Hovoríte, že ponúkate národniarsku alternatívu k ľavici a pravici. Čo si má bežný človek pod tým predstaviť?
Že som človek z praxe, ktorý ujov-politikov vníma každú nedeľu v televízii ako každý a chcel by im povedať, že ľudia v živote žijú trošku inak. Sedíte teraz v mojej advokátskej kancelárii, každý deň chodím do práce, z politiky nežijem. Hádanie sa pred národom, že kto je ľavica a kto pravica, je v posledných dňoch asi veľmi komické, keď veľkí lídri pravicových strán zrazu hovoria o možnej spolupráci s ľavicovými stranami. Nezlučiteľní rivali si zrazu dávajú kávy a automaticky je SNS spájaná s jedným alebo druhým. Hovorím, že politika nemá byť o hádaní sa ľavice a pravice a o neustálom hašterení sa pred národom. Chcem, aby do politiky vstúpila odbornosť, rozum z praxe, normálny pohľad na problémy, ktoré trápia ľudí. Politika má byť o víziách, o budovaní silného štátu a nie o kuloárnych dohodách oligarchov v pozadí o tom, že kto bude vo vláde. Bežní ľudia si teda pod národnou politikou majú predstaviť budovanie silného štátu a vlastenectva. Chcem slušnú modernú nerasistickú nexenofóbnu národnú politiku.
Hovoríte o silnom štáte. Nie je to práve silný štát, ktorý zasahuje do všetkých oblastí nášho života, ktorý býva najviac prepojený s oligarchami?
Štát nemá byť prepojený s nikým. Má existovať mechanizmus, ktorý je vyvážený zákonodarnou, výkonnou a súdnou mocou. V riadení štátu majú byť elity, na čele súdnictva elity sudcov, na čele zákonodarnej moci elity národa a vo výkonnej moci elity manažérske. Nie každá stranícka knižka by mala byť garanciou funkcií v strane. Pod silným štátom si predstavujem štát, ktorý sa dokáže v maximálnej miere postarať o občana a garantovať mu rozvoj svojich daností a schopností, ako aj starostlivosť v zdravotníckej a sociálnej oblasti. Na to musí byť štát silný, aby vedel na jednej strane mať finančné zdroje a nedať sa ďalej rozkrádať finančnými skupinami. Musí byť subjektom, ktorý určuje pravidlá a disciplínu na trhu a dozoruje vývoj trhu. Štát, samozrejme, môže byť aj partnerom so súkromným kapitálom, tú pozíciu však nesmie zneužívať. Sila neznamená len trestať a trápiť, ale aj pomáhať tým, ktorí to potrebujú. Hovorím o silnom štáte ako o komplexe zdravého, bezpečného a sociálneho štátu.
Existuje tu však nejaké pravo-ľavé spektrum. Na tej pravej strane sa presadzuje malý štát s nízkymi daňami, na ľavej strane skôr silný štát s väčším prerozdeľovaním. Naozaj sa do tejto ekonomickej osi neviete zaradiť?
Samozrejme, je to relevantná otázka, ale tak už podľa mňa dnes nestojí. Takzvaní sociálni politici sú väčšinou tí najbohatší v spoločnosti a radi hovoria o sociálnych opatreniach, ale sami sú miliardári. Môžete sa pozrieť na Grécko, na stranu PASOK. To sú miliardári, ktorí majú účty vo Švajčiarsku, a ktorí ľuďom hovorili dlhé roky, ako ich sociálne zabezpečia.
