Mičánek však jedným dychom dodáva, že nie je zástancom udeľovania azylu na neobmedzene dlhý čas. Podľa jeho názoru by sme utečencom mali poskytovať len obmedzenú ochranu dovtedy, kým sa situácia v ich domovine neupokojí. A medzitým urobiť všetko pre to, aby boli na návrat pripravení.
Generál je presvedčený, že utečenci sa budú chcieť vrátiť späť do svojich domovín. „Vezmite si napríklad grécku občiansku vojnu. Mali sme tu veľkú vlnu Grékov, ktorí odišli zo svojej krajiny pred diktatúrou, ale potom sa veľa z nich vrátilo späť. Je to ich domov, kde majú všetky väzby,“ hovorí Mičánek.
Z pozície dekana elitnej školy NATO v Ríme generál odkazuje, že Severoatlantická aliancia nie je organizáciou, ktorá by mala riešiť hrozbu ako migračná vlna. Môže pomôcť, ale hlavná ťarcha a zodpovednosť vraj leží na jednotlivých krajinách a na EÚ. Tá má podľa generála potenciál, aby situáciu, ktorá vznikla v súvislosti s migračnou vlnou v regióne južnej Európy alebo niektorých krajinách Balkánu, vyriešila.
Mičánek si preto nemyslí, že by NATO malo vyhovieť nedávnej prosbe Nemecka a Turecka, aby kontrolovalo hranice pre migračnú vlnu. Podľa generála ide väčšinou o zlyhanie na národnej úrovni. „Vezmite si Turecko. To je obrovská krajina s polmiliónovou armádou a silnou políciou. Keby chceli, svoje hranice nepriedušne uzavrú a zlikvidujú pašeráctvo. Ale existujú záujmy tureckej vlády, ktorá chce situáciu v Sýrii a dlhoročný konflikt s Kurdami využiť na zlepšenie vyjednávacej pozície vzhľadom na EÚ, prípadne dostať tri miliardy eur ročne na pomoc utečencom,“ odhalil Mičánek motívy nečinnosti Turecka pri zastavení utečeneckej krízy.
autor: luš
