štvrtok, 22 októbra, 2020
9.5 C
Bratislava
Úvod Aréna Budeme si bežne kupovať elektromobily? Koľko ročne vyprodukujeme odpadu? Máme sa báť...

Budeme si bežne kupovať elektromobily? Koľko ročne vyprodukujeme odpadu? Máme sa báť spaľovní? Pre PL.sk hovorí štátny tajomník ministerstva životného prostredia Ferencz

Ministerstvo životného prostredia má od 27. júna 2012 dvoch štátnych tajomníkov. Okrem Jána Ilavského aj vás. Aké boli vaše priority v tomto rezorte?

Moje priority v tomto rezorte boli hlavne: oblasť odpadov – nová legislatíva, stabilizácia a rozvoj SVP š. p. (Slovenský vodohospodársky podnik) ako takého, ako aj celkový rozvoj ministerstva životného prostredia  ako ústredného orgánu štátnej správy z pohľadu jeho vážnosti a miesta medzi ostatnými rezortmi.

Slovensko je kritizované Európskou úniou, keďže neplní stanovené ciele ohľadom recyklácie odpadu. Koľko percent odpadu v súčasnosti recyklujeme?

Slovenská republika produkuje cca 1,8 milióna ton komunálnych odpadov ročne, pričom z tohto množstva sa triedi 17 %, z toho sa recykluje asi 11 %. Vo vyspelých krajinách EÚ je dosahovaný až 80 % podiel vytriedenia, pričom recyklácia je na úrovni niečo vyše 41 %. Z toho vidieť, že Slovenská republika naozaj väčšiu časť z vyprodukovaného objemu komunálnych odpadov zneškodňuje, a to najmä skládkovaním.

Aké kroky sa v rezorte, kde pôsobíte ako štátny tajomník, podnikli na to, aby sa situácia zlepšila?

Slovenská republika v najväčšej miere nakladá s komunálnym odpadom najmenej vhodným spôsobom – skládkovaním. Sem smeruje aj najväčšia kritika zo strany Európskej komisie. To bol aj jeden z hlavných dôvodov, prečo sa rezort životného prostredia rozhodol zásadným spôsobom zmeniť legislatívu upravujúcu oblasť odpadového hospodárstva a pripravil nový zákon o odpadoch, ktorý v mnohom sprísňuje požiadavky na nakladanie s komunálnymi odpadmi, nastavuje prísne ciele na triedený zber zložiek komunálnych odpadov, a to tak, aby sme boli ako štát schopní splniť cieľ recyklácie komunálnych odpadov pre rok 2020, ktorý je na úrovni 50 % z množstva vzniknutých komunálnych odpadov.

V minulosti ste za hlavný problém nízkej miery recyklácie odpadu označili nefunkčný systém odpadového hospodárstva, kde podľa vás nefungujú vzťahy medzi jednotlivými subjektmi, ktoré s odpadmi nakladajú? Aké opatrenia ste v tejto oblasti prijali, aby došlo k náprave?

Práve novým zákonom o odpadoch nastavujeme nový systém, ktorým sa zásadným spôsobom menia aj vzťahy medzi jednotlivými subjektmi, ktoré nakladajú s komunálnymi odpadmi. Nastavujú sa prehľadné zmluvné vzťahy a sprehľadňuje sa aj celý tok odpadu od pôvodcu až po koncové zariadenie na jeho zhodnotenie alebo zneškodnenie. Ale asi najdôležitejšou zmenou, ktorú v tejto oblasti zákon prináša, je zavedenie rozšírenej zodpovednosti výrobcov aj na komunálnu sféru, čo znamená, že výrobcovia vyhradených výrobkov budú zodpovední za triedené zložky komunálnych odpadov vrátane finančnej zodpovednosti, a teda výrobcovia budú financovať celý systém triedeného zberu vybraných zložiek v obciach. Prvýkrát zavádzame aj tzv. štandardy triedeného zberu, ktoré jednoznačne definujú zberové kapacity, ktoré musia byť dostupné pre každého občana. Vybudovanie funkčnej zberovej infraštruktúry by malo následne viesť k zvýšenému triedeniu komunálnych odpadov v obciach. Takto vytriedený odpad je možné iba zhodnotiť, t. j. nie skládkovať, keďže zákon zavádza aj zákaz skládkovania vytriedených zložiek komunálnych odpadov. Z uvedeného je teda zrejmé, že zákonom stanovené pravidlá jednoznačne smerujú k zvýšeniu podielu recyklovaných odpadov.

