Nedoba zo SaS pre PL: Ako 18-ročný som bol veľký národniar a volil som Slotu. Potom som spoznal Maďarov a homosexuálov. Teraz sa hrdo hlásim k slniečkárstvu

0
Jakub Nedoba (Autor: Archiv JN)

Ste mladý človek, prečo ste sa rozhodli vstúpiť do politiky?

Som mladý a bol som ešte mladší – konkrétne tínedžer – keď som po prvý raz pričuchol k veciam verejným. Vlastne už sa tomu venujem tak dlho, že sa okolo mňa menia stále noví a noví čerství dvadsiatnici, a ja sám si už tak mlado ani nepripadám. Ale už na začiatku mojich vysokoškolských čias som sa začal verejne angažovať. Či už ako občiansky aktivista doma v Senici, keď sa mi nepáčilo 16-ročné pôsobenie nášho primátora a všetky kauzy okolo neho. Tiež ako člen združenia Mladí liberáli som sa zapojil do viacerých „punkových“ protestných akcií. Napr. v roku 2010 sme počas dňa otvorených dverí v parlamente odovzdali Pavlovi Paškovi model chrbtovej kosti. Tiež sme v deň zvolenia Štefana Harabina za šéfa Najvyššieho súdu pochovávali spravodlivosť. Nikdy som vyložene nechcel byť súčasťou politiky, bral som to ako občiansku angažovanosť. Ale neskôr som pochopil, že najlepšie budem vedieť zmeniť veci k lepšiemu v prvej línii a nie v ústraní. Preto som v novembri 2014 kandidoval v komunálnych voľbách a Seničania ma zvolili za najmladšieho poslanca zastupiteľstva. Z podobných pohnútok kandidujem aj teraz do parlamentu.

Ako ste sa dostali na kandidátku SaS?

V máji minulého roka prišla ponuka zo strany Richarda Sulíka na obnovenie spolupráce medzi stranou SaS a Mladými liberálmi. Súčasťou tejto spolupráce je aj účasť Mladých liberálov na kandidátke SaS, pričom ja ako predseda som dostal spomedzi našich členov najvyššie číslo a to 26.

Ako ste sa dostali k Mladým liberálom a ako ste sa stali ich predsedom?

V tejto súvislosti rád spomínam jednu historku. Hovorí sa, že Kto nebol socialistom v dvadsiatich rokoch, nemal srdce. Kto je ním v tridsiatich, nemá rozum. U mňa však nastal iný prerod a to z nacionalistu na liberála. Ako 18-ročný chalan som bol veľký národniar a volil som Slotovu SNS. O rok neskôr som sa však dostal na vysokú školu do Bratislavy, kde som mal veľa spolužiakov Maďarov a boli to moji najlepší kamaráti. Tiež som aj spoznal niekoľkých homosexuálov a videl som, že to nie sú chorí ľudia, ba práve naopak, že sú to rovnaké bytosti ako my ostatní. Čiže aj na základe osobnej skúsenosti a aj štúdia na biznis škole som dospel k pravicovému videniu sveta. Jedného dňa ma bývalá spolužiačka zo strednej školy zavolala na neformálnu večernú akciu Mladých liberálov. Očarila ma tá atmosféra otvorenosti medzi členmi a hneď ten večer po akcii som si poslal prihlášku. To bolo v roku 2009. V združení som bol aktívnym členom a o tri roky pri výmene generácii ma zvolili za predsedu.

V SaS nájdeme pravicových liberálov – libertariánov, ale aj ľavicových liberálov. Akým liberálom ste vy?

Ako politologický puntičkár nie som veľmi nadšený, ak sa snažia média vlepiť niektorým členom SaS, napríklad Martinovi Poliačikovi, nálepku „ľavicový liberál“. Nemyslím si, že by ktorýkoľvek člen SaS zastával v ekonomických otázkach iný smer ako „rakúska ekonomická škola“ a teda že by nebol pravičiarom. Sloboda a Solidarita je strana liberálna, ale aj pravicová, čo sa mi páči a je to v Európe pomerne vzácnosť. Niektorí členovia SaS dávajú dôraz skôr na ekonomické slobody ako napr. Richard Sulík alebo Jozef Mihál a iní zas na osobné slobody ako Martin Poliačik či Lucia Nicholsonová. Ja sa v ekonomických témach cítim ako jednoznačný pravičiar, hoci sa viac vyjadrujem k otázkam ľudských práv a osobných slobôd, lebo tam podľa môjho názoru musí Slovensko najviac zamakať.

