Antické Atény prispeli k európskej kultúre vo všetkých oblastiach neporovnateľne viac, ako ktorékoľvek iné európske mesto. A všeky tieto neuveriteľné veľkolepé výkony aténskeho ducha, ktoré nás aj po dvetisíc päťsto rokoch vždy nanovo ohromia a ktoré sú dodnes základom mnohých našich vedeckých modelov a myšlienkových konštrukcií boli výsledkom len necelého storočia.
Bolo to obdobie, ktoré nazývame klasickým obdobím Atén. Obdobie známe aj ako epocha Periklesa, jedného z najväčších aténskych štátnikov, ktorý bol múdrym politikom a zároveň aj filozofom.
Atény v tých časoch neboli len významym mestom kultúry a umenia, ale boli navyše aj kolískou demokracie.
V Aténach vznikla po prvý raz v dejinách ľudstva taká politická konštelácia a situácia, že politické uznesenia vládnucich boli delegované na démos (ľud) a že jeho vôľa bola plne rešpektovaná a prijatá. Atény sa stali mimoriadne dôležitým medzníkom vo vývoji politického života našej civilizácie a zároveň znamenali aj začiatok politickej tradície, ktorá pretrváva až do dnešných dní.
Po pristátí na aténskom letisku sa Ginette s Denisom nechali taxíkom zaviesť do hotela. Mesto ich privítalo ako dynamicky pulzujúca, hekticky pôsobiaca meropola. Už po krátkom čase si všimli, že v Aténach bolo veľmi málo zelene , takže prevládala absolútna dominancia betónu, na čo návštevníci zo severu a západu Európy neboli zvyknutí.
Atény mali v tom čase niečo viac ako tri milióny obyvateľov a boli ekonomickým a administratívnym centrom Grécka. Po niekdajšom romantickom čare mramorovej a palácovj nádhere antického mesta ostalo pomerne len málo stôp a zvyškov.
Pokračovanie nasleduje.
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.