Ako je to v súčasnosti s nezákonným nakladaním odpadu? Má rezort situáciu pod kontrolou?

Žiadny zákon, nech by bol akokoľvek dobrý, nezabráni tým, ktorí sa rozhodnú konať protizákonne, aby tak činili. Samozrejme, novým zákonom sme nastavili mnohé nové prvky v systéme, ktoré by mali prispieť k obmedzeniu nezákonného nakladania s odpadmi. Avšak problém začína už pri uvádzaní výrobkov na trh Slovenskej republiky. Mnohí „nepoctiví“ výrobcovia uvádzajú svoje výrobky na trh bez toho, aby sa registrovali do systému a plnili si zákonné povinnosti. Ale aj na takéto prípady sme v zákone mysleli a nastavili sme vnútorné kontrolné mechanizmy na ich elimináciu. Samozrejme, v tejto oblasti je najvýznamnejšia práve úloha kontrolných a dozorných orgánov, pričom zákon zavádza oveľa prísnejšie sankcie za porušovanie ustanovení zákona.

Podarilo sa eliminovať viacnásobné potvrdzovanie zhodnotených množstiev odpadov?

O eliminácii tohto javu je ešte predčasné hovoriť, keďže zákon máme v účinnosti iba necelý mesiac. Ale veríme, že tak, ako je nastavený nový systém nakladania s odpadmi a preukazovania tokov odpadov, znemožníme duplicitné potvrdzovanie množstiev odpadov na účely preukazovania zhodnotenia. Je potrebné v tejto súvislosti povedať, že mnohokrát boli množstvá odpadov viacnásobne potvrdzované z dôvodu preukázania zhodnotenia na účely Recyklačného fondu. Keďže nový zákon o odpadoch ruší Recyklačný fond k 31. 12. 2016, aj tu vidíme veľký posun smerom k obmedzeniu, ak nie k eliminácii viacnásobného potvrdzovania zhodnotených množstiev odpadov.

Nový zákon o odpadoch (účinný od 1. 1. 2016) zaviedol kľúčovú zmenu – zavedenie informačného systému odpadového hospodárstva. Ako to funguje v praxi? Prejavili sa už zmeny v zákone?

Informačný systém zatiaľ nie je funkčný. V súčasnosti prebieha verejné obstarávanie na jeho vybudovanie. Informačný systém musí umožniť zhromažďovanie a následné spracovávanie všetkých relevantných údajov o odpadoch podľa jednotlivých prúdov odpadov a ich poskytovanie v stanovenom rozsahu, pričom sa požaduje vytvorenie prostredia pre efektívnu elektronickú komunikáciu. Základná požiadavka na informačný systém je sledovanie celého materiálového toku odpadu od jeho vzniku až po jeho konečné spracovanie s odbúraním administratívnej záťaže pre jednotlivé subjekty nakladajúce s odpadmi, ktorá spočíva hlavne vo veľmi komplikovanej evidencii a ohlasovacích povinnostiach. Súčasťou informačného systému má byť register výrobcov s jeho prepojením na fyzické nakladanie s odpadmi a koncové spracovateľské zariadenia, čo okrem jasnejších vzťahov medzi subjektmi obmedzí nadmerné vykazovanie zhodnotených množstiev odpadov.

Ako je to v súčasnosti so separovaným zberom? Dosiahlo Slovensko (či už domácnosti, alebo priemysel) lepšie výsledky alebo sme stále v porovnaní so susednými štátmi na tom podpriemerne?

Triedený zber komunálnych odpadov (pôvodne separovaný zber komunálnych odpadov) je v Slovenskej republike na vzostupnej úrovni. V roku 2014 bolo v SR vytriedených cca 17 % komunálnych odpadov, čiže cca o 6 % viac, ako je úroveň recyklácie komunálnych odpadov. Musím však konštatovať, že dynamika triedeného zberu doposiaľ nie je na takej úrovni, ktorá by umožnila dosiahnuť cieľ recyklácie komunálnych odpadov do roku na úroveň 50 %.

