Ministri sa na dnešnej rade zhodli, že všetky doterajšie rozhodnutia nezačali fungovať, pričom situácia na gréckej hranici sa dramatizuje. Hranica je strážená, tok migrantov sa za posledné tri dni zmiernil. „Dokonca aj rakúska ministerka vnútra Johanna Miklová-Leitnerová konečne začala tlačiť na riešenie zastavenia voľného prechodu,“ poznamenal Kaliňák. Grécko podľa neho nedokáže, ale ani nechce chrániť svoje hranice, „preto došlo aj k ostrej výmene názorov, čo nie je obvyklé“.
Niektoré krajiny podľa neho stále presadzujú, aby sa začalo opäť v marci a apríli rokovať o Dublinskom protokole, v ktorom by sa podľa ministra vnútra opäť ocitli kvóty, len pod iným pomenovaním. Podľa Kaliňáka sa tu už nehovorí o permanentných kvótach, ale o férovom prerozdeľovaní či spoločnom azylovom konaní.
„To všetko je len iný názov pre kvótové rozdeľovanie utečencov v krajinách únie,“ zdôraznil minister Kaliňák na brífingu s tým, že pre Slovensko je to neprijateľné. „Našu pravdu potvrdzuje fakt, že zo 160-tisíc utečencov bolo rozdelených 583, a to do krajín, ktoré sú cieľové,“ poznamenal. V marci či v apríli bude tak podľa neho nevyhnutné zaujať voči prerozdeľovaniu tvrdý postoj. „Musíme prestať mať sociálne cítenie so štátmi, ktoré zlyhali,“ doplnil.
Všetky krajiny majú podľa Kaliňáka návrhy, aby postupovali striktnejšie. Úspech rokovaní medzi Gréckom a Tureckom podľa neho závisí od gréckeho postoja. „Niekedy mám pocit, že zvíťazia drobné žabomyšie vojny z dôb dávno minulých a nevíťazí európsky duch snahy o ochranu hraníc,“ dodal.
Minister vnútra spomenul i konferenciu v Rakúsku s balkánskymi krajinami, ktorá bola v stredu 24. februára a vyvolala podľa neho ostrú polemiku medzi Gréckom a Rakúskom. Ide o navracanie všetkých migrantov z grécko-macedónskej hranice, ktorí by nemali nárok na ochranu v rámci únie. „Keď nebudeme vytvárať tlak na to, aby sme strážili vonkajšiu hranicu s Gréckom, môžeme zabudnúť na pokojné leto,“ poznamenal. Súčasťou rokovania sú i systematické kontroly na hraniciach.
