Nemecko sa stalo na prelome roka svedkom „novej dimenzie“ kriminality, ktorá spojila organizovaný zločin so sexuálnym obťažovaním. Podozriví pochádzali podľa policajných správ z „migrantského prostredia“ a ich časť priamo z radov žiadateľov o azyl. Celú situáciu ešte zhoršili dva ďalšie faktory: počiatočné mlčanie nemeckých médií aj úradov, ktoré celé tri dni dianie v Kolíne a ďalších mestách ignorovali. To dalo kolínskemu Silvestru nepríjemný podtext a dohru. Samozrejme, druhým faktorom bolo to, že kolínska polícia situáciu nezvládla. Početné svedectvá v nemeckých novinách upozorňujú, že k mnohým davovo organizovaným krádežiam a obťažovaniu došlo takpovediac za „asistencie“ policajných jednotiek na mieste, ktoré boli bezmocné. Obidva faktory dostali už tak dosť prekvapivé udalosti do veľmi nešťastného kontextu, ktorý teraz vnáša nové stanovisko do nemeckej debaty o imigrácii.
Tri rozmery krízy
Súčasná politická aj verejná diskusia o utečeneckej kríze má v Nemecku minimálne tri širšie rozmery. Prvý je psychologický a kultúrny. Týka sa problému integrácie, ktorý je nielen v nemeckom prípade zatiaľ uchopený veľmi zmätene. Tento prvý rozmer kolínskych udalostí priniesol do verejného priestoru otázku sexuálneho násilia v spojení s cudzincami či priamo migrantmi a utečencami z krajín s odlišnou kultúrou a rôzne odlišným chápaním ženy a ženskej úlohy. Nové argumenty získali všetci tí, ktorí vidia moslimské postoje k ženám ako nezodpovedajúce európskym či nemeckým zvykom a hodnotám. Tieto názory sa úplne očakávane utužili bez ohľadu na to, že na kolínskom námestí sa novoročných zločinov nedopustilo všetkých 1,1 milióna prichádzajúcich ľudí z rôznych (aj kultúrne) krajín.
Druhou dimenziou je, samozrejme, tá politická (a bezpečnostná), ktorá sa týka v prvom rade politických dôsledkov „kolínskej lekcie“ pre doterajšiu azylovú politiku nemeckej vlády Angely Merkelovej. Tá dlhodobo rozdeľuje nemeckú spoločnosť na dve rôzne veľké skupiny odporcov a podporovateľov. S postupom času sa aj v Nemecku začína prejavovať únava a objavujú sa nové problémy. Už dnes sa zdá jasné, že verejná debata sa v Nemecku presúva z ľudskoprávnej oblasti k bezpečnostným otázkam a problému kultúrneho konfliktu (a teda integrácie). Spolkový minister vnútra de Maizière napríklad v pondelok na konferencii svetových cirkví pod hlavičkou OSN v Ženeve oznámil, že „… migrácia má tiež tienisté stránky“, „… môže viesť ku konfliktu a človek je konfrontovaný s tým, že inakosť je vnímaná ako ohrozenie“.
Tretím rozmerom je, samozrejme, ten európsky, ktorý pokračuje v ovplyvňovaní nemeckej vnútornej politiky (a tiež opačne). EÚ sa doteraz pod neformálnym vedením Nemecka nedohodla na žiadnom spoločnom riešení a naopak, imigrácia EÚ skôr roztriešťuje a v daný moment ohrozuje jeden z pilierov EÚ – voľný cezhraničný pohyb osôb a tovaru, ktorý má tiež ekonomický kontext (napr. vo vzťahu k euru) so zvláštnym významom pre Nemecko.
Kancelárka v kolínskom labyrinte
V súvislosti s udalosťami v Kolíne nad Rýnom došlo k určitému pritvrdeniu. Kancelárka Merkelová reagovala návrhmi na striktnejšiu azylovú a deportačnú politiku a ďalej priznala, že prílev utečencov predstavuje výzvu, na ktorú sa ešte nepodarilo adekvátne reagovať: „Odrazu čelíme výzve, že utečenci prichádzajú do Európy, a sme zraniteľní, ako vidíme, pretože ešte nemáme poriadok, kontrolu, ktorú by sme radi mali,“ povedala Merkelová doslova. Aj keď má určite pravdu, že ide o kvalitatívne novú situáciu, je možné o jej slovách o „náhlom“ príchode diskutovať, pretože súčasná vlna je kumulatívnym dôsledkom dlhodobejšieho vývoja v oblastiach, ako sú Severná Afrika a Blízky východ.
