Čo hovoríte na silvestrovské udalosti v Kolíne nad Rýnom a ďalších nemeckých aj európskych mestách?
Silvestrovské udalosti poslúžili ako lakmusový papierik. Bývalí dobrí žiaci chémie si pamätajú, že ten sa zafarbí načerveno pri styku s kyselinou a namodro pri styku so zásadou. Moslimovia, keď sa dostávajú do styku s akýmkoľvek iným živlom slabším ako oni, sa prejavujú tak, ako v noci na 1. januára v Nemecku.
Čo hovoríte na reakcie nemeckých politikov?
Nemeckí politici reagovali, samozrejme, rôzne. Škála sa pohybovala ako obvykle od jedného extrému k druhému.
O Nemecku som zverejnil článok „Tá nová turecko-germánska rasa uspeje tam, kde tá čisto germánska neuspela: ovládne Európu“. Tým, ktorí sa k nemu nedostanú, pripomeniem, že okrem ľavicových zástancov multikulturalizmu a okrem kapitalistov, ktorí potrebujú lacnú pracovnú silu a stále viac konzumentov, môžu svoju úlohu zohrávať aj určité skupiny nemeckých nacionalistov. Tých, ktorí sa poučili z dvoch prehratých vojen a pre ktorých Európska únia predstavuje ten najlepší prostriedok na čo najväčšiu moc Nemecka. A spolupráca s moslimským svetom, predovšetkým s Tureckom, je ďalším prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa. Dobrí žiaci dejepisu si pamätajú, že jednou z hlavných príčin prvej svetovej vojny boli obavy dohodových mocností pred nemeckým prenikaním na Blízky východ v rámci budovania železnice Berlín – Bagdad.
Ale aj keď Angela Merkelová vedie kresťansko-demokratickú stranu, medzi jej predstaviteľmi sa nachádza tiež veľa odporu proti jej politike neobmedzeného prisťahovalectva. To platí obzvlášť o bavorskej vetve strany zvanej Kresťansko-sociálna únia.
Čo sa týka sexuálnych útokov utečencov v Nemecku, český publicista Jan Petránek povedal, že útoky na ženy sú hlboko v mentalite migrantov a utečenci majú hodnoty nezlučiteľné s našimi. Čo si o tom myslíte?
Stotožňujem sa s názorom Jána Petráneka. Nehovorím však, že je to tak na sto percent u každého, kto sa narodil v moslimskej rodine a bol ako moslim vychovaný. Zdá sa mi však nesporné, že hodnoty islamského sveta sú zásadne nezlučiteľné s hodnotami nášho sveta.
Čo hovoríte na výsledky francúzskych volieb a to, ako dopadol Národný front? Aká je dnes vo Francúzsku situácia?
V oblastných voľbách 6. a 13. decembra 2015 francúzsky Národný front získal 27 percent hlasov – viac ako kedykoľvek predtým. Francúzi sa predsa len začínajú prebúdzať. To, že Národný front nakoniec nezískal vedenie žiadneho oblastného výboru, ukazuje, že medzi neomarxistami socialistickej strany a liberálmi republikánskej strany je viac spoločných záujmov ako rozporov.
Aké sú ich spoločné záujmy?
V oboch stranách je veľa tých, ktorí sú proti pokračovaniu národnej identity. A mnohým kapitalistom sa socialistická strana môže javiť ako tá, ktorá najlepšie slúži ich záujmom. V roku 1981 François Mitterand viedol svoju volebnú kampaň v duchu „rupture avec le capitalisme“ (odtrhnutie sa od kapitalizmu). Ale kapitalizmu sa nikdy nedarilo vo Francúzsku tak dobre ako tých štrnásť rokov, počas ktorých bol François Mitterand prezidentom.
Ako vyzerá Francúzsko z hľadiska bezpečnosti? Sú tam miesta, kam si biely Francúz netrúfne vkročiť? A nosia policajti samopaly? Bojíte sa o bezpečnosť?
Po masakri 130 osôb 13. novembra 2015 sa, samozrejme, nikto vo Francúzsku bezpečne cítiť nemôže. Policajtov a vojakov so samopalmi, ktorí hliadkujú na rôznych miestach, môžete vidieť dosť. A, samozrejme, je veľa miest, kam je lepšie nechodiť.
Na serveri EUrabia.cz som 6. novembra 2014 uverejnil článok „Islam je vo svojej podstate úsilím o svetovládu“, v ktorom vykladám, ako jedného z mojich synov zbili traja Arabi v nemocnici, kde pracuje ako internista. To, ako reagovali francúzski policajti, sa mi zdá dosť typické pre súčasnú situáciu.
Ale Francúzi predsa len začínajú reagovať. V nedeľu 7. februára som sa zúčastnil na zhromaždení v Rungis pri Paríži, ktoré organizovalo hnutie Résistance Républicaine (Republikánsky odboj) v spolupráci s celoeurópskym hnutím Pegida. Hovorili tam, že v Prahe sa na akcii, ktorá sa konala predchádzajúci deň, zúčastnilo 15 000 osôb. Hovorili tiež o sobotňajšej demonštrácii v Calais. Generál Christian Piquemal, bývalý veliteľ cudzineckej légie, tam bol zatknutý a potom držaný 48 hodín vo väzbe.
