejto optike podľa učenia samotnej Cirkvi nemôžeme nikdy tvrdiť, že je zo dňa na deň na tom horšie. A aj keď cirkvi nerastie viditeľne členská základňa, aspoň v našom civilizačnom kruhu, tak nás rozhodne neubúda.
V pôsobisku pápeža, v Latinskej Amerike, je zaznamenaný obrovský odlev od katolíckej cirkvi a presun veriacich k charizmatickým hnutiam. Nesie na tom zodpovednosť?
Pôsobisko pápeža Bergoglia bola, ak sa nemýlim, Argentína. A tá je len zlomkom toho, čo nazývame Latinskou Amerikou a ako sa v Argentíne prelievajú katolíci k charizmatikom, to naozaj neviem a teda sa to ani neodvažujem hodnotiť. Ale poznáte predsa pravidlo: Nie je dôležité, kto za to môže, hlavne, keď to je na koho hodiť.