Kancelárkina reakcia na Kolín sa snažila celkom logicky balansovať medzi dvomi pólmi – na jednej strane nemohla nereagovať či nebodaj reagovať podobne ako primátorka Kolína nad Rýnom, ktorá veľmi neobratne naznačila, že kolínske ženy mali prispôsobiť svoje správanie v rámci „prevencie“ útokov. Na tvrdšie opatrenia v podobe deportácií azylantov, ktorí sa dopustia trestných činov, nepotrebovala Merkelová veľkú fantáziu. Podobne postupujú aj iné vlády v Európe. Slová o strate kontroly už signalizovali, že nejde o nejakú mediálne preexponovanú maličkosť. Nájsť rýchle riešenia sa kancelárke celkom logicky nedarí, zatiaľ čo nervozita a kritika rastú. Ako napísal Deutsche Welle „Nemecko je vo vare“ a stále viac ľudí je ochotných podľa zákonov politiky hodiť doposiaľ populárnu kancelárku „cez palubu“.
Silnejúca kritika a tlak na zatvorenie hraníc
Merkelová sa snaží lavírovať medzi kurzom, ktorý pre Nemecko (a fakticky aj pre EÚ) zvolila, a jeho rastúcou kritikou v spoločnosti, v radoch vlastnej vlády aj strany, z politickej opozície, a to vrátane tej radikálnejšej či „extrémistickej“. Tlak ešte okrem toho narastá v súvislosti s nadchádzajúcimi krajinskými parlamentnými voľbami v marci 2016. Jeho známky sú koniec-koncov už zrejmé na koaličnej aj vnútrostraníckej úrovni vo vnútri CDU-CSU. Bývalý šéf sesterskej CSU Edmund Stoiber v rozhovore pre Süddeutsche Zeitung povedal, že kancelárka Merkelová má čas do konca marca, aby realizovala svoj zámer na zníženie počtu utečencov prichádzajúcich do Nemecka. Vyzval tiež na uzavretie nemecko-rakúskej hranice a kritizoval Merkelovú za jej solitérny prístup k otázke, ktorý v rámci EÚ vzbudil obavy z „nemeckej Európy“. Podľa jeho slov musí kancelárka svoj prístup zmeniť.
Stranícky kolega Merkelovej a premiér Saska Stanislaw Tillich zase uviedol, že nemecký prístup k imigrácii bol postavený na idealizme a ružových okuliaroch: „Hovorili sme o vysoko kvalifikovaných utečencoch, ktorí budú prínosom pre našu krajinu. Predpokladali sme, že utečenci budú chcieť po prežitom utrpení žiť v mieri a nikomu nič zlé neurobia. Kolín nám ukázal obrázok ľudí, ktorý sme doteraz ignorovali.“ Podľa Tillichovho názoru treba týchto ľudí „…k integrácii donútiť“. A dodal: „Títo ľudia chcú využívať našu prosperitu. Musia nielen brať, ale aj dávať.“ V Bavorsku už vlastne začali s prípravou zmeny ústavy, ktorá by migrantov ústavne zaväzovala k prijatiu základných nemeckých hodnôt a vyžadovala znalosť nemčiny, prijatie miestnych tradícií a zmyslu pojmu tolerancia. Kolín naštartoval debatu o spôsoboch integrácie, ktoré prestávajú pripomínať ideály multikulturalizmu, ale volia skôr slovník bližší asimilačnej politike.
Zďaleka najväčšou a hlavne skrytou výzvou však pre Merkelovú podľa pozorovateľov predstavuje premenlivá rétorika ministra financií Wolfganga Schäubleho, ktorý síce Merkelovú v daný moment podporuje, ale na druhej strane hovorí o „lavínovom nebezpečenstve“ v súvislosti s problémom utečencov v Nemecku. Populárny Schäuble je považovaný za jediného, kto by mohol kancelárku Merkelovú vážne ohroziť v jej pozícii.
