Okolo miest rastú ako huby po daždi oplotené obrovské pozemky bohatých ľudí, ktorí si takto egoisticky len pre seba zoberú veľký kus nádhernej prírody, kde sú lesy, lúky a pastviny. Neraz sa človeku stane, že najprv musí ísť na aute desiatky kilometrov von z mesta, kým najde kus prírody, ktorá je ešte voľná pre všetkých.
Po niekoľkých rokoch v Kanade som prišiel na to, že kanadská civilizácia je veľmi monotónna a v porovnaní s Európou jej chýba história a stará kultúra. A aj kontakty s ľuďmi sú povrchné. Kanaďan je síce srdečný, ale všetko sa to odohráva len na povrchu a nejde to do hĺbky duše. Kanade chýba antika a stredovek a preto všade postretneš len podobne pôsobiacu modernú jednotvárnosť, ktorá je rovnaká na západnom aj na východnom pobreží, hoci sú od seba vzdialené tisícky kilometrov. V Európe ti niekde stačí prejsť ani nie stovku kilometrov a sa postupne ocitneš v troch rôznych krajinách, z ktorých každá má inú kultúru, iné tradície i reči.
No a kanadská kuchyňa, priatelia drahí, to je katastrófa sama pre seba. Je jednostranná a fádna. Všade ti ponuknú len to isté – hamburger, pommes frites, pečené kura a na pitie kolu. To je celý výber a celá fantázia kanadskej kuchyne. Časom som nadobudol dojem, že hlava sa mi už premieňa na hamburger, z uší, že mi trčia pommes a že moje sliny majú kolovú príchuť, ktorú som občas musel spláchnuť whisky, lebo piť kanadské pivo to je skoro to isté, ako piť smradľavú vodu z Ontárijského jazera.”
“Kedy si sa rozhodol, že pôjdeš žiť na Tenerifu?, opýtal sa Denis.
“Urobil som tak po ôsmych rokoch života v Kanade. Nebolo to jednoduché dostať povolenie na pobyt a prácu v tejto časti Španielska. Aj veľa Španielov sa všemožne usiluje dostať sa sem a usadiť sa tu natrvalo. Kanárske ostrovy sú skutočným rajom na Zemi. V Španielsku je veľká nezamestnanosť a v Andalúzii, ktorá je na tom najhoršie, je bez práce až 35 percent ľudí.
Napokon sa mi ale podarilo dostať vytúžené povolenie od španielskych úradov a vysťahovať sa sem, do materiálneho raja Španielska, kde veľká väčšina obyvateľov žije veľmi dobre, lebo sú tu dobré zárobkové možnosti a kde sa okrem toho možno stále tešiť aj z dobrého počasia.
V mojom prípade bolo rozhodujúce to, že som mal určitý , pomerne veľký kapitál a bol som ho ochotný tu investovať, a tak dať zamestnanie niekoľkým tunajším Španielom. Pre začiatok som sa zaviazal dať prácu trom ľuďom v reštaurácii, ktorú som si otvoril. Dal som jej meno Bratislava a musím povedať, že sa stala pre mňa zlatou baňou, ktorá výborne vynáša. Je stále plná a mám už šiestich zamestnancov. Bratislava patrí k trom najnavštevovanejším reštauráciám tu v Los Cristianos. Zarábam hlavne na Nemcoch, ktorí su ju veľmi obľúbili a tvoria dobrých sedemdesiat percent mojich hostí.
Pokračovanie nasleduje.
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.