V porovnaní s inými členskými štátmi vykazuje SR nižšiu úroveň triedeného zberu, rozdiel však nie je taký markantný, ako je to v recyklácii komunálnych odpadov. Na úrovni EÚ sa v tomto smere vedú veľmi intenzívne diskusie, keďže momentálne údaje, ktoré sa reportujú do EÚ, vykazujú medzi krajinami značné disproporcie, hlavne z dôvodu rozličných metodík pri výpočte recyklácie komunálnych odpadov. K zvýšeniu úrovne triedeného zberu určite prispejú tzv. „štandardy triedeného zberu“, ktoré doposiaľ neboli v právnej úprave zakotvené a ich prijatie sa vzhľadom na stagnujúci stav ukázalo ako nevyhnutné.

Zmenili sa aj podmienky výkupu kovového odpadu. Pôvodne ste dokonca v predkladanej zmene zákona plánovali úplne zakázať výkup… Prečo?

Prvotnou myšlienkou bolo zavedenie úplného zákazu výkupu kovových odpadov od fyzických osôb, čím sa malo zamedziť páchaniu trestných činov súvisiacich s touto činnosťou. Avšak v procese prípravy návrhu zákona nakoniec ministerstvo ustúpilo zo zavedenia generálneho zákazu výkupov a zavádza sprísnený režim výkupu špecifických druhov kovových odpadov, ktoré sú presne vymedzené v ustanoveniach predmetného paragrafu zákona. A práve tieto špecifické druhy odpadov súvisia v najvyššej miere s potenciálnym rizikom páchania trestnej  činnosti spojenou s ich výkupom, preto verím, že sprísnenými pravidlami sa nám podarí obmedziť nelegálnu činnosť aj v tomto segmente odpadového hospodárstva.

Myslíte si, že prísnymi opatreniami sa dá predísť obchádzaniu zákona pri kovovom výkupe od fyzických osôb? Podarilo sa vám aplikovať v praxi dôslednú kontrolu výkupu?

Odpoveď na túto otázku je obdobná ako pri otázke týkajúcej sa nezákonného nakladania s odpadom, to znamená, že ani novým zákonom a nastavením nových pravidiel nie je možné zabrániť tým, ktorí sa rozhodnú konať protizákonne, aby tak činili. Avšak práve sprísnený režim výkupu špecifických druhov odpadov súvisiacich s páchaním trestnej činnosti má obmedziť túto činnosť na minimum. Veríme, že to tak bude, ale, samozrejme, až čas ukáže, ako sa sprísnený režim uplatní v praxi. Taktiež významným faktorom je úzka spolupráca, ktorú sme nadviazali s predstaviteľmi samotných výkupní (ich asociáciou), pričom hlavným cieľom je spoločným úsilím dosiahnuť elimináciu nepoctivých vykupovačov, ktorí sa spolupodieľajú na páchaní trestnej činnosti.

Aká je v súčasnosti situácia, čo sa týka skládkovania odpadov? Ste názoru, že zavedenie poplatkov problémy skládok vyrieši?

Ako som už spomenul, skládkovanie odpadov patrí v SR dlhodobo k najrozšírenejšiemu spôsobu nakladania s odpadmi. Toto pravidlo platí predovšetkým v komunálnej sfére. K obmedzeniu skládkovania odpadov prispejú mnohé ustanovenia nového zákona o odpadoch, predovšetkým zavedením princípu rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Zvýšenie poplatkov za skládkovanie odpadov je jedným z nástrojov, ako znížiť množstvo skládkovaných odpadov, toto bolo preukázané v mnohých členských štátoch, ktoré zaviedli tzv. „skládkovú daň“. Je, bohužiaľ, pravda, že výška poplatkov za skládkovanie odpadov je v SR jednou z najnižších v rámci EÚ. Zvýšenie poplatkov je z tohto hľadiska nevyhnutné, a preto chce ministerstvo v roku 2016 – 2017 začať diskusiu na tému zvýšenia poplatkov za skládkovanie s relevantnými partnermi (ktorí boli aj spoluautori zákona o odpadoch), keďže jednoduché zvýšenie poplatkov bez ponuky iných alternatívnych riešení nie je reálne. Novonastavené poplatky budú musieť, samozrejme, zvýšiť aj motiváciu občanov pre intenzívnejší triedený zber komunálnych odpadov a efektívnejšie prerozdelenie poplatkov (s ich vrátením do životného prostredia ako takého).    