Je pravda, že sa považujete za slniečkára, čo to pre vás znamená?

Tento pojem vznikol v súvislosti s utečeneckou krízou. Hoci som sa v tejto téme držal skôr v úzadí, lebo ju nepovažujem z pohľadu slovenskej politiky za až takú dôležitú, zlom prišiel v auguste minulého roku, keď pri Parndorfe našli dodávku so 70 mŕtvymi utečencami. Sociálnymi sieťami sa prehnala doslova žumpa, keď viacerí „slušní Slováci“ volali po viacerých takýchto dodávkach. Vtedy som sa rozhodol podpísať Výzvu za ľudskosť a prihlásiť sa k hodnotám humanizmu. V časoch prezidenta Masaryka sa tieto hodnoty cenili, teraz ich vysmievajú, čo ma šokuje. Takisto aj pojem „slniečkár“ vznikol pôvodne ako posmešné pomenovanie. Ja som sa však k nemu hrdo prihlásil, tak trochu aj provokačne, čo protistrana nevie celkom pochopiť.

Ste obhajcom takzvaných LGBTI práv, zjednodušene povedané aj práv homosexuálnej komunity. Je toto naozaj téma, ktoré je pre Slovensko dôležitá?

Samozrejme, je dôležitá a mne je často až smiešny alibizmus viacerých pravičiarov. Napríklad aj Tomáš Smutný, šéf Novej Generácie, pre vaše médium použil obľúbený argument, že je potrebné riešiť „najprv“ dôležitejšie problémy našej krajiny. Nejde mi to do hlavy. To si napr. povieme v roku 2016: „Dobre, presadili sme registrované partnerstvá, aktivitu v parlamente máme za tento rok vykázanú, dane a justícia prídu na rad o rok?” Téma registrovaných partnerstiev absolútne nestojí v ceste iným zákonom. Pritom týmto inštitútom sa pomôže približne 200-tisíc Slovákom a nikomu sa neuškodí. Navyše, homosexuálne orientovaní ľudia sú v priemere lepšie ekonomickí situovaní ako zvyšok obyvateľstva a netolerantnosť našej krajiny ich vyháňa za hranice, aj s ich peniazmi. To by si mohli uvedomiť aj ľudia, ktorí homosexuálov veľmi nemusia. Bohužiaľ, v tejto téme sa u nás argumentuje iracionálne, pudovo. ´Len si pomyslite, ako tí homosexuáli súložia, no fuj´. Keď si k tomu prirátame náboženské dogmy, sme nahratí. Pevne verím, že také absurdné referendum, aké sme tu mali vlani, sa už nebude nikdy opakovať. V otázkach ľudských práv, bohužiaľ, ide Slovensko spolu s Poľskom opačným smerom ako zvyšok vyspelej Európy.

Richard Sulík sám priznáva, že SaS znížila dôraz na túto tému. Neprekáža vám to?

Nič iné strane nezostávalo. V podstate všetci potenciálni koaliční partneri sú kresťanské strany. V roku 2010 mnohí volili SaS, lebo mala registrované partnerstvá v programe, v koalícii s KDH ich však, samozrejme, nemohla presadiť a musela ustúpiť. To mnohých sklamalo. Otázky práv homosexuálnej menšiny však musia byť naďalej jednou z hlavných tém SaS. Ak by malo prísť k presadeniu registrovaných partnerstiev, muselo by to byť podporené masívnou občianskou iniciatívou. Na nej sa budem rád podieľať, či už budem zvolený za poslanca, alebo nie.

Ak sa stanete poslancom, na akú oblasť sa zameriate? Budú to práva menšín?

Oblasť ľudských práv mi je blízka komplexne, nielen čo sa týka menšín. Budem presadzovať rovnosť pred zákonom bez ohľadu na pohlavie, národnosť, vierovyznanie či sexuálnu orientáciu. Ako komunálny poslanec však vidím, že verejná správa je na Slovensku nastavená veľmi zle. Zmenu si zaslúžia nielen nezaujímavé VÚC-ky. Na stole je už vyše desaťročia reforma verejnej správy, pomerne prepracovaná, len chýba odvaha na jej spustenie. Treba ju spustiť čo najskôr, bez ohľadu na riziko straty politických bodov. S tým súvisí aj téma boja proti korupcii.

