Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) prišlo počas posledných štyroch mesiacov minulého roku 551-tisíc utečencov. K nim sa cestou ďalej na západ pridali aj utečenci z Kosova či Albánska, takže do Rakúska dorazilo v rovnakom období 647-tisíc ľudí. Státisíce ľudí prešli aj Maďarsko, ale o azyl tam požiadalo len asi dva a pol tisíc ľudí. Medzi žiadateľmi o azyl sú aj tisíce Albáncov, Srbov a Rusov.
Kto je ešte utečenec a kto už nie?
Podobné výsledky odhalili aj dáta Eurostatu. Čísla ukazujú, že za prvých deväť mesiacov roka 2015 požiadalo o azyl asi 86 500 Sýrčanov a v 96 percentách sa žiadostiam vyhovelo. A pozor, o azyl požiadalo tiež 31-tisíc obyvateľov Kosova, ale uspeli len dve percentá žiadateľov. Ďalších 17-tisíc žiadostí bolo zo Srbska a tu uspelo len niečo málo cez percento žiadateľov. Vysokú pravdepodobnosť na udelenie azylu majú aj občania Eritrey, Afganistanu či Iraku. Vo všetkých týchto prípadoch pravdepodobnosť presahuje 68 percent. Medzi žiadateľmi o azyl sa ale vyskytujú aj občania Pakistanu, Nigérie či Ruska, pravdepodobnosť úspešnej žiadosti sa pohybuje okolo 22 percent.
„Zo súčasných dát sa veľmi ťažko odhaduje, koľko migrantov podalo vnútri EÚ viac žiadostí o azyl. Zároveň prakticky nie je ako zistiť, koľko migrantov sa po Európe pohybuje bez toho, zatiaľ sú kdekoľvek zaregistrovaní (takí ľudia nemôžu ani legálne pracovať, ani získavať sociálne príspevky). Pálčivým problémom však ostáva pomerne nízka úspešnosť EÚ vo vrátení ľudí, ktorí so žiadosťou o azyl neuspeli, do krajín pôvodu. Podiel tých, ktorých sa podarí vrátiť a ktorí z pohľadu EÚ nie sú utečencami, je podľa dostupných údajov asi 40 percent. EÚ doteraz nebola príliš úspešná vo zvýšení tejto hodnoty,“ píše server.
Z odhadovaného počtu žiadostí 1,6 milióna asi milión smeroval do Nemecka. Šancu uspieť so žiadosťou má 500-tisíc alebo 600-tisíc ľudí z predpokladaného počtu 1,6 milióna. Milión žiadateľov by teda mali vrátiť domov. Zatiaľ však o úspešnosti vrátení migrantov možno pochybovať.