Ďalším problémom sú spaľovne. Ľudia na Slovensku majú voči nim predsudky. Prečo? Majú sa obávať znečistenia životného prostredia?

Spaľovne odpadov sú dlhodobo vnímané verejnosťou veľmi negatívne. V krajinách EÚ, ktoré sú považované za environmentálne vyspelé, je vybudovaných mnoho zariadení na spaľovanie odpadov, ktoré vôbec nie sú vnímané negatívne, pričom spaľovne odpadov prevádzkované v SR musia plniť rovnaké, a je potrebné zdôrazniť, že veľmi prísne, emisné limity. Spaľovne odpadov sú dôležitou súčasťou infraštruktúry odpadového hospodárstva a predstavujú alternatívu ku skládkam odpadov, keďže časť odpadu, ktorý nie je recyklovateľný, by sa v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva mala využiť na výrobu energie. Pri spaľovni odpadov, ktorá je vybudovaná v zmysle právnych predpisov, nie sú obavy zo znečistenia životného prostredia namieste. Je však potrebné chápať rešpekt a obavu obyvateľov voči  budovaniu spaľovne odpadov, preto je potrebné každý zámer spaľovne odpadov posúdiť v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Koľko spaľovní odpadu má v súčasnosti Slovensko? Vyriešili by problém skládok ďalšie?

V roku 2013 bolo v SR prevádzkovaných celkovo 13 spaľovní odpadov. Z hľadiska kategorizácie spaľovní odpadov sú dve spaľovne určené na spaľovanie komunálnych odpadov. Ide o spaľovne OLO, a. s., Bratislava a KOSIT, a. s., Košice, ktoré zároveň využívajú vzniknutú energiu na výrobu tepla a elektrickej energie a považujú sa za zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov. V nadväznosti na uvedené by nové spaľovne odpadov zlepšili celkové nakladanie s odpadom, aj keď musím zdôrazniť, že hlavným cieľom Slovenska bude na nasledovné obdobie zvýšenie úrovne recyklácie komunálnych odpadov.

Rovnako ako premiér či členovia vlády, aj vy ste sa zapojili do Európskeho týždňa mobility a na rokovanie vlády ste prišli na elektromobile. Aké sú prednosti takéhoto vozidla? Ako sa vám na ňom jazdilo?

Elektromobil je veľmi zaujímavá vec, pretože nevypúšťa žiadne emisie – tým, že nespaľuje pohonné hmoty. Jeho prevádzka je relatívne nízkonákladová. Náš rezort v rámci korektných vzťahov so spoločnosťou VW Slovakia dostal na testovacie účely na jeden rok VW e-Up, teda elektrické vozidlo, ktoré som aj ja osobne využil v daný deň. Ale tento „náš“ elektromobil sa bežne používa denne, buď ho používa pán hovorca na presun v rámci Bratislavy, alebo ho používajú kolegovia na presun v rámci mesta na rokovania (nielen v rámci mesta, ale aj v širšom okolí). Takýto elektromobil jazdí naozaj skvelo, má veľmi dobré zrýchlenie a je celkom komfortný.