Vy ste pred časom uviedli, že moslimovia predstavujú viac ako šesťdesiat percent osôb, ktoré sa nachádzajú vo francúzskych väzniciach. Pritom moslimovia tvoria oficiálne asi dvanásť alebo štrnásť percent obyvateľov – v skutočnosti však asi viac. Odkiaľ čerpáte tieto štatistiky?
To, že 60 percent osôb prebývajúcich vo francúzskych väzniciach sú moslimovia, bolo uvedené v „Šokujúcej správe“ uverejnenej denníkom Le Figaro v októbri 2014. Jej autorom je pravicový poslanec Guillaume Larrivé. Ide však o odhady, pretože francúzske zákony pokladajú vyznanie za rýdzo osobnú záležitosť, ktorú nie je dovolené uvádzať v oficiálnych dokumentoch. Ale už v roku 2008 denník Le Monde písal, že podľa odhadov spovedníkov činných vo väzniciach 60 až 70 percent väzňov sú moslimovia. K podobným odhadom dospel aj sociológ iránskeho pôvodu Farhad Khosrokhavar.
Čo sa týka celkového počtu moslimov vo Francúzsku, ani tu nie sú čísla úplne presné. Americký inštitút Pew Research Center uverejnil v roku 2011 údaje o počte moslimov vo všetkých krajinách sveta. Vo Francúzsku ich bolo podľa nich 4 710 000, teda asi 7,5 percenta obyvateľstva. Ale už v roku 1998 Dalil Boubakeur, predseda Conseil français du culte musulman, čiže Francúzskej rady moslimského kultu, uvádzal, že moslimovia predstavujú 10 percent obyvateľov Francúzska. V roku 2014 Azouz Begag, minister delegovaný na spoločenskú integráciu, uviedol, že moslimovia predstavujú viac ako 20 percent obyvateľstva. Národný ústav demografických štúdií uviedol v roku 2010, že moslimovia predstavujú osem percent.
Všetky tieto údaje sú založené na krajinách pôvodu prisťahovalcov a ich potomkov. Samozrejme, nie sú do nich zahrnutí ilegálni prisťahovalci, ktorých počet nikto nepozná. Tiež nie je ľahké odhadnúť, koľko potomkov zmiešaných párov zostáva moslimského vyznania. Počet konvertitov na islam nie je oficiálne udávaný, aj keď ministerstvo vnútra udáva svoje odhady. Katolícka cirkev udáva počty dospelých pokrstených. V minulom roku ich vraj bolo asi 3 000, z nich 300 bolo bývalých moslimov.
Český premiér Sobotka povedal, že hrozbu nepredstavujú utečenci, tým vraj treba pomôcť, ale teroristi. Český prezident Zeman povedal, že terorizmus však s utečeneckou vlnou súvisí. Kto má pravdu?
Samozrejme, dávam za pravdu pánovi prezidentovi. My Česi môžeme byť hrdí na to, že medzi európskymi štátnikmi náš prezident predstavuje osobnosť zvlášť angažovanú v úsilí brániť naše krajiny a našu kultúru proti islamskej invázii. V západoeurópskych krajinách je už dnes známe, že Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko sa bránia prívalu moslimov lepšie ako bývalé koloniálne mocnosti alebo škandinávske krajiny.
Počas môjho nedávneho pobytu vo Veľkej Británii som sledoval cestu Tommyho Robinsona do Prahy. Predstavitelia English Defence League si veľmi cenili vystúpenie prezidenta Zemana. V decembri som uverejnil niekoľko článkov na francúzskom serveri Riposte Laïque. Jeden čitateľ k nim dodal: „Stredná Európa udržiava plameň cti živý a jeho žiar ohreje naše srdce.“ Samozrejme, urobil mi tým veľkú radosť.
Sobotka tiež povedal: „Som presvedčený, že ľavicových lídrov nájdeme o desať – dvadsať rokov skôr medzi dobrovoľníkmi, ktorí v lete odišli na Balkán a pomáhali utečencom. Títo ľudia budú v budúcnosti predstavovať ľavicu. Nehľadal by som ich na námestiach, kde sa šíri xenofóbia, nenávisť a rasizmus.“ Čo si o tom myslíte?
