V Českej televízii ste sa pred časom sťažovali, kam sme to dospeli. Sloboda pokročila k svojvôli jednotlivca, pýcha sa vydáva za zdravé sebavedomie a z materiálneho zabezpečenia sa stal konzumizmus. Čo predovšetkým vás vedie k takému zovšeobecneniu stavu spoločnosti?
Holá skutočnosť a dennodenná prax nielen v mojej ordinácii. Nejde ani tak o zovšeobecnenie ako o konkretizáciu. Zo spoločnosti sa pomaly vytráca schopnosť rozlišovať medzi krásou a škaredosťou, dobrom a zlom a medzi pravdou a klamstvom. Svoj podiel zodpovednosti za to nesú okrem iného tiež zámena obsahu pojmov a zmena tradičnej nomenklatúry.
Akú zámenu obsahu pojmov máte na mysli?
Hodnotový svet predchádzajúcich generácií totiž poznal tzv. sedem hlavných hriechov. Pýchu, lakomstvo, závisť, hnev, smilstvo, obžerstvo a lenivosť. Postupne sa ich obsah premenil na dnešnú podobu a z pýchy sa stalo zdravé sebavedomie, z lakomstva zákon ekonomiky, obžerstvo pokročilo k vyššej životnej úrovni, závisť k boju o spravodlivosť, hnev k zdravej reakcii na nekorektné správanie druhých, smilstvo k prevencii proti neurózam, lenivosť sa premenila na prokrastináciu.
Vďaka tejto modernej nomenklatúre sa zbavil starý kontinent ťažkých hriešnikov. Ak k tomu pripočítame ešte iné, dnes už málo známe – skoro archaické – pojmy ako hulvátstvo, ktoré sa zmenilo na slobodu prejavu, okrádanie definované ako slobodný trh, zanedbanú výchovu detí ako tvorbu vlastného názoru potomstva, neúctu k tradícii premenenú na víťazstvo zdravého rozumu a likvidáciu pozitívnych hodnôt ako zbavenie sa predsudkov, nachádzame sa v aktuálne nám známom prostredí uprostred Európy. K tomu dodám, že sloboda pokročila k svojvôli jednotlivca, tolerancia sa premenila na ustupovanie zlu a korektnosť na povinný názorový koridor.
A zámena tradičnej nomenklatúry spočíva v čom?
Môžeme to vidieť predovšetkým v oblasti remesiel a povolaní. Z nášho okolia už vymizli všetci stolári, murári a kováči, stali sa z nich manažéri. Z mojej pani krajčírky sa stala operátorka odevnej tvorby a môj sused, ktorý pracuje vo fabrike na vozíku, sa premenil z vodiča na podnikového logistu. Zo zdravotnej sestry sa stala pracovníčka v priamej ošetrovateľskej starostlivosti a ani ja som nezostal pozadu. Z doterajšieho psychiatra som sa premenil na nositeľa zdravotníckeho výkonu. Z pacienta sa stal poistenec, z učiteľa edukátor, z výučby edukačný proces, zo sociálnej sestry je kľúčová pracovníčka. Pacient, pardon, poistenec, už z lôžka nevstáva, ale robí vertikalizáciu. Okrem toho už nechodíme do práce, ale do procesu. Lekári do liečebno-preventívneho, učitelia do výchovno-vzdelávacieho, robotníci do výrobného a poľnohospodári do pestovateľsko-chovateľského.
Keď som v dobe socializmu počul žartovné názvy pre upratovačku ako kozmetičku podlahových krytín a pre kopáča ako konštruktéra planetárnych rýh, bral som to ako neslušné žartovanie s ľudskou prácou. A ajhľa, čas pokročil, a čo bolo predtým vtip, stáva sa realitou. Možno je to dobré. Veď život by bol bez takých podstatných zmien jedna nekonečná nuda.
Tvrdíte zároveň, že sme stratili napríklad zdravý sedliacky rozum, spytovanie si vlastného svedomia. V akom období a čo to spôsobilo, že sme ho stratili, a ako sa to prejavuje?
Strata nejakého predmetu je vec okamihu, strata tradičných hodnôt trvá generácie.
Súčasnosť preto miluje poradne. Pedagogicko-psychologické, predmanželské a manželské už máme, blýska sa na lepšie časy poradniam predrozvodovým, rozvodovým a porozvodovým. Poradenstvo má zelenú. Preto si kladiem otázku, ako mohli prežiť generácie našich predkov bez poradní. Mohli. Mali totiž tvarované svedomie a dokázali uvažovať logicky.