Myslíte si, že raz príde doba, keď si bude môcť bežný človek kúpiť elektromobil? Jeho cena je totiž pre priemerne zarábajúceho občana na Slovensku neúmerne vysoká… Darmo je priateľské k životnému prostrediu, keď si ho 90 percent občanov nemôže dovoliť…

Je pravda, že takýto elektromobil je dosť drahý, čo sa týka obstarávacích nákladov, ale následne je jeho prevádzka zaujímavá, ako som už spomenul. Na strane druhej by som ale uviedol príklad: niekedy okolo roku 2002 – 2003, keď sa začali predávať prvé plazmové televízory (tie tzv. „ploché“), bola cena okolo 200- až 230-tisíc Sk (cca 6 600 – 7 600 eur), čo bolo veľmi drahé. Ak sa pozrieme teraz, plazmové televízory sa už vlastne nevyrábajú a terajšie moderné televízory s technológiou ako LCD alebo LED stoja v prepočte cca 300 – 600 eur, čo je neporovnateľne menej ako pred 10 – 13 rokmi. Týmto chcem ilustrovať to, že sa neustále vyvíjajú nové technológie, keď zvýšením ich predaja dochádza aj k zníženiu predajných cien (ako televízory). Je potrebné si uvedomiť, že automobilový priemysel je jednou z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich odvetví národného hospodárstva, kde dochádza k neustálym inováciám, keď 3- až 4-ročné auto už nie je ani „moderné“, pretože automobilky neustále prichádzajú s inováciami. Možno ale budúcnosť bude patriť vodíku a vodíkovému pohonu automobilov. Budúcnosť ukáže.

Dôležitým zdrojom znečisťovania ovzdušia je transport. Aké sú v tomto smere dlhodobé ciele rezortu? Je pripravovaná koncepcia riešenia v spolupráci so samosprávami?

Náš rezort v súlade s európskym právom pre životného prostredie sa touto témou priebežne zaoberá a vypracoval v spolupráci so samosprávami niekoľko dokumentov, ktorých opatrenia sú dlhodobo uplatňované. V roku 2013 bola vládou prijatá koncepcia na znižovanie prašnosti hlavne z dopravy s názvom: Stratégia redukcie prachových častíc. Opatrenia zo Stratégie sú uplatňované mestami a samosprávami. Témou transportu sa prioritne zaoberá ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ale naše ministerstvo úzko spolupracuje pri prijímaní opatrení súvisiacich s dopravou a jej dosahom na životné prostredie. Ministerstvo životného prostredia však v spolupráci s ďalšími ministerstvami, ako hospodárstva, dopravy, vnútra, ale aj pôdohospodárstva, a samosprávami pripravilo novelou zákona o ovzduší základné pravidlá pre vytvorenie nízkoemisných zón. Na ich realizácii sa budú podieľať mestá a samosprávy. Tieto opatrenia prispejú k zlepšeniu kvality ovzdušia v mestách a ich okolí. Z Operačného programu životné prostredie bola okrem iného financovaná aj obnova národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia, čo prispeje k informovanosti štátnej správy aj verejnosti o stave kvality ovzdušia na Slovensku.

Od začiatku roka začínajú platiť sprísnené emisné limity. Máte zmapované, v akom stave je ich dodržiavanie? Sú na to priemyselné subjekty pripravené?

V právnom poriadku Slovenska sú sprísnené emisné limity upravené od roku 2009 a existujúce zariadenia mali čas na zosúladenie do roku 2016. Slovenská inšpekcia životného prostredia vykonáva kontrolu týchto zariadení priebežne. Príslušný povoľujúci orgán v roku 2015 prehodnotil vydané povolenia a určil nové požiadavky vyplývajúce z právnej úpravy o ochrane ovzdušia. Sprísnenie požiadaviek vyžadovalo významné investície pre priemyselné subjekty. Konkrétne veľké spaľovacie zariadenia mali možnosť využiť na zosúladenie sa s prísnymi emisnými limitmi finančné prostriedky z Operačného programu životné prostredie alebo využiť prechodné opatrenia.

Má v súčasnosti ministerstvo či vláda ambíciu podporovať domácich, resp. zahraničných investorov v oblasti čistých (zelených) technológií?