Prečo by mal volič dať krúžok vám a nie niekomu inému?

Za každým človekom sa skrýva istý príbeh. Za mnou je vidieť aktivity, ktoré smerovali k zlepšeniu veci verejných, či už na komunálnej, alebo mládežníckej úrovni. Tiež, parlament potrebuje mať zastúpenú aj generáciu, ktorá sa už nepozerá na svet starou optikou. V staršej generácii vidím množstvo podozrení, či daný človek bol eštebák, alebo nie, resp. iné krivdy. Aj mnohí starší intelektuáli sa pozerajú na svet prizmou studenej vojny, pričom podľa mňa dnešný svet nie je o spore Rusko vs USA. Naša generácia už pomaly mení svet k lepšiemu – či už ako podnikatelia, startupisti, či umelci. Je čas, aby mala zastúpenie aj medzi politikmi.

S kým z kandidátky máte najlepšie vzťahy?

Najlepšie a najdlhšie sa poznám s pánmi ako Ondrej Dostál, Juraj Droba a Stanislav Fořt.

Ondrej Dostál ma ešte ako začínajúceho senického aktivistu v roku 2011 zavolal na seminár Transparency International Slovensko určeného pre komunálnych aktivistov. Vďaka nemu sa preto pohybujem v komunálnej politike. On sám je v politike veľmi skúsený, má poslaneckú skúsenosť nielen z národnej rady, ale aj z miestneho, mestského či župného zastupiteľstva.

Juraj Droba má dlhé roky poslaneckú kanceláriu v Senici, odkiaľ pochádza jeho rodina. V Senici sme sa aj spoznali a v niektorých veciach sme spolupracovali. Páči sa mi na ňom, že v politike sa chytá aj okrajových tém, od ktorých dávajú mnohí ruky preč ako napr. zlepšenie podmienok pre cyklistov či motorkárov.

Stano Fořt je čestným predsedom Mladých liberálov a tak sa s ním tiež poznám pomerne dlho. Páčilo sa mi, že ako prvý poslanec prelomil ľady na Slovensku tým, že sa prihlásil k homosexualite. Okrem toho je aj právnikom a úspešným manažérom vo finančnom sektore.

Spomínanú trojicu budem aj krúžkovať.

Čo konkrétne a v akej hodnote vlastníte?

Vlastním bežný hnuteľný majetok. De facto vlastním trojizbový byt v Senici, de jure zatiaľ nie. Táto nehnuteľnosť je súčasťou dedičského konania. Považujem za dôležité to uviesť, aby v prípade môjho zvolenia nevznikali pochybnosti.

Čo považujete za svoj najväčší životný úspech?

Veľkým úspechom je, ak sa vám podaria veci, o ktorých ste dovtedy iba čítali v múdrych knihách. Keď sme so známymi založili prvé komerčné webové portály, bolo zadosťučinením sledovať, keď sa prihlásili prví inzerenti. Tiež v občianskej iniciatíve bolo veľkou satisfakciou, keď sa nám v Senici podarilo po šestnástich rokoch vymeniť škandálmi poznačeného primátora. Ako aktivisti sme štyri roky chodili na školenia Transparency International Slovensko, počúvali od aktivistov z iných miest a obcí, ako rovnaký boj zvádzajú aj oni a to vyše dvadsať rokov a nám sa to podarilo relatívne rýchlo, za jedno volebné obdobie úpenlivej snahy. Uznaním zo strany voličov bolo aj zvolenie mňa za poslanca v zastupiteľstve a to v takom mladom veku, čo nemalo predtým obdoby.

A naopak, čo bolo vašim najväčším neúspechom? Resp. čo vás najviac mrzí?

V osobnej rovine má určite najviac mrzí vzťah s mojou mamou, ktorá minulý rok podľahla zákernej chorobe. Hoci došlo v posledných mesiacoch k výraznému zmiereniu medzi nami, isté slová vyrieknuté v minulosti nemôžete zobrať späť a budete si ich vyčítať do konca života (a donúti vás to zamyslieť sa nad sebou, či ste naozaj dobrým človekom). V pracovnej rovine má mrzí, že som nevenoval viac snahy internetovému podnikaniu. Viacerí moji rovesníci v tejto oblasti výrazne uspeli.