Som zástanca zdravého rozumu, pričom hovorím, že sa dá urobiť všehochuť. Sú štáty, ktoré majú sociálny prístup k občanovi a dokážu pritom uchovať komerčné prostredie v podnikaní, tú chuť podnikateľa podnikať, lebo vie, kam idú dane. Ako príklad sa často dáva Švédsko, kde je na jednej strane veľké daňové zaťaženie, ale aj slušný sociálny systém. Samozrejme, aj Nemecko, kde je veľký dôraz na stredných podnikateľov, živnostníkov. Je to krajina, ktorou sa môžeme inšpirovať. Sám som taký, viem, čo je to maximálny vymeriavací základ, čo je to zamestnávať ľudí, ako živnostník trpí, keď nemôže mať paušálnu daň a koľko musí mať účtovníkov a právnikov. Často kritizujem šialenstvá – registračná pokladnica pri klobáse na vianočných trhoch je asi chorá. Nie je to o tom, či to má byť veľký, alebo malý štát. Má v prvom rade normálne fungovať. Netajím sa kritikou, že veľa politických strán má problémy s oligarchizáciou. Snažím sa v maximálnej miere preukázať, že SNS sa financuje zo svojich zdrojov, aby to bolo jasné a čitateľné, a aby sme nepočúvali po voľbách príkazy nejakého oligarchu.
A čo je teda receptom na zbavenie sa vplyvu oligarchov?
Naozaj si myslím, že musí prísť generačná zmena v politike. Vedel by som vám ukázať iks príkladov pravicových politikov, ktorí sú prepojení so Smerom. S tým by sme naozaj mali prestať. Hovorme o prienikoch v hodnotách.
Ktorých pravicových politikov máte na mysli?
Užili ste si minulý týždeň spoluprácu Smeru s Hídom. Keď hovorí Most-Híd o tom, že chce doprivatizovať strategické spoločnosti, tak je to pre SNS vážny problém. Ale pre oligarchov, ktorí by chceli získať SPP a slovenské elektrárne, je lepšia lojálna strana, ktorá chce doprivatizovať strategické spoločnosti, než SNS.
Takže myslíte, že sa minulý týždeň ukázala budúca vládna koalícia?
(Hlboký povzdych). To prepojenie si môžete naštudovať aj na Správe štátnych hmotných rezerv, keď sa zrušila správa štátnych zásob ropy a urobil sa kontrakt, z ktorého profituje Slovnaft a vytvorila sa agentúra. Slovenská republika teraz ticho prepláca skladové rezervy Slovnaftu. To nie je jediná vec, kde dochádza k spolupráci záujmových a lobistických skupín. Mohol by som vám uviesť veľa takých príkladov z rôznych strán. Ale som rád, že vo svojej strane takých ľudí nemám.
Na zmenu politiky treba byť vo vláde. Aká povolebná koalícia by podľa vás bola ideálnou alternatívou?
Ľudia majú v rukách tú moc. Situáciu zmeníme tak, že vo voľbách dáme dôveru ľuďom, ktorí budú zmenu cítiť. Netajím sa, že som sa snažil zmeniť SNS. Mali sme 1800 členov, teraz ich máme vyše 6000. Máme funkčné štruktúry, komplexný volebný program, disponujeme iks odborníkmi v rôznych oblastiach. Na každý segment si môže človek zobrať náš program, Popradské memorandum, Richtársky kódex a ďalšie dokumenty. Nehanbím sa za to, čo sme urobili a chcem byť jeden z tých, kto bude relevantný v zmene. Ako nastala zmena v SNS, tak by som chcel, aby nastala zmena aj v spoločnosti. Aby si tí, ktorí už nemajú čo dať tejto spoločnosti pri systémových zmenách, už oddýchli. Vidím, že postupne prichádza požiadavka generačnej zmeny v spoločnosti. Systém môžete zmeniť len politickou činnosťou a je potrebné, aby sa vytvoril priestor aj na väčšiu slobodu v politike. Chcel by som byť tým majákom, ktorý tu slobodu bude dávať.
Predstavme si hypotetickú situáciu, že by SNS mala tých 6 až 9 percent, ktoré vám dávajú prieskumy. Podobné percentá by mali pravicové strany, Smer by dostal okolo 35 až 40 percent. Aká koalícia by v takejto situácii bola ideálna pre Slovensko?
Nie som veštec v percentách. Bude záležať od volebných výsledkov, čo si SNS bude môcť dovoliť, a čo nie. Nemenil som SNS preto, aby išla do počtu v hlasovaní. Neočisťoval som ju preto, aby som ju teraz zlikvidoval jednorazovým použitím v akejkoľvek vláde. Pre mňa je dôležité, aby som našiel partnera, ktorý okamžite zastaví predaje strategických spoločností, ktorý nájde systém, ako dostať do pozoru monopoly a banky, ktorý sa bude chcieť baviť o potravinovej sebestačnosti, znížení dane z príjmu a zrušení daňových licencií.