Vláda a ministerstvo podporujú rozvoj a aplikáciu nových technológií a majú ambíciu o ďalšiu podporu a pomoc pri technologických investíciách, ktoré prinášajú na jednej strane environmentálny prínos, na strane druhej predstavujú aj prínos pre hospodárstvo Slovenska ako také. MŽP SR si je vedomé, že práve nové technológie a inovácie predstavujú „hybnú silu“ („driver“) pre transformáciu na zelené a nízkouhlíkové hospodárstvo. Ministerstvo, ako aj jeho rezortné organizácie pripravili a naďalej pokračujú v príprave rámca pre podporu investícií, ktoré si vyžadujú nové čisté technológie a ktoré idú aj nad rámec noriem stanovených Európskou úniou. Samostatnou kapitolou je nový Operačný program Kvalita životného prostredia, ktorý zabezpečuje finančné krytie aj pre projekty vyžadujúce si nové technologické postupy, technológie alebo rozvoj inovácií. Podobné zameranie má aj úspešný program SlovSEFF, ktorého pokračovanie bolo zabezpečené predajom priznaných jednotiek (AAU) Španielsku a ktorý sa zameriava na podporu projektov energetickej efektívnosti v priemysle a na podporu obnoviteľných zdrojov energie.

Poznamenám ešte, že v rámci predsedníctva Slovenska v Rade Európskej únie v druhej polovici roka 2016 organizuje MŽP vlajkovú konferenciu „Transition to Green Economy“ ako high level meeting (stretnutie na najvyššej úrovni). V rámci uvedenej konferencie je jednou z hlavných tém aj zabezpečenie financovania opatrení prechodu na zelené hospodárstvo a zelených investícií. Predmetnej téme sa bude venovať samostatné plenárne zasadnutie.

Aké protipovodňové opatrenia prijal váš rezort počas dvoch vlád premiéra Fica?

Protipovodňová ochrana je pre našu krajinu veľmi dôležitá. Podľa schváleného Programu protipovodňovej ochrany malo byť od roku 2000 do roku 2010 preinvestovaných 611 miliónov eur. V skutočnosti však bol tento program naplnený iba na 30 %, čiže vznikol deficit v plnení viac ako 425 miliónov eur.

V roku 2015 sa nám podarilo za eurofondy zrealizovať protipovodňové opatrenia za viac ako 70 miliónov eur, plus vodohospodári za vlastné zdroje preinvestovali ďalších takmer 13 miliónov. Z operačného programu Kvalita životného prostredia bude do roku 2020 k dispozícii 400 miliónov eur.

K tomu treba dodať, že Slovenský vodohospodársky podnik (SVP), ktorého zriaďovateľom je ministerstvo, sa nachádzal v kritickom stave ohľadom potrebného technického vybavenia. Z celkového počtu vyše 2 000 rôznych strojov a zariadení, ktoré majú pracovníci Slovenského vodohospodárskeho podniku na celom Slovensku k dispozícii, je len necelá tretina v dobrom technickom stave. Polovica si vyžaduje nevyhnutné opravy a tretinu treba vyradiť. Ministerstvo ako zriaďovateľ SVP si uvedomuje dôležitosť ochrany obyvateľov pred hrozbami povodní. Bez adekvátneho technického vybavenia to však nie je možné. V minulom roku sme preto pristúpili k masívnej obmene techniky. Celkovo sme pre slovenských vodohospodárov zabezpečili 111 nových strojov za takmer 13,4 milióna eur. Navyše prostredníctvom výpožičky od Hasičského a záchranného zboru dostali vodohospodári v roku 2015 – 2106 ďalších 129 kusov rôzneho vybavenia za viac ako 7,5 milióna eur. Týmito opatreniami zo strany ministerstva budú slovenskí vodohospodári lepšie pripravení na preventívne opatrenia, ale aj na priamu pomoc obyvateľom, ktorých budú ohrozovať povodne.

Ako prebiehala spolupráca na strategických vodohospodárskych dokumentoch s občianskou verejnosťou? Boli zohľadnené pripomienky občanov?

