Nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú čaká v Bruseli podľa Wagstyla najmenej priateľské prijatie za celých jedenásť rokov, čo pôsobí vo svojom úrade. „Merkelová sa vzhľadom na svoju prisťahovaleckú politiku otvorených dverí dostala do totálnej izolácie. Jej pozícia však bola oslabená už predtým v súvislosti s krízami v Grécku a na Ukrajine,“ píše berlínsky dopisovateľ FT a konštatuje, že kancelárka stráca podporu naprieč Európskou úniou aj na domácej scéne. Zároveň s poklesom jej dôveryhodnosti klesá aj renomé celého Nemecka. „Vlani v máji sa na Nemecko dívalo pozitívne 45 % Európanov, v novembri to bolo už len 34 %,“ uvádza Wagstyl.
V Nemecku ťaží z utečeneckej krízy a rozhodnutia kancelárky otvoriť hranice utečencom najmä protiimigračná a euroskeptická strana Alternative für Deutschland. Merkelovú však hlasno kritizuje aj šéf koaličnej CSU Horst Seehofer. Ale časť nemeckej populácie na rozdiel od partnerov v EÚ Merkelovú stále podporuje. Medzi členskými štátmi – s výnimkou Rakúska a Švédska – to už tak nie je. A to je ešte nutné dodať, že k určitým reštriktívnym opatreniam v uplynulých týždňoch prikročili aj práve tieto dve krajiny.
K najzarputilejším odporcom Merkelovej patrí Viktor Orbán, ktorý kancelárku vlani v septembri obvinil z morálneho imperializmu. Francúzsky premiér Manuel Valls minulý víkend na mníchovskej bezpečnostnej konferencii zase konštatoval, že Paríž sa na celoeurópskom rozdelení utečencov podieľať nebude. Taliansky premiér sa potom v rozhovore pre Allgemeine Zeitung sťažoval, že ho Merkelová v téme utečeneckej krízy úplne ignorovala. „Najskôr o svojom rozhodnutí informovala prezidenta Françoisa Hollanda, potom predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera a ja som sa to všetko dozvedel až z novín,“ cituje Wagstyl Renziho.
Migračná vlna smerujúca do Európy navyše veľmi nepoľavuje. V januári dorazilo na európske brehy 60 000 ľudí, čo je desaťkrát viac ako v januári 2014. Okrem toho sa očakáva, že po skončení zimy tieto čísla opäť narastú. „Ešte predtým preto požadujú kritici Merkelovej prísnejšie hraničné kontroly a posilnenie vonkajších hraníc EÚ. Kancelárka síce tri mesiace pred regionálnymi voľbami svoju rétoriku zostrila a hovorila o potrebe znížiť počet prichádzajúcich migrantov či sprísniť zákon týkajúci sa deportácií neúspešných žiadateľov o azyl, ale uzatvoreniu hraníc sa stále bráni. Namiesto toho sa Merkelová sústredí na dohodu s Tureckom, ktoré je pre utečencov kľúčovou tranzitnou krajinou,“ píše Wagstyl.
Wagstyl poukazuje na to, že zatiaľ čo väčšina západoeurópskych aj východoeurópskych krajín prístup Merkelovej k riešeniu migračnej krízy kritizuje, tak britský premiér David Cameron sa drží bokom. „Potrebuje získať podporu nemeckej kancelárky pre ním navrhované reformy EÚ. Keby Brusel pristúpil na jeho reformný balík, mohol by získať podporu britských voličov na zotrvanie v EÚ, o ktorom sa bude rozhodovať v referende pravdepodobne už toto leto. Kancelárka Camerona pri presadzovaní jeho požiadaviek podporuje, ale niektorí nemeckí politici sa obávajú, že by úsilie britského premiéra mohlo spustiť dominový efekt; označujú ho dokonca za vydieranie,“ uvádza Wagstyl.
Merkelová zostáva podľa Wagstyla aj napriek uvedeným ťažkostiam najsilnejším politikom v rámci Európskej únie. „Dokonca aj so zreteľom na pokles popularity zo 41 % na 35 % môžu vlády v ostatných krajinách vládnej CDU/CSU podporu tíško závidieť. Medzi jej odporcami na domácej scéne sa navyše ani nerysuje žiadny nástupca. V rámci EÚ, ako už bolo povedané, nemá kancelárka výrazne veľa spojencov, ale napriek tomu sa môže stále spoliehať na pevné spojenectvo s Francúzskom. Ak sa navyše podarí s jej podporou Cameronovi presadiť reformný balíček, určite bude chcieť kancelárke jej podporu vrátiť. V každom prípade však musí Merkelová najprv zvládnuť štvrtkový summit EÚ v Bruseli. Merkelová si je dôležitosťou summitu plne vedomá, a preto sčasti žartovne a sčasti vážne konštatovala, že v noci zo stredy na štvrtok sa asi veľmi dobre nevyspí,“ uzatvára Wagstyl.
Samotná kancelárka Merkelová na utorkovej tlačovej konferencii po stretnutí s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom avizovala, že na štvrtkovom summite chce „tlačiť“ na schválenie dohody medzi EÚ a Tureckom, vďaka ktorej by malo podľa jej názoru dôjsť k zníženiu počtu migrantov prichádzajúcich do Európy. Znovu tiež podľa denníka Irish Independent zopakovala, že uzavretie hraníc považuje za riešenie, ktoré by prinieslo katastrofálne následky pre celú EÚ. „Za schválenie dohody s Tureckom budem bojovať s plnou vervou, pretože to je tá správna cesta,“ uviedla Merkelová.
Diskusie sa vedú aj o vylúčení Grécka zo Schengenu. Predseda Európskej rady Donald Tusk však vyhlásil, že vyčlenenie Grécka zo Schengenu, ako fakticky navrhoval napríklad maďarský premiér Viktor Orbán a mnohí ďalší, nie je správnym riešením. „Všetkým, ktorí hovoria o potrebe vyradiť Grécko zo Schengenu, by som chcel odkázať, že ja si to rozhodne nemyslím. Takýto krok naše problémy skrátka nevyrieši,“ zastával sa Tusk Grécka, ktoré je v uplynulých týždňoch podrobené ostrej paľbe v súvislosti s nedostatočnou ochranou vonkajších hraníc Európskej únie. Grécko má pritom v prepočte na jedného obyvateľa najväčšiu armádu v celej Európe a aj napriek ekonomickej kríze v ostatných rokoch nakupovalo moderné vojenské systémy. Na posilnenie ochrany vonkajšej hranice EÚ navyše dostávalo peniaze priamo z Bruselu.
Celý text z Financial Times si môžete v angličtine prečítať TU.
Celý text z Irish Independent si môžete v angličtine prečítať TU.