Mám 41 rokov. Mojím politickým hlavným bojom môže byť aj rok 2020.
Prečo v dnešnom globalizovanom svete považujete zákon o potravinovej sebestačnosti za taký dôležitý?
V globalizovanom svete, keď sme sa stali súčasťou NATO, pokojne pozeráme, ako vo vedľajších štátoch prechádzajú utečenci a nikto nechráni Európsku úniu. Prečo je možno dôležité mať aj funkčné vlastné bezpečnostné zložky? To je zrejmé. Prečo je dôležité mať potravinovú sebestačnosť nastavenú na veľký pomer domácej produkcie? Jednak to zdvíha zamestnanosť a potom je ešte veľmi dôležité, aby obchodné reťazce, ktoré tu podnikajú, nám na Slovensko nevozili dotované potraviny, ktorým tie naše nemajú šancu konkurovať cenou. Máte reťazce, kde sa predáva asi iba 15 percent domácich potravín. Pevná ruka pri obchodných reťazcoch – aj v spôsobe zavedenia dane z obratu, alebo aj zavedenia iných nástrojov – je nutná. Tieto reťazce tu zlikvidovali malých živnostníkov, malé potraviny, obchody. Diktujú našim producentom, ktorí ešte zostali, podmienky, ktoré sú nehorázne. Pre toto všetko je to dôležité.
Nie je viac žiaduce investovať do technologicky náročných odvetví? Nie je prirodzené, že my vyvážame automobily a iní nám dovážajú potraviny?
My sme len montážna hala. Nezarábame na autách. Máme investorov, pričom často, keď si zoberiete štatistiku investície, že čo štát odpustí a dá, tak ten pomer by bol veľmi zaujímavý na vyhodnotenie. Samozrejme, nepopieram, že zahraničný investor prináša zvýšenie zamestnanosti, ale zisk z týchto investícií je vždy v materských štátoch. Často je aj ten istý typ liniek v domovských štátoch, pričom títo pracovníci majú niekoľkokrát väčšiu mzdu. Rád uvádzam príklad auta, ktoré sa vyrobí tu a vyfakturuje sa za 3000 eur do materského štátu, kde sa pridá až 60 percent hodnoty. Zrazu je z toho auta 10-tisícová hodnota. Iba jeden kancelársky papier ho zhodnotí o 7000, ktoré zostávajú v materskom štáte. My nemôžeme hovoriť, že máme automobilovú sebestačnosť. Sme iba najväčší producenti na počet obyvateľov.
Rád by som sa automobiliek opýtal z pozície štátu, prečo nie je na dresoch našich futbalistov logo tej automobilky. Prečo z týchto veľkých fabrík nie sú odvádzané financie do kultúry, do športu a do sociálnej oblasti tak, ako by to malo byť. Oni sami by mali mať záujem, aby ľudia, ktorí pracujú v ich fabrike, si cez víkend zašportovali a oddýchli. To všetko je do budúcna otázka komunikácie s týmito investormi.
Vy by ste ich teda chceli donútiť, resp. dohodnúť sa, aby toto robili?
Nemusíte chodiť ďaleko. Choďte do Gyoru a pozrite sa, čo urobila Audi v Gyori. Akú športovú halu a aký športový klub zafinancovala. To je otázka silnej vlády.
Poďme k utečeneckej kríze, ktorú ste už sám spomenuli. Hovoríte o hrozbe islamizácie a máte s tým spojené aj niektoré návrhy zákonných zmien. Napríklad zákaz nosenia burky, zákaz výstavby minaretov, zákaz návratu slovenských občanov, ktorí bojovali za Islamský štát, zvýšenie kvóra na registráciu cirkvi z 20-tisíc na 50-tisíc podpisov. Ak to myslíte vážne, ste ochotný tým podmieniť aj vstup do koalície?