Treba sa zásadne stavať proti vyhláseniam, ktoré označujú úsilie brániť sa islamskej rozpínavosti za xenofóbiu, nenávisť a rasizmus. Som presvedčený, že každý národ má nielen právo, ale aj povinnosť udržať si svoju totožnosť. Xenofóbia znamená nenávisť voči cudzincom. Stotožňujem sa s názorom, že je morálne neospravedlniteľné nenávidieť niekoho pre jeho cudzí pôvod. V Biblii je napísané: „Prisťahovalcovi neubližuj ani ho neutláčaj – veď vy ste boli cudzincami v Egypte.“ (Exodus 22, 20). Tí, ktorí sa hlásia k dedičstvu Biblie, majú teda povinnosť správať sa voči cudzincom slušne. To však neznamená, že by mali povinnosť usilovať sa o zánik národa, ktorého sú príslušníkmi, v duchu nejakej svetoobčianskej utópie. Naopak! Biblia učí, že pôvodne všetci ľudia hovorili spoločnou rečou, tvorili jeden celok. Ale keď začali stavať Babylonskú vežu, tak Stvoriteľ zmiatol ich jazyky, aby im dielo znemožnil. Rozdelenie ľudstva na národy je teda jeho vôľa.
Slovenský premiér Fico povedal, že nechce, aby na Slovensku vznikla nejaká ucelená moslimská komunita. Povedal, že existuje problém s integráciou imigrantov, a tiež povedal, keď to poviem ľudovo, že si nevezme na svedomie, aby boli ženy na Slovensku sexuálne napádané. Čo si o tom myslíte?
Dávam slovenskému premiérovi úplne za pravdu. Nezabúdajme, že časť Slovenska trpela pod jarmom osmanského kalifátu viac ako 150 rokov. Do českých krajín, teda na Moravu, moslimovia robili len dočasné nájazdy. Zostala nám z toho len tá pesnička: „Už je moja milá od Turka zajatá.“
Robert Fico tiež pre Právo povedal, že absolútna väčšina utečencov, ktorí smerujú do Európskej únie z Turecka, sú ekonomickí migranti. „Trvám na svojom postoji, že absolútna väčšina týchto ľudí sú ekonomickí migranti (hovoril o migrantoch smerujúcich do Európy z Turecka, pozn. redakcie). Kto má veriť človeku, ktorý sa necítil bezpečne v Srbsku, v Maďarsku ani v Rakúsku, a tak išiel až do Nemecka? Evidentne mu išlo o ekonomické záujmy,“ povedal Fico.
Veľká väčšina utečencov prichádzajúcich do krajín Európskej únie sú ekonomickí migranti a nie ľudia utekajúci pred útlakom. Nesmieme však zároveň zabúdať, že mnoho z nich sem prichádza s úmyslom Európu dobyť a ovládnuť. To je ich náboženskou povinnosťou, jasne určenou Koránom a jeho komentármi. Je jasné, že medzi utečencami je veľa tých, ktorí prichádzajú s jasným úmyslom páchať tu teroristické útoky. Ale aj tí, ktorí taký úmysel nemajú, sú vedomými alebo nevedomými vykonávateľmi plánov moslimských predákov. Tí vedia, že nemajú možnosť Európu dobyť frontálnym útokom. Chcú sa jej teda zmocniť postupne, prisťahovalectvom, prestúpením Európanov na islam, využívaním ich slabosti a zbabelosti a neochoty sa brániť.
Prvý český vicepremiér, minister financií a predseda hnutia ANO Andrej Babiš Právu povedal, že príliv utečencov do EÚ sa musí zastaviť úplne. Nemáme podľa neho povinnosť a v tejto chvíli nemôžeme vôbec nikoho prijímať. Musíme vraj v prvom rade zaručiť bezpečnosť našich občanov. Pýta sa, prečo by z bohatstva európskych krajín tvoreného po generácie mali žiť ľudia bez vzťahu k hostiteľskej krajine a kultúre – ľudia, ktorí predstavujú bezpečnostné riziko a ktorých túžbou nie je asimilácia, ale rozvrat európskej kultúry. Podľa Babiša nie je možné, aby Európania mali menšie práva ako prisťahovalci, a je vylúčené, aby sa prispôsobovali utečencom. Aký je váš názor?
Samozrejme, s Babišom úplne súhlasím. Máme tú šancu, že sa tak vyjadruje člen českej vlády. Vo Francúzsku sa tak vyjadrujú len osobnosti, ktorým nie je daná žiadna možnosť podieľať sa na riadení verejných záležitostí, aj keď viac ako štvrtina všetkých voličov ich podporuje.
Dr. Martin Janeček (narodený 1942 v Prahe) má po matke židovských predkov a jeho otec bol katolík. Má český, francúzsky a izraelský pas. V roku 1964 odišiel antikomunista Janeček do zahraničia a usadil sa vo Francúzsku, kde získal občianstvo. Na parížskej univerzite vyštudoval dejiny, dejiny umenia a medzinárodné vzťahy. Po dosiahnutí doktorátu pôsobil ako učiteľ na škole výtvarných umení v Orléans a v Paríži; od roku 1976 až do dôchodku pracoval na francúzskom ministerstve školstva. Od roku 1979 žije striedavo v Prahe a Paríži. Publicisticky sa angažuje v problematike vzťahov s moslimským svetom, ktorý dôkladne spoznal počas svojich ciest od Maroka až po Malajziu. Svoje poznatky a názory publikuje vo francúzskej a českej tlači (Prostor, Křesťanská revue, Proglas, Slovo z Jeruzaléma). Je autorom knihy Islámská rozpínavost včera, dnes a zítra.