Deviatim klientom z desiatich, ktorí ku mne prichádzajú do ordinácie a žiadajú nejakú radu, odporúčam, aby sa poradili sami so sebou. Pokiaľ teda nedostanem odpoveď, ktorú mi dal istý arogantný mladík, ktorý mi povedal, že jeho svedomie je čisté, pretože ho ešte nikdy v živote nepoužil.
Neprišli však bezbrehý liberalizmus a bezbrehá tolerancia, ktoré vám tiež vadia, zákonite so zmenou režimu, keď ten predchádzajúci toho ľuďom veľa nedovoľoval, a tak ide o reakciu z extrému do extrému? Alebo kde vidíte ich nástup?
Nejde vôbec o české ponovembrové špecifikum, aj keď naša spoločnosť poňala slobodu ako svojvôľu. Ide v každom prípade o postupný proces tzv. zextrémizmu doextrémizmu na celom európskom kontinente. Naša európska civilizácia sa v duchu korektnosti dobrovoľne zriekla hodnôt, na ktorých bola postavená, a nemá sa teda o čo tradičné oprieť. Stratili sme vertikálu. V médiách stále omieľané tzv. európske hodnoty sú v ústach tých, ktorí ich hlásajú, len bezobsažné pojmy a hodnotové bubliny. Čo v hlave, to na jazyku. Nejde len o bezradnosť českých, ale európskych politických špičiek vôbec. Ľudia majú vďaka tým bezbrehostiam oprávnený strach.
Povinná politická korektnosť, ktorá sa v ČR v ostatných rokoch „nosí“, však nie je český vynález. Ako si vysvetľujete celosvetový posun k tomu nenazývať veci pravými menami a mali by ste ako psychiater odporúčanie, ako túto „chorobu“ liečiť?
Vo vesmíre súvisí všetko so všetkým. Hľadajme preto pôvod aj cesty umelo vytvoreného a umelo riadeného novodobého Babylonu.
Pokiaľ ide o liečebnú metódu, vychádzam z názoru sociológa Ralpha Dahrendorfa, ktorý rozdelil transformáciu spoločnosti na tri etapy: Šesť mesiacov, počas ktorých sa dá napísať nová ústava, označuje ako čas právnikov. Potom nasleduje čas politikov a ekonómov odhadovaný na šesť rokov, kedy sa dá zmeniť politický systém aj trh a stanoviť pravidlá ich fungovania. Ale až za 60 rokov dochádza k prijatiu novej ponuky hodnôt – to je čas občana. Podstatné je, že všetky tieto časy sa navzájom podmieňujú. Až zmena hodnôt dáva podľa Dahrendorfa transformácii nevratnú podobu. Nie nadarmo vodil Mojžiš Izraelčanov štyridsať rokov po Sinajskej púšti, pretože do zasľúbenej zeme mohli vstúpiť až ako iní ľudia.
Súčasťou tej politickej korektnosti je aj postoj, že všetko „iné“ – akákoľvek menšina – je buď lepšie, alebo by to aspoň malo byť zvýhodnené. Čo hovoríte na trend, že menšina je viac, mala by mať viac práv a výhod ako väčšina?
Nesúhlasím s tzv. teóriou rovnakých žalúdkov, ale som priateľom rovnakých práv a ľudskej prirodzenosti. Teda žiadna diskriminácia, ani tá pozitívna.
| Prof. PaedDr. ThDr. MUDr. et MUDr. Jaroslav Maxmilián Kašparů, Ph.D., dr.h.c. je gréckokatolícky kňaz, psychiater, pedagóg, premonštrátsky oblát a esperantista. Je autorom duchovnej literatúry, externým spolupracovníkom Českého rozhlasu, kde pravidelne vystupuje v relácii Jak to vidí. Príležitostne vystupuje aj v reláciách Českej televízie. Vlani v máji ho zvolili za člena Rady Českej televízie, v novembri mu udelili čestné členstvo v organizácii Koruna Česká – monarchistická strana Čech, Moravy a Slezska. Od 4. apríla 2012 je zapísaný do Českej knihy rekordov ako držiteľ najväčšieho počtu vysokoškolských titulov. |