Triafate to, že máme 24 bodov v košických tézach, kde medzi iným sú uvedené aj tieto body. Určite myslíme vážne aj body z týchto opatrení. Ale z tých 24 opatrení sú kľúčové: ústavný zákon o ochrane strategických spoločností, majetkové priznania a osobitné zdanenie bánk a monopolov. A myslím vážne aj zvýšenie čísla na registrovanie cirkví.
Vážne myslíme to, že ani po voľbách by sme sem nemali svojvoľne dovážať utečencov. Stojíme si aj za tým, že Turecko by nemalo byť členom EÚ. Vážne myslíme aj to, že homosexuálne páry si nemôžu adoptovať deti. Toto sú principiálne veci, kde si nemôžeme hodnotovo dovoliť uhnúť. Najväčším problémom akceptácie SNS je však podľa mňa to, že nesúhlasí s privatizáciou strategických spoločností. Ani s tichou, ani s asistovanou. To, že J&T si dovoľuje aj za asistencie štátu potichu kupovať za smiešny peniaz podiely v slovenských elektrárňach, je nehorázna drzosť. My sme veľký problém pre ľudí, ktorí majú o tichú privatizáciu záujem. Uviedol som politické strany, ktoré sa ani netaja, že to tu chcú robiť. Verím, že pokiaľ by SNS mala mandát, tak dokáže tieto veci ovplyvniť a zastaviť.
Takže strategické podniky sú pre vás absolútna priorita…
Presne tak. Došlo k predaju Slovenských telekomunikácií za smiešny peniaz, vytvoreniu jedného finančného žraloka, ktorý nemá obdoby – Spoločnosť EPH, ktorá patrí J&T. Keby ste zrátali všetky finančné skupiny za čias predchádzajúcich vlád, tak nemajú taký majetok, ako majú títo moji rovesníci skrytý za týmito spoločnosťami. Preto si myslím, že budeme aj problém.
Pre koho zo štandardných strán by ste podľa vás neboli problémom?
Ako som povedal, som človek z praxe a chcem urobiť zo SNS profesionálne fungujúcu stranu. Keď už mám v politike byť, tak chcem profesionálne fungovať. Netrasiem sa o mandát v akejkoľvek vláde. Chcem SNS zachovať a dostať do parlamentu, a sústrediť sa naozaj na reálnu politiku pre ľudí. Ak by som nenašiel prienik s kýmkoľvek v týchto zásadných veciach, tak voľby budú aj v roku 2020 aj 2024. Ak dostanem dôveru ľudí a SNS bude mať viac ako 5,1 percenta, ak dostanem dôveru delegátov SNS na ďalšie obdobie, tak budem bojovať, aby SNS bola jedna z najúspešnejších strán. Nemusím sa za každú cenu triasť o akýkoľvek post. Ide mi o principiálne a hodnotové zmeny, a budem sa tak k tomu aj stavať. Verím, že čas mi dá za pravdu, lebo naozaj som stranu budoval preto, či je záujem o taký typ politiky z bežného uhla pohľadu a sedliackeho rozumu z praxe.
Podľa preferencií je vaša politika dosť blízka ľuďom, aby ste sa do parlamentu dostali. Mnohých oslovujete aj vašou rétorikou k utečeneckej kríze, o ktorej sme už hovorili. Nasledujúce roky bude Slovensko potrebovať imigrantov. Mali by sme prijať nejaký princíp vyberania si ľudí na základe ich kultúrnej príslušnosti?
