Prezident Miloš Zeman sa opakovane vyjadruje na adresu súčasných imigrantov výrokmi ako “táto krajina je naša”, “nikto ich sem nepozýval…”. Súhlasíte s ním?
Áno, s týmto výrokom súhlasím. V skratke vyjadruje postoj väčšiny nášho obyvateľstva. Stoja tu proti sebe humanitný postoj k utečencom pred vojnou a nebezpečenstvom smrti, stanovený medzinárodnými záväzkami, ktoré dávajú určitým osobám právo na azylové konanie, a bezpečnosť občanov a právne predpisy jednotlivých štátov.
Suverénny štát musí voliť medzi týmito postojmi a mal by mať právo na svoje rozhodovanie podľa potreby a názorov svojich občanov. Osobne preferujem druhý variant.
Mnoho politológov a bezpečnostných expertov varuje, že ak sa k súčasnej utečeneckej vlne nepostavíme ústretovo a moslimským imigrantom nepomôžeme začleniť sa do našej spoločnosti, hrozí z ich strany čoskoro silné bezpečnostné riziko. Vidíte to tiež tak?
Áno.
V súvislosti so stúpajúcou krivkou kriminality spôsobenej imigrantmi, najmä sexuálne útoky moslimských mladíkov na ženy, napríklad v Nemecku, Švédsku aj inde, ktoré súvisia so všeobecným pohľadom na ženu v prevažujúcej časti islamskej spoločnosti, si politici lámu hlavy, aký k nim zaujať praktický postoj. Ste pre represiu, vrátane automatického vyhosťovania späť do ich krajiny, bez ohľadu na to, či sa tam bojuje, alebo nie, alebo pre osvetu, na akú teraz vsádza časť nemeckej spoločnosti, ktorá rozdáva medzi utečencami sexuálne príručky?
Je samozrejmé, že azylant by mal byť vďačný za dobrodenia poskytované štátom, ktorý mu poskytol azyl a dodržiavať jeho zákony. Som presvedčený, že každé vážnejšie porušenie zákonov danej krajiny by sa malo trestať odobratím povolenia azylu a vyhostením.
Práve pre zvyšujúci sa počet útokov na ženy vzniká v Nemecku mnoho miestnych dobrovoľných jednotiek domobrany a občianskych hliadok. Zárodky niečoho podobného evidujeme už aj v Českej republike. Je to podľa vás správne riešenie? Nehrozí konkrétne pri silových riešeniach, ktoré preferujú tieto skupiny, nebezpečenstvo návratu extrémizmu či nacizmu?
Nesúhlasím s prevzatím bezpečnosti do vlastných rúk občanov a obávam sa tiež rastu extrémizmu a fašistických aj nacistických tendencií. Tie už dnes podľa môjho názoru prekračujú prijateľnú mieru.
Pýtam sa aj preto, že ste ako vojnový veterán zo severnej Afriky a západného frontu aktívne bojoval proti nemeckým okupantom Československa. Pamätáte si náladu v českej spoločnosti v tzv. Druhej republike, kde po Mníchove vinou dezilúzie voči politikom stúpali fašisticky orientované nálady a volanie po silnej ruke? Nehrozí nám opakovanie histórie?
Samozrejme, že áno. Takéto nebezpečenstvo hrozí vždy, keď štátna moc a občania sa nepoučíme z histórie.
Súčasná česká spoločnosť je rozdelená na dva nezmieriteľné tábory – tzv. slniečkarov, ktorí chcú bez výnimky prijímať kohokoľvek, nech je to utečenec pred vojnou alebo zločinec – a nimi tak nazývanou skupinou “fašistov”, ktorí by zasa vyhostili úplne každého. Aký by sme mali podľa vás zaujať postoj k týmto radikálnym, údajne fašistickým hnutiam a stranám, ako je napríklad Blok proti islamu Martina Konvičku či na Slovensku novozvolená parlamentná strana hlinkovca Kotlebu?
Verejnosť v oboch bývalých častiach spoločného štátu Čechov a Slovákov je týmto radikálnym názorom čím ďalej, tým viac naklonená. Ale pokiaľ ide o “prijímanie kohokoľvek”, čiže premrštenú takzvanú politickú korektnosť, domnievam sa, že by sa tento postoj po určitom čase vypomstil a ohrozil by demokratický poriadok Českej republiky. Zastávam názor, že občania by sa mali zjednotiť a s podporou mocenských orgánov štátu vystupovať proti extrémnym a fašizujúcim názorom všetkými legálnymi spôsobmi. A to aj verejne, formou demonštrácií!
Čo hovoríte ako bývalý vojak na názory, že hranice Českej republiky proti masívnej prisťahovaleckej vlne nemôže súčasná česká polícia zvládnuť ani s pomocou armády vrátane aktívnych záloh a že je potrebné, aby vznikli ďalšie jednotky, či už armádne, alebo dobrovoľnícke? Nebolo by lepšie nechať hranice podľa regulí Schengenu otvorené a problémy riešiť inak, u seba doma, vo vnútrozemí?
Odpoveď na túto otázku by vyžadovala viac vedomostí o možnostiach policajných a vojenských síl nášho štátu. Domnievam sa, že naše mocenské prostriedky by spolu s vhodnými technickými zariadeniami mali stačiť na ustráženie hraníc s Rakúskom a Nemeckom. Za predpokladu účinnej spolupráce so Slovenskom.