Tiež sociálni demokrati, ktorí otvorenú azylovú politiku Nemecka podporovali, dnes volajú po striktnejších riešeniach. Ich predseda S. Gabriel oznámil, že Nemecko zvládne milión ľudí, ktorí prišli v roku 2015, ale nezvládne už ďalší milión v roku 2016. Rovnako sa vyjadril aj minister vnútra de Maizière na pondelňajšej ženevskej konferencii. K tomu dodajme, že výskumy verejnej mienky naznačujú, že v Nemecku začína narastať pesimizmus a obavy. Okrem toho klesla aj popularita kancelárky.
Ďalšou komplikáciou pre Angelu Merkelovú je skutočnosť, že riešenie v rámci EÚ sa nedarí nájsť. EÚ ako celok krízu nezvládla a otázka ďalej predstavuje rozdeľujúcu tému. A zďaleka nejde len o „východnú Európu“, ktorá odmieta centralizovaný systém prerozdeľujúcich kvót a prežíva ťažkú opicu zo svojho „európskeho sna“. Napríklad šlezvicko-holštajnský premiér Torsten Albig (soc. dem.) otvorene priznal, že jeho spolková krajina má viac utečencov ako hostí celé Francúzsko, druhý pilier dnešnej Únie. Považuje to podľa svojich slov za „zlý vtip“. Avšak nejde len o kvótový režim, ale hlavne o to, že sa pomaly, ale iste pod utečeneckým tlakom drobí celý schengenský systém, zatiaľ čo rýchle riešenia na európskej úrovni zostávajú s veľkými otáznikmi.
Kancelárka pritlačená k múru
Veľké nemecké médiá kancelárke zatiaľ veria, aj keď len veľmi opatrne. Napríklad hlavný komentátor Die Welt Torsten Krauel v pondelkovom komentári napísal, že Merkelová musí bojovať o svoju politickú budúcnosť doma aj v rámci EÚ pomocou riskantných krokov (spolupráca s Tureckom a upokojenie v Sýrii). „Angela Merkelová však ukázala, že pokiaľ ide o jej vlastnú budúcnosť, pokúsi sa bez strachu o dobrodružstvo. Zvlášť, keď je tak ako dnes pritlačená k múru,“ hodnotí súčasné vyhliadky kancelárky. Jeho redakčný kolega Jacques Schuster bol však v utorňajšom komentári už o niečo pesimistickejší, keď hovoril o možnosti, že Merkelová zostáva pod silnejúcim tlakom svojich straníckych kolegov, a zhodnotil jej doterajšie snahy o zníženie počtu migrantov do Nemecka ako „bezmocné“.
Na pesimizmus bol po pondelku dôvod. Po pondelkovej vnútrostraníckej debate v Berlíne totiž zaznela ďalšia kritika a požiadavka uzavrieť hranice Nemecka z úst ministra Alexandera Dobrindta, ale aj ďalších straníckych kolegov. Podľa agentúrnych správ malo v pondelok pripraviť asi 50 z celkových 130 poslancov CDU-CSU protestný list kancelárke. V ňom sa píše, že Nemecko je preťažené, že sa musí naliehavo vrátiť k striktnému dodržiavaniu zákonov a predpisov a že potrebuje celkovú zmenu kurzu. V strede týždňa má byť Merkelová v Bavorsku na rokovaní s CSU, odkiaľ pochádza veľká časť kritikov jej azylovej politiky.
Na konci týždňa bude potom Merkelová rokovať s tureckým vedením o ďalšej spolupráci pri zastavení prílevu ďalších migrantov do krajín EÚ a hlavne do Nemecka. Zastavenie pokračujúceho prílivu sa stáva prioritou a podmienkou na to, aby mohla nemecká kancelárka znova získať politickú prevahu v Nemecku a nakoniec aj v EÚ. Hroziaci rozpad Schengenu môže rozbehnúť rozklad celej EÚ s nedozernými geopolitickými dôsledkami (napr. mocenským vákuom), ktoré treba brať do úvahy bez ohľadu na súčasnú (a často oprávnenú) nepopularitu Únie. To, že na zastavenie vlny utečencov kancelárka Merkelová a celá EÚ dnes potrebujú „nedemokratický“ režim prezidenta Erdogana, je už len taká irónia dejín.
autor: vss