Nesúdim ľudí podľa ich farby pleti, vierovyznania alebo podľa národnostnej príslušnosti. Mám ľahké triedenie ľudí na dobrých a zlých. O tých zlých hovorím, že sú to ľudia, ktorých sa snažím chápať, lebo mali nedostatok lásky v detstve. Myslím to úprimne, keď tvrdím, že proces etablovania sa Slovenska v EÚ nie je odtrhnutý od reality. My sa budeme stýkať s inými kultúrami aj s ľuďmi inej farby pleti. Ide ale o prirodzený proces, ktorý musí mať svoje pravidlá. Kto sem príde, musí rešpektovať, že toto je náš štát, v ktorom platia naše hodnoty. Ani my sa nemôžeme v Saudskej Arábii správať ako doma a o týchto veciach sa treba baviť. Aj toto násilné sťahovanie ľudí cez kvóty nemá opodstatnenie v legislatíve Európskej únie. EÚ nedostala do vienka azylovú politiku, aby potom diktovala násilnú distribúciu ľudí. O týchto veciach sa však dá s chladnou hlavou diskutovať. Veľmi si zakladám na tom, že SNS nebude xenofóbna, rasistická a že nebude posudzovať ľudí podľa toho, kto je jeho mama a otec. Chcem vlasteneckú republikánsku politiku spájajúcu ľudí, ktorí tu žijú, aby pas Slovenskej republiky niečo znamenal.
Nehovorím o selektovaní ľudí podľa viery alebo etnika, ale o budúcom priorizovaní krajín, z ktorých by sme čerpali imigrantov. Je vám takáto idea blízka?
Sme národ, ktorý bude veriť tým, ktorí sa bijú do hrude najviac, ako to bolo aj pri väzňoch z Guantánama, ale nakoniec ich dovezieme najviac. Mám vážnu obavu, aby nedošlo k zmene politiky po parlamentných voľbách. Na rovinu poviem, že pre SNS bude principiálne, aby žiadna distribúcia prerozdeľovania a umelého dovozu utečencov nebola. Pre mňa je neprijateľná aj vydieračská politika Turecka. Musíte si uvedomiť, aj akú históriu mala na našom území Osmanská ríša. Ani naši predkovia neplatili za nájazdy Turkov do niektorých obcí a dedín. Nemôžeme sa vracať k tomu, že Turkov pustíme do Európskej únie. Potom by sa asi volala Euroázijská. Teraz sa bojíme 2,8 milióna migrantov, čo sú v Turecku a v tejto situácii ideme Ankare dávať miliardy? Na druhej strane, málokto hovorí o tom, že 90 percent zo 75-miliónového Turecka sú moslimovia. Problémom Európskej únie je islamizácia, ktorá tu bola aj stáročia predtým. Naozaj stret kultúr a vier. Toto sa nezmenilo. Treba sa o tom otvorene baviť a nie ľudí klamať. To ale neznamená, že by sme nemali poskytovať humanitárnu prechodnú pomoc, ktorou sa pomôže tým, ktorým pomôcť naozaj treba. Keď je však taká vojna doma, asi by mali mať najmä mladí muži záujem o návrat a o boj za svoje rodiny a matky, aby ich tam oslobodili. Ako ale povedal poľský minister zahraničných vecí, neviem si predstaviť, že tam budeme posielať našich vojakov bojovať a oni budú piť v našich mestách kávu.
Aký je váš postoj k NATO? Malo by Slovensko zotrvať v tejto organizácii?
Slovensko je plnohodnotným členom NATO a takmer zlikvidovalo svoju armádu. Máme 12 000 vojakov, asi 4000 zamestnancov a takmer nefunkčný systém obrany, čo je nehorázne. Preto zlepšenie obranyschopnosti je otázka na mieste, aby Slovensko v budúcnosti malo armádu, ktorá bude vedieť poskytnúť aspoň lokálnu ochranu svojich hraníc. Preto som rád, že vláda akceptovala aj náš nápad dobrovoľnej vojenskej služby, aj keď som bol zástanca väčšieho rozsahu, lebo si myslím, že z mladých chlapcov, ktorí by chceli dobrovoľnú vojenskú službu, by hasičský zbor aj policajti mohli čerpať veľa mladých, ktorí by boli už sčasti vyškolení. Slovensko je však súčasťou NATO a táto veta je nemenná. Samozrejme, často sa ukazuje, že NATO uprednostňuje záujmy nečlenských štátov EÚ, ako sú USA alebo Turecko. Nie všetky aktivity NATO v zahraničných operáciách sú v súlade so záujmami EÚ. A je naozaj na zamyslenie, či členské štáty, ako napr. Grécko a Turecko, ktoré majú najväčšiu armádu, už dávno nemali zasiahnuť pri ochrane hraníc alebo bojoch. Samozrejme, v EÚ tak vzniká vážna diskusia, či únia nie je zrelá na vlastnú bezpečnostnú zložku. Som zástanca toho, že by mala vznikať väčšia kooperácia bezpečnostných zložiek, nielen policajných a spravodajských, ale aj armádnych. Treba si uvedomiť, že najväčším rivalom EÚ a eura sú Spojené štáty a dolár. Je však potrebné, aby mocnosti spolupracovali. Chcem sa aj v budúcnosti vyhnúť hádkam, či sú lepší Rusi, alebo Američania. My sa musíme starať o seba. A pokiaľ si Rusko a USA nesadnú, a lokálni hráči ako Turecko ich nebudú rešpektovať, tak sa problém, akým je Sýria, nepohne. Ak chce byť ale EÚ svetovým hráčom, musí mať aj vlastnú bezpečnostnú silu. Prirodzene preto, a SNS to má vypracované, príde požiadavka vlastných bezpečnostných zložiek EÚ. A toho by som zástanca bol.
