Vietnamská komunita na Slovensku je akousi nenápadnou súčasťou našej spoločnosti už roky a ľudia ju už berú ako samozrejmosť, ktorá málokomu prekáža. Podľa spravodajského portálu NPR, ktorý začiatkom roka vydal o migrantoch na Slovensku článok, sú Vietnamci u nás prakticky „neviditeľní“ aj preto, že sa držia mimo pozornosti ostatných. To je údajne dôkaz, že Slováci nie sú priveľmi ústretoví k cudzincom, ktorí k nám prichádzajú žiť.
Nenápadná generácia
Vietnamci na Slovensku nie sú žiadni nováčikovia. Žije ich u nás už druhá generácia. Prvé skupinky k nám začali prúdiť ešte počas vojny vo Vietname a ich deti teraz priznávajú, že sa im darí vyhýbať sa pozornosti Slovákov aj preto, že na seba radšej veľmi neupozorňujú. „Nehovoríme o našich obchodoch, o sebe ani o našich tradíciách,“ uviedol pre americký spravodajský portál NPR.org Nguyen Kien Trung. Tento 32-ročný muž žije v Bratislave a pomáha s predajom textilu, ktorý jeho rodina dováža z Vietnamu na Slovensko už 18 rokov.
Vietnamci, ktorí na Slovensku podnikajú, sa v porovnaní s podmienkami u nich doma nemajú zle, ale na to, aby sa mali lepšie, si musia často odoprieť víkendy aj dovolenky. „Slováci nás považujú za veľmi ťažko pracujúcich. My prakticky nevieme, čo je to dovolenka,“ dodáva Nguyen Kien Trung. Jeho rodičia prišli pred 30 rokmi ešte za čias bývalého Československa, keď bola spolupráca medzi komunistickou severnou časťou Vietnamu a našou republikou mimoriadne intenzívna.
VIDEO Vietnamci na Slovensku
Inžinier alebo predavač?
Do východoeurópskych krajín pricestovalo za uplynulých 30 rokov približne 300 000 Vietnamcov a časť z nich medzi nami dodnes žije. Spočiatku čelili rasovým útokom, ale na Slovensku ich zostalo len niečo medzi 3 000 – 5 000 a snažili sa splynúť s väčšinovým obyvateľstvom. To sa im aj podarilo, veď dnes už nikto nie je prekvapený, keď na Slovensku vidí Ázijca. Otázne preto je, prečo ľuďom teraz tak veľmi prekáža príchod hŕstky utečencov?
Odpoveď na to, prečo sú Slováci takí neznášanliví k prichádzajúcim migrantom, ponúka mladá vysokoškoláčka Claudia Tran. Podľa nej je to o prístupe ľudí. „Každý v Bratislave videl aspoň raz v živote Ázijca, ale ak to porovnáte s Viedňou, ktorá je len kúsok cesty vlakom a je veľmi multikultúrna, je to obrovský rozdiel,“ tvrdí. Podľa nej na ňu ľudia na Slovensku stále pozerajú, ako keby bola z iného sveta. „Neviem, či na mňa tak pozerajú preto, že som žena, alebo preto, že som Ázijka, ale jednoducho na mňa pozerajú,“ vraví 21-ročná mladá dáma, ktorá sa narodila na Slovensku. Jej rodičia sa prisťahovali z Vietnamu ešte počas vysokoškolského výmenného pobytu. Claudiina matka aj otec sú vyštudovaní inžinieri, ale nedokázali na Slovensku nájsť uplatnenie, a preto predávajú oblečenie.
Zostali nenápadní
Podľa embryologičky na dôchodku Evy Kellerovej sa Vietnamci etablovali na Slovensku aj vďaka tomu, že na rozdiel od súčasnej vlny utečencov „prišli potichu“. Kellerová tvrdí, že zábery zbedačených utečencov, ktorí sa do Európy dostávajú, v nej vzbudzujú hrôzu. „Ale situácia je chaotická. Nemyslím si, že sa sem môže zmestiť toľko ľudí. Slováci čelia existenčnej kríze. Obávajú sa, že tí ľudia sem prídu a postavia tu mešity,“ tvrdí penzionovaná embryologička.
Obavy z toho, že na Slovensku vyrastú mešity, sú jedna vec, ale druhou je podľa Kellerovej vnučky Daniely fakt, že z krajiny odchádza do zahraničia stále viac mladých ľudí. Niektorí odchádzajú študovať na kvalitnejšie európske univerzity, iní si v cudzine hľadajú lepšie zaplatenú prácu, ale drvivá väčšina mladých Slovákov, ktorí odídu za hranice, sa domov už neplánuje vrátiť. Prichádzajúci migranti tak môžu byť jedinou možnosťou ako zastaviť starnutie spoločnosti za cenu integrácie migrantov.