Ktorý politik Slovensku najviac škodí?

V ekonomickej rovine škodí Slovensku celá strana Smer. V oblasti spoločenskej už do tohto storočia nepatria bigotné názory, aké majú poslanci ako Štefan Kuffa či Jozef Mikloško. Úplne ma však zaráža reinkarnácia neonacizmu na Slovensku, keď sa najmä na kandidátke strany ĽSNS stretli experti ako Kotleba, Magát či Mišún, nehovoriac o Rogelovi. Neviem, či v slušnej spoločnosti patria takíto ľudia skôr do basy, alebo do blázinca.

Ktorý slovenský politik je najužitočnejší?

Skúsim byť v tomto originálny a poviem trnavského primátora Petra Bročku. On je doslova inšpirátorom. Média skôr zaujímali veci, ako si viedol kampaň v klobúku, nosí hipsterskú bradu či do práce jazdí na bicykli. Ale pre mňa je dôkazom, že keď sa niekto dostane do politiky, môže zostať človekom. Ostatní si v podobnej situácii myslia, že musia chodiť všade v oblečiku, rozdávať úsmevy, hovoriť nič nehovoriace frázy a tváriť sa ako papaláš. Peter Bročka sa vypracoval na primátora krajského mesta ako občiansky aktivista, postupne skrášľoval Trnavu a bol najmä prirodzený. Už vo funkcii nedbá na populárnosť daných rozhodnutí. Keď raz usúdi, že Spartak Trnava ovládaný Poórom peniaze od mesta nepotrebuje, tak mu ich ani nedá – nehľadiac na populárnosť daného kroku. Ale aj z veľkej politiky musím pochváliť Andreja Kisku a to za jeho zahraničnú politiku. Najmä v konflikte Ukrajiny s Ruskom sa postavil na stranu západných hodnôt, čo sme tu na pozícii prezidenta už dávno nemali.

Hovoríte o ochrane západných hodnôt. Napísali ste raz, že „milovníci Putina sú na smiech“. Ako to myslíte?

Ide o jeden z mojich najčítanejších článkov na blogu. Iba som v ňom zhrnul viaceré znaky komunikačnej neobratnosti slovenských zástancov Vladimira Putina. Napríklad, že celý svet si vysvetľujú sporom Rusko vs USA. Táto diskusia je však podstatne ovplyvnená platenou propagandou. Mnohí mi na základe tohto článku začali vyčítať, že som rusofób. Pritom to nie je pravda. Kým milovníci Putina vidia za všetkým zlým Ameriku a nenávidia na nej doslova všetko, ja som kritikom výhradne Putinovho režimu. Mám rád ruskú kultúru, ruský hokej, mojím najobľúbenejším hokejistom je Ovečkin. Mnohí starší pravičiari pozerajú krivo na celé Rusko a vyhlasujú, že tam nie je možné zaviesť liberálnu demokraciu. Ja nedávam v tejto otázke Rusko na roveň s fundamentalistickými moslimskými krajinami, kde skutočná demokracia naozaj tak skoro nebude. Naopak si prajem, aby Rusko bolo súčasťou Západu. Spoločným nepriateľom Západu a Ruska je moslimský terorizmus (nie však slušní moslimovia) a tu by sme sa mali spojiť. Pritom aj sám Vladimir Putin bol Západu viac naklonený v minulom desaťročí, neskôr však na to rezignoval, začal ukazovať svaly a prišli útoky na Gruzínsko či Ukrajinu. Ale som presvedčený, že zmena režimu v Rusku na demokratickejší je možná. Rusi majú v podstate totožný životný štýl ako my, na Západe.

Je na Slovensku viac podporovateľov Putina než v iných krajinách?

Nijako zvlášť, je to porovnateľné s okolitým krajinami, snáď s výnimkou Poľska, kde sú z historických dôvodov ľudia orientovaní skôr protirusky. Podľa pravidelných prieskumov Inštitútu pre verejné otázky sú aj samotní Slováci rozdelení v tejto otázke približne 50:50, pričom veľa ľudí tento spor vôbec nezaujíma.