Zároveň si myslím, že základne NATO by nemali byť na území Slovenska, aj keď my sme členmi. Armádne zložky iných štátov sme tu mali už v 1968, a nemyslím si, že je na to priestor. Preto som aj z niektorých aktivít vlády, ako napríklad základňa NATO vo Vajnoroch alebo logistický sklad v Poprade, bol viac ako zaskočený.
Robert Fico viackrát kritizoval USA a NATO. Napriek tomu sa na Slovensku vybuduje táto takzvaná „základňa“. Pretlačil to premiér takpovediac v tichosti?
To sa musíte opýtať jeho, prečo vláda zmenila svoj postoj a rétoriku k základniam. Osobne by som si chcel v politike vždy stáť na tom, čo poviem. Táto otázka však patrí predsedovi vlády.
Povedali ste, že naše ozbrojené sily sú v zlom stave, a že sa musíme postarať sami o seba. Napríklad Poľsko nedávno oznámilo, že zvýši svoju 100-tisícovú armádu o polovicu. Malo by sa k pomerne podobnému zvýšeniu stavov odhodlať aj Slovensko?
Ako som povedal. Máme 12 000 vojakov a jednu z najmenších armád. Nikto si nemôže myslieť, že taká malá armáda je významným hráčom. Ale ak ju už raz máme mať a nechceme ju zrušiť, tak by sme ju mali systémovo vybudovať, lebo armáda má svoj význam. Nedávno sa pár kilometrov od nás rozhorel konflikt na Ukrajine. Nevieme a nemôžeme vedieť, v ktorom momente bude funkčná armáda nutná. A v týchto časoch to nie sú žarty – zoberte si, že najväčšiu armádu v Európe má Grécko. Poliaci majú tiež svoju historickú skúsenosť, keď si uvedomujú, že nemôžu svoju bezpečnosť podceniť.
Vráťme sa k SNS. Ján Slota tvrdí, že vás dosadil za predsedu strany.
Už som niekoľkokrát povedal, že som pána Slotu videl trikrát v živote a po jedných jeho excesoch som dal vyhlásenie, že jeho osobu už nebudem žiadnym spôsobom komentovať. Každý máme svoj životný príbeh a súdiť politikov môžu ľudia. Za svoju éru politiky v SNS sa nehanbím, nech posúdia ľudia, kto aký je a ako sa správa. Nebudem komentovať ani v budúcnosti osobné invektívy nikoho.
Tvrdíte, že ste dostali SNS z dlhov. Bývalý predseda SNS Ján Slota však povedal, že keď odchádzal, strana nedlžila ani cent. Ako to teda je?
Môžete si zobrať účtovnú uzávierku a uvidíte, že SNS mala 650-tisíc eur dlh voči banke, a že celý štátny príspevok sme na to použili. Neviem, prečo by som potom musel dávať na prevádzku strany státisíce. To, že SNS nemala ani euro majetku, ani kávovar, to ste už v médiách pred pár rokmi postrehli. Ale ťažko by asi niekto SNS po tých kauzách veril, že nemala ani cent. Takže som musel sklopiť hlavu a robiť politiku, a som len rád, že bez nejakého nariekania na verejnosti sa stranu podarilo zachrániť pred bankrotom. To sú veci v účtovníctvach, keď budete mať chuť, môžete sa pokojne prísť na to pozrieť.
Na kandidátke SNS do volieb v marci 2016 nájdeme napríklad Karola Konárika (18) z Banskej Bystrice. To je rodina známeho speváka, podnikateľa a exposlanca HZDS?
Je to jeho syn. Podniká v IT technológiách. Je poslancom vo VÚC a v mestskom zastupiteľstve.
Ako sa u vás na kandidátke objavil exmarkizák Karol Farkašovský?
Všetci 150 ľudia na kandidátke sú členmi SNS. Pán Farkašovský je dlhoročný člen, spolupracuje so SNS. Je to človek z regiónu pochádzajúci z okolia Rožňavy. Má za sebou aj svoju mediálnu prax a považujem ho z hľadiska jeho života a hodnôt za slušného človeka.
Považujete za slušného aj Pavla Kapustu, novinára STV z Mečiarovej éry, ktorý obsadil 27. miesto na kandidátke?
Pán Pavol Kapusta je novinár, väčšinou v národných médiách. Pri jeho spôsobe života neviem o tom, že by bol neslušným človekom. Samozrejme, že každý novinár ma svoje mediálne profesijné výstupy. Pán Kapusta je takisto niekoľkoročný člen SNS, má svoj okruh voličov, oslovuje istý okruh voliča. Nemyslím si, že nájdete na kandidátke niekoho neslušného, ako to bolo v minulosti.
Máte na kandidátke aj Juraja Soboňu, to je rodina exministra za HZDS Viliama Soboňu?
Nie, nie je. To je dlhoročný starosta Solčian. Zhoda mien je iba náhoda.
Ľudia váš súkromný život takmer nepoznajú, koľkokrát ste boli ženatý, koľko máte detí?
Mám deti, ktoré milujem a musím povedať, že práve aj vyrovnávanie týchto dlhov, ako ste si mohli v bulvároch prečítať, mi zasiahli do súkromia. Pred dvomi rokmi som sa rozviedol, ale mám so svojou bývalou manželkou veľmi korektný vzťah. Niekoľkokrát aj ona mediálne vyjadrila ľútosť nad tým, že som do politiky vstúpil. Môžem povedať, že napriek tomu, že ma politika neživí, som jej už obetoval dosť.
Ako sa chystáte tráviť Vianoce?
Vždy som na Vianoce so svojimi synmi a rodičmi. Ani teraz to nebude iné a teším sa, čo pripraví moja mama.
Aké kúpite darčeky?
Pravdupovediac, také, kto si aké želá.
A kde budete na Silvestra?
Rád lyžujem, takže možno v nejakom horskom stredisku si zalyžujem a potom si v súkromí otvorím šampus alebo si ľahnem spať. Priznám sa, nie som plesový ani silvestrovský typ.
Keď sa obzriete za starým rokom, aký bol z vášho pohľadu a aký očakávate ten nový?
Pre mňa veľmi turbulentný aj z hľadiska toho, čo robím, aj jeden z rozhodujúcich rokov či v politike zostať, alebo nie. Preto s očakávaním čakám vysvedčenie v podobe dôvery voličov v marci. Netajím, že ak by som stranu nevedel posunúť do parlamentu a robiť v prospech ľudí, asi by som nemal byť ďalej v politike a asi by som v nej ani nevedel už fungovať. Politika vám veľmi hlboko zasahuje do života, ak to beriete zodpovedne. Ste pod obrovským drobnohľadom, čo vám zákonite musí zasahovať do súkromia. Som ochotný podstúpiť aj väčšie napätie, ale čakám, ako budú reagovať ľudia cez volebnú noc, a či teda povedia, že človek má ostať advokátom, alebo byť profesionálnym politikom.