Spolupráca s verejnosťou na príprave strategických dokumentov prebiehala v niekoľkých etapách a na rôznych úrovniach, napríklad v štádiu prípravy prác na plánoch manažmentu povodí Dunaja a Visly a plánoch manažmentu povodňového rizika mala verejnosť k dispozícii vecný a časový harmonogram prípravy návrhu plánov a následne aj návrh identifikácie významných vodohospodárskych problémov. Dokonca sme riešili komunikáciu s verejnosťou aj nad rámec požiadaviek vyplývajúcich z platných právnych predpisov, pričom boli verejnosti sprístupnené na obdobie šesť mesiacov aj ďalšie dokumenty ako Plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie SR, ako aj Aktualizácia koncepcie využitia HEP vodných tokov SR do roku 2030, ku ktorým mala verejnosť rovnako možnosť predkladať svoje návrhy a pripomienky. Samozrejme, všetky tieto návrhy a pripomienky sme náležite posúdili a vyhodnotili. Ak boli pripomienky zásadného charakteru, tak sme sa stretli aj so zástupcami verejnosti na rozporových konaniach. Tieto rokovania neboli iba na úrovni generálneho riaditeľa príslušnej sekcie (v tomto prípade sekcie vôd), ale aj na úrovni mojej, to znamená úrovni štátneho tajomníka.

Taký špeciálny prípad je strategický materiál „Koncepcie HEP vodných tokov SR do roku 2030“ – schvaľovací proces tejto koncepcie bol na základe pripomienok verejnosti pozastavený vedením MŽP SR, resp. so súhlasom predsedu vlády SR, a to s posunom termínu schválenia aktualizácie koncepcie vládou  v termíne do 30. 6. 2016. Na účel odstránenia rozporov v rámci návrhu aktualizácie koncepcie je v štádiu prípravy zriadenie pracovnej skupiny, ktorá bude pozostávať zo zástupcov verejnosti, ako aj zástupcov akademickej pôdy. Chceme tento materiál vypracovať tak, aby vyhovoval nielen odbornej, ale aj laickej verejnosti.

Aký máte názor na výstavbu nových malých vodných elektrární na našich vodných tokoch?

Malé vodné elektrárne (MVE) predstavujú potenciálny zdroj výroby tzv. zelenej energie, ktorú takto dokážeme vyrábať bez akýchkoľvek emisií. K masívnemu využívaniu energie z obnoviteľných zdrojov sme zaviazaní aj voči EÚ (tzv. Agenda 2020). Výstavba MVE je upravená v Koncepcii využitia HEP (hydroenergetického potenciálu) Slovenska do roku 2030, ktorá bola schválená vládou. Aby sme sa vyhli podozreniam z netransparentného konania, ako to bolo v minulosti, vytvorili sme pracovnú skupinu, v ktorej sú aj zástupcovia tretieho sektora zaoberajúci sa problematikou MVE. Slovensko je krajina bohatá na vodné zdroje, je však našou povinnosťou správať sa zodpovedne, aby výstavba MVE nespôsobovala väčšie škody, ako nám prinesie úžitok. Výstavba MVE by teda nemala byť v územiach 4. a 5. stupňa ochrany. Takisto musí byť výstavba MVE konzultovaná s pracovníkmi Štátnej ochrany prírody, Slovenského rybárskeho zväzu, mimovládnymi organizáciami a občianskymi združenia aktívnymi v oblasti ochrany prírody.

MVE by mali byť budované v súlade s protipovodňovými potrebami Slovenska. MVE musia byť teda umiestňované tak, aby nezhoršovali protipovodňovú ochranu v dotknutom území, prípadne sa musia vybudovať protipovodňové opatrenia v celom dotknutom území. Výstavbou  musí byť zachovaný tiež minimálny zostatkový prietok pod vodnou stavbou. A, samozrejme, z pohľadu zachovania života v našich riekach pri výstavbe je potrebné realizovať aj ekologické opatrenia – rybovody.

Rovnako musí byť výstavba MVE v súlade s legislatívou – z pohľadu posudzovanie EIA, ako aj súladu s článkom 4.7 s Rámcovou smernicou o vodách.

Rád by som zdôraznil, že v tomto volebnom období ministerstvo neudelilo ani jeden súhlas s výstavbou MVE. Naopak urobili sme inventarizáciu a v prípadoch, kde nie je uzatvorený platný právny vzťah, kde investor nevykonáva prípravné práce a neplní dohodnuté podmienky, bude investorom oznámené, že v minulosti vydané kladné stanovisko so zriadením MVE bude považované za neplatné. A takýchto oznámení pre investorov sme pripravili už takmer 130.

Má rezort životného prostredia vyčlenené peniaze na sanáciu starých environmentálnych záťaží?