Spoločne s Ondrejom Dostálom ste podali podnet parlamentnému výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, aby preveril prípad predsedu parlamentu Petra Pellegriniho. Tvrdili ste, že vo videu, ktoré Pellegrini zverejnil na Facebooku, propagoval predseda parlamentu alkohol. Pellegrini sa však bránil, že išlo o súkromné video, ktoré “mi darovali k narodeninám moji kolegovia”. Čo si spätne myslíte o tejto iniciatíve? Neprehnali ste to s obvinením?

Viaceré média vrátane SME poňali túto tému bulvárne a do titulku článku napísali, že Dostálovi a Nedobovi prekážalo, že Pellegrini propagoval alkohol. Pritom nám prekážalo práve to, že to vyzeralo tak, že spomínaný pán robil ako druhý najvyšší ústavný činiteľ reklamu istej spoločnosti a to za protihodnotu (tou mal byť let lietadlom). V takom prípade je jedno, či ústavný činiteľ propaguje alkohol, vložky alebo krbové kachle. Keď raz zo zákona verejní činitelia reklamu robiť nemôžu, tak by to mali dodržiavať. Nechceme predsa dospieť ku stavu, aby sa prezident či premiér objavovali na bilbordoch, kde by propagovali napr. matrace pre sladký spánok. Treba byť dôsledný aj takto v malom.

Mesto Skalica v posledných rokoch skupuje akcie ziskovej Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Odkúpila ich napríklad aj od Senice, kde ste mestským poslancom. Tvrdíte, že Skalica je akýmsi bielym koňom, ktorý má presadiť zmenu stanov a následný odpredaj týchto akcií firme Grafobal Ivana Kmotríka. Máte na tieto tvrdenia dôkazy?

Po dôkazy ani netreba chodiť ďaleko, Skalica schválila už v júni 2015 budúci predaj akcií Grafobalu. Teraz ešte Ivan Kmotrík nemôže akcie vlastniť, lebo podľa stanov BVS môžu byť akcionárom v spoločnosti len obce z daného územia, teda z Bratislavského kraja a okresov Senica, Skalica a Myjava. Akcie sú tak neobchodovateľné a vďaka tomu sa podarí obchádzať verejnú obchodnú súťaž, kde musí vyhrať najvyššia ponuka. Skalica však akcie poskupovala priamym predajom za dve eurá za akciu, pričom ich trhová hodnota bola podľa informácii časopisu .týždeň cca 43 eur. Skalica následne schválila budúci predaj za tri eurá za akciu spoločnosti Grafobal. Akonáhle sa zmenia stanovy a akcionármi v BVS budú môcť byť aj iné právnické a fyzické osoby, Ivan Kmotrík v tom momente zarobí desiatky miliónov eur. Tieto akcie sa stanú totiž obchodovateľné a kým on ich nakúpil za tri eurá za kus, predať ich bude môcť obratom za spomínaných 43 eur. V absolútnych číslach sa tu bavíme o nákupe za 1,9 mil. eur a predaji za zhruba 28 mil. eur. A to má Kmotrík zálusk aj na ďalšie akcie.

Ako na tento obchod reagujú Seničania a Skaličania? Sú s ním vôbec oboznámení?

Seničania sú s týmto obchodom oboznámení dokonale. V minulom volebnom období bol najvýraznejšou témou a podľa mňa náš bývalý primátor Parízek (SKOK!) prehral voľby po 16 rokoch práve vďaka tejto kauze. Skaličania sú o tom informovaní asi slabšie, v tomto nemám prehľad, nežijem tam.

Šesťdesiat percent akcií vlastní Bratislava a čaká sa preto na rozhodnutie bratislavského zastupiteľstva. Ako čakáte, že sa poslanci rozhodnú?

Momentálne mi ani právnici nevedia s istotou povedať, či v tejto veci bude mať rozhodujúce slovo valné zhromaždenie BVS, bratislavské zastupiteľstvo alebo primátor Nesrovnal. Práve primátor bude mať asi ako jediný možnosť tento akt de facto vetovať. Nech je ako chce, práve Bratislavčania to musia celé zastaviť a zamedziť zmene stanov.

Jakub Nedoba (27) je občianskym aktivistom, predsedom Mladých liberálov a poslancom MsZ mesta Senica. Pracuje v oblasti marketingu. Vyštudoval Vysokú školu manažmentu.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu