Správa Europolu s názvom Changes in modus operandi of Islamic State terrorist attacks hovorí o existencii výcvikových táborov Islamského štátu na európskom kontinente a o riziku ďalších útokov v parížskom štýle. Britský denník The Telegraph uvádza, že európsky policajný úrad (EUROPOL) odmieta informovať, kde sa spomínané tábory nachádzajú. Podľa Britských listov je však známe, že takáto teroristická infraštruktúra už nejaký čas existuje v Bosne.
Britské listy sa téme prítomnosti džihádistov v Bosne venovali už v minulosti, pričom poukázali na prepojenie Bosniakov s Iránom. Informovali, že zaznamenali priamu iránsku podporu zbraňami aj peniazmi, ale tiež expertízou. Z krajiny preto vyhostili iránskych „diplomatov“.
„Ak má Europol naozaj na mysli zatiaľ jediné známe miesto v Európe, kde sa koná dôslednejší výcvik islamistických teroristov, viedlo by to k niektorým ďalším úvahám o politickom kontexte možných nových teroristických útokov,“ uvádza redaktor Karel Dolejší z portálu Britské listy.
Mocenské intrigy spravodajských služieb
Alžírsko oznámilo zrušenie spravodajskej služby DRS. „Skôr, ako sa jej vedenie zaplietlo do mocenských intríg, zohrala služba kľúčovú úlohu pri infiltrácii miestnych islamistov. Podobne ako v prípade vzťahu nemeckých tajných služieb a ultrapravicových organizácií, ani tu si v praxi nemôžete byť istí, čo vlastne chcú sami extrémisti a čo im podsunuli provokatéri, ktorí organizáciu infiltrovali s cieľom jej škodiť,“ špekuluje Dolejší. V úvahe pokračuje ďalej tým, že „zatiaľ čo nemeckí agenti majú za úlohu prinútiť svojich extrémistov k protiústavným aktivitám umožňujúcim trestné stíhanie a následný zákaz ich organizácií, DRS sa vždy snažila prinútiť teroristov k nezmyselným a katastrofálnym útokom na civilné obyvateľstvo, ktoré by ich politicky izolovali“.
Predbežný záver podľa autora znie tak, že ak sledujete nejakú neštátnu extrémistickú organizáciu so zrejmým vplyvom tajnej služby, nikdy nemôžete vylúčiť, že táto služba v určitej miere sama manipuluje extrémistami pre dosiahnutie cieľov štátu, ktorý ju zriadil.
Spolupráca Iránu a Bosny
Vráťme sa ale späť k správe Europolu. Iránska stopa, ktorá vedie na Balkán, by podľa autora mohla znamenať, že ďalšie veľké teroristické útoky v Európe nemusia byť zámerom džihádistov z Islamského štátu. „Masívne investície do sunitských extrémistov, ktoré Irán v Bosne preukázateľne vykonal, boli s najväčšou pravdepodobnosťou dlhodobo plánované a počítali s následným využitím takýchto ´aktív´. Je však jasné, že ak sa niekde v Európe stane násilný útok sunitských džihádistov, 95 percentám médií hlavného prúdu a ešte viac percentám občanov ani vo sne nenapadne, že by s útokom mohol mať niečo spoločné niekto iný, než IS, prípadne Saudská Arábia,“ domnieva sa Dolejší.
Infiltrácia teroristov medzi utečencami
Správa Europolu ďalej hovorí, že nemožno vylúčiť pokusy teroristov prenikať do Európy spolu s utečencami. Tiež sa nedá vylúčiť, že teroristi sa budú snažiť využiť časť imigrantov pre svoje ciele, o čom svedčia náborové techniky aj spôsoby, ktorými budúcich bojovníkov motivujú. „To môžeme označiť za prielom v analýze, lebo až doteraz sa z prevažne politických pohnútok vymýšľali dôvody, prečo teroristi niečo také neurobia. Europolu však rozhodne nejde o démonizovanie utečencov, ktorých veľká väčšina nechce mať s islamistami nič spoločné. Na druhej strane sa ale ani nemôže vyhnúť analýze pokiaľ možno všetkých potenciálnych rizík,“ píše autor článku.
Dolejší tiež pripomína, že v súčasnej situácii napríklad v Nemecku a Rakúsku v súvislosti s prisťahovaleckou vlnou pomaly narastajú obavy z možného vzniku občianskej vojny a akýkoľvek ďalší veľký teroristický útok by mohol mať vplyv na postoje verejnosti k migrantom hlásiacim sa k sunitskej vetve islamu, k štátom hlásiacim sa k sunitskému islamu – k vládam, inštitúciám a médiám, ktoré prisťahovalcov viac či menej obhajujú.
Pomýlený smer francúzskeho prezidenta?
„Kto môže a kto naopak nemôže mať na niečom podobnom záujem rozhodne stojí za zváženie oveľa viac, než ´zaručené´ správy, podľa ktorých utečencov vozia do Európy americké lode. V konflikte s Iránom už teraz nie sú pre Saudskú Arábiu hlavnými spojencami Spojené štáty, ale niektoré európske štáty, predovšetkým Francúzsko, ktoré sa už niekoľko mesiacov aktívne snaží obsadiť pomyselnú pozíciu hlavného dodávateľa zbraní Rijádu. Tento zahraničnopolitický kurz prezidenta Hollanda je už po novembrových útokoch vo vážnych problémoch, lebo Saudská Arábia je vnímaná ako hlavný sponzor radikálnych sunitských kazateľov,“ skonštatoval redaktor.