Oblasť envirozáťaží je jednou z priorít nášho ministerstva. V rámci nového programového obdobia bolo vyčlenených na envirozáťaže v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia 2014 – 2020 cca 210 miliónov eur.

Z uvedenej sumy bude možné realizovať projekty zamerané na prieskum, sanáciu, monitorovanie záťaží, ako aj doplnkové aktivity na zlepšenie informovanosti o problematike envirozáťaží. Aktuálne riešime lokality ako Vrakuňa alebo Predajná (pri Podbrezovej), kde v krátkom čase pristúpime k odstráneniu envirozáťaže. Aktuálne pripravujeme materiál na rokovanie vlády (určenie povinnej osoby).

V rámci nového programového obdobia už boli v II. polroku 2015 vyhlásené tzv. otvorené výzvy na predkladanie žiadostí o NFP na oblasti prieskumu, sanácie aj monitorovania envirozáťaží. Tieto výzvy ďalej prebiehajú aj v roku 2016.

A na záver otázka: Čo sa vám podarilo v rezorte splniť a naopak, kde ešte vidíte rezervy?

Určite je potrebné ešte dopracovať celkovú politiku HEPu (hydroenergetický potenciál) – zriadili sme pracovnú skupinu, kde sú aj naši odborníci, ale aj mimovládne organizácie a občianske združenia, ktoré sú aktívne v oblasti ochrany prírody. Vytvoriť taký dokument, ktorý by bol vyvážený, čo sa týka získania elektrickej energie z vody, ale aj z pohľadu ochrany životného prostredia. V oblasti vody ako takej je potrebné sa zamerať aj na fenomén „sucha“ a, samozrejme, ďalej pracovať na protipovodňových opatreniach. Viac času bude nevyhnutné venovať aj problematike klimatických zmien, ktoré úzko súvisia s otázkou sucha, ale aj povodní.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

NAJČÍTANEJŠIE

Stoltenberg dúfa, že v “čoraz nepredvídateľnejšom svete” zostanú USA aj po voľbách oddané NATO

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyjadril v stredu nádej, že Spojené štáty americké zostanú oddané Severoatlantickej aliancii bez ohľadu na to, kto...

VIDEO NR SR: Správu zaisteného majetku má zabezpečovať nový úrad pod rezortom spravodlivosti

Správu zaisteného majetku má zabezpečovať nový úrad pod Ministerstvom spravodlivosti (MS) SR. Do Trestného zákona sa majú pridať nové trestné činy ohýbania...

Sú to božie deti… Pápež prvýkrát verejne podporil registrované partnerstvá homosexuálov

Pápež František prvýkrát verejne podporil registrované partnerstvá homosexuálov a odobril potrebu zákonov, ktoré takýto zväzok umožňujú. V prospech registrovaných partnerstiev sa pritom...

KSK začal testovať na COVID-19 na vlastnom mobilnom odberovom mieste

Košický samosprávny kraj (KSK) začal testovať na COVID-19 prostredníctvom vlastného mobilného odberového miesta. Umiestnené je na Ostrovského ulici v Košiciach v areáli krajskej strednej odbornej školy....

Poslanec Goga zaplatí pokutu v sume šiestich mesačných platov

Poslanec Národnej rady (NR) SR Ľudovít Goga (Sme rodina) má pre porušenie zákona zaplatiť pokutu v sume šiestich mesačných platov. Rozhodli o...

Blanára zvolili za podpredsedu NR SR

Juraj Blanár (Smer-SD) sa stal podpredsedom Národnej rady (NR) SR, vo funkcii vystrieda Petra Pellegriniho (nezaradený). Poslanci Blanára zvolili v stredajšom tajnom...

Arménsky premiér vyzýva dobrovoľníkov na boje do Karabachu

Arménsky premiér Nikol Pašinjan vyzval v stredu občanov svojej krajiny, aby šli ako dobrovoľníci bojovať na front v Náhornom Karabachu, kde sa...
Slovensko
Pozitívne vzorky 33,602 +2,202 Dnes Úmrtí 98 Uzdravení 8,404 Infikovaných 25,100 Last updated: 22. októbra 2020 - 00:28 (+02:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky