Roman Bednár: Paríž a jeho hviezdy – autentický príbeh na pokračovanie; 14. pokračovanie

0
Teroristické útoky v Paríži (Autor: SITA)

Denis sa v rozhovore vrátil k nedokončenej téme týkajúcej sa toho dňa, keď sa Ginette rozhodla takým neobyčajným spôsobom v role prostitútky-amatérky testovať správanie mužov pri predajnom sexe:

“Rád by som sa dozvedel, či tvoja skúsenosť s mužmi v byte tvojej priateľky ti priniesla to, čo si od toho očakávala. Nebol som nikdy u žiadnej prostitútky a o psychologickom pozadí toho, čo sa v tomto milieu odohráva, nemám ani potuchy. Tiež ma zaujíma, či si sa po tejto skúsenosti nestala voči mužom a ich slabostiam a sklonom skeptickejšia.”

“Mýliš sa – ja nie som vôbec skeptická voči mužom, aj keď to pre tvoje slovanské uši možno občas tak vyznieva.

Beriem ich takých, akí sú a aj pre ich sexuálne chúťky a praktiky mám porozumenie. Jediné čo neakceptujem je to, ak sa vyvyšujú nad ženy a chcú ich ovládať a manipulovať, prípadne ponižovať či už v posteli alebo mimo nej.

To však, čo som zažila počas troch dní, keď som mala sex s mužmi, ktorí mi za to platili, predčilo emocionálne intenzitou psychických vnemov všetko predošlé, čo som o prostitúcii teoreticky vedela. Až vtedy som naplno pochopila celú absurditu a psychickú problematiku, v ktorej žije prostitútka, ktorá vykonáva toto remeslo. Určite je však rozdiel v tom, ako zažíva prostitúciu žena, ktorá je nútená sa ňou živiť a je v tom prostredí dlhé roky a ako ju vníma niekto ako ja, kto ju chce len krátkodobo a experimentálne vyskúšať. Ale v každom prípade som ju zažila veľmi autenticky.

Väčšina prostitútiek pochádza z najnižších sociálnych vrstiev a pre mnohé z týchto žien je prostitúcia jedinou možnosťou ako sa uživiť. U veľkej väčšiny prostitútiek nastane časom otupenie pocitov a aj strata sexuálnej vzrušivosti. Sex sa pre ne potom stane len službou a či tovarom, ktoré ponúkajú za adekvátnu odmenu. Principiálne – až na malé výnimky – zažíva každá prostitútka v akte predávania svojho tela hlboké poníženie, lebo vie, že v očiach verejnosti, ale i svojich známych, prípadne rodiny, ak sa o tom dozvedia, je pokladaná za osobu, ktorá žije v najodpornejšom spoločenskom bahne.

Pre mňa bol tento zážitok o to šokujúcejší, že som ho zažívala neobyčajne aktívne a vedome, a to o to viac, že som v priebehu troch dní súložila celkove s tridsiatimi mužmi – viem to presne, lebo som si o tom viedla záznamy a písala poznámky. Môj duch bol obsiahlymi psychologickými štúdiami a nespočetnými sexuologickými analýzami sociologických problémov prostitútiek podstatne viac senzibilizovany na tento druh sexu, ako je to v prípade poľutovaniahodných žien, ktoré až na malé výnimky súložia remeselne úplne nedobrovoľne a len z donútenia okolnosťami. Postupná rezignácia a narastajúce otupenie žien v tomto prostredí spôsobí fakticky u každej prostitútky skôr alebo neskôr to, že časom celkom stratí pozitívny vzťah nielen k svojej psyche, ale aj k svojmu telu a sexualita pre ňu prestane byť niečím povznášajúcim a vzrušujúco regenerujúcim, ale sa stane negatívnym aspektom jej života.”

Denis načúval neobyčajnú prednášku ženy, ktorú miloval a rešpektoval, v hlbokom zamyslení a dozvedal sa veci a fakty, ktoré ho  nikdy nenapadli a ktoré dovtedy boli veľmi vzdialené jeho myšlienkam a nad ktorými si ako muž nikdy nelámal hlavu. V tomto smere sa tiež veľmi nelíšil od patriarchálnych slovanských mužov, ktorí boli presvedčení, že za fenomén prostitúcie je zodpovedná len žena a že jeho korene spočívajú výlučne v jej morálnej frivolnosti a bezuzdnej sexuchtivosti. Veď aj Biblia ho učila a mu vštepovala, že pramatka Eva bola hriešna bytosť, ktorá chudáka Adama zviedla k sexu a strate nevinnosti. 

Ale potom, ako si vypočul Ginettine teoretické poznanie i jej praktické skusenosti s prostitúciou, odrazu mal pocit, ako keby mu niekto strhol záclonu spred očí a videl veci, ktoré predtým nevidel. Po chvíľke premýšľania jej položil ďalšiu otázku:

“Patriarchálna spoločnosť spojila s Evou a s jej údajným nemravným priestupkom proti príkazu Boha, pojem dedičného hriechu, za ktorý bola zodpovedná len ona. Potom ale možno už Evu nazvať prvou prostitútkou a takpovediac aj pramatkou všetkých následných prostitútiek a či nie?

Ginette sa usmiala a odpovedala:

“Ako vidím, psychológia ťa čoraz viac upútava. Robíš v tomto smere na začiatočníka celkom dobré analýzy a uzávery. Máš pravdu – v podstate možno Evu z pohľadu rigorózneho patriarchátu takto vnímať. Takmer všetci patriarchálne založení muži, a v prvom rade katolícka cirkev, sú presvedčení, že neresť a zvrhlosť Evy, ktorá porušila boží príkaz a zviedla Adama k sexu, je aj vo všetkých jej dcérach. Avšak nikde to vyslovene neformulovali, lebo predsa Eva je zároveň aj pramatkou všetkých mužov a ktorý muž by chcel verejne prehlásiť, že jeho pramatka bola prostitútkou. Preto je vzťah mužov k nej veľmi problematický. Eva je ich pramatkou a tú si treba ctiť a milovať, ale na druhú stranu je aj tou, ktorá zapríčinila to, že im prekazila možnosť žiť trvalo v raji a sa tak stali večnými vyhnancami z neho. Eva je darkyňou života, ale zároveň je aj zdrojom najhlbších mužských strachov, lebo muž sa neraz cíti ohrozovaný jej zdanlivo nevyčerpateľnými sexuálnymi energiami a má pocit, že im je vydaný napospas, a tak sa dostáva do stavu, kedy si plne uvedomuje, že je voči nej len nedokonalým impotentom.

Každého, kto však dokáže objektívne premýšľať a nie je zaťažený nezmyselnými dogmami patriarchátu, toho ani len nenapadne viniť Evu z prostitúcie. To, čo biblická Genezis opisuje ako hriešne zvedenie Adama, nie je nič iné, ako zákerné a zbabelé zdiskreditovanie ženy novo sa rodiacou patriarchálnou spoločnosťou, aby jej mužskí vládcovia ženu mohli ovládať, manipulovať, týrať a ponižovať.”

“Obdivujem tvoje smelé analýzy a z očí mi padajú ďalšie klapky a odrazu vidím nové súvislosti. Teraz mi ale povedz, ako zažíva prostitútka svoje telo, keď ho každý deň znova nesie na trh predajnej sexuality, kde ho fakticky proti svojej vôli obnažuje do naha a predáva cudzím mužom, ktorých nepozná a ani nič citové voči nim neprechováva a z ktorých mnohí sa jej dokonca výslovne protivia.”

“Jej vzťah k nemu je ambivalentný. Jej telo je pre ňu v danej situácii predovšetkým najdôležitejším kapitálom a či výrobným prostriedkom, ktorým si zarába na živobytie. Preto musí mať k nemu ten najlepší vzťah. Na druhú stranu sa jej ale jej vlastné telo neraz protiví a pociťuje voči nemu odpor, lebo je to práve toto telo, ktoré zotročuje jej dušu, túžiacu po slobode a po tom, aby svoje telo mohla ponúkať len tomu, komu naozaj chce. Okrem toho má pocit, že jej telo je nečisté, takpovediac pošpinené nechceným a len predajným sexom a aj preto trpí podvedomým nutkaním ho viac ako často pomocou vody, mydla a voňaviek čistiť a odstraňovať z neho pach cudzích nežiadaných mužov, ktorým ho poskytuje.”

“Zmienila si sa aj o tom, že biblický opis prvých ľudí, Adama a Evy, je len mýtus. Predpokladám, že ide o produkciu z dielne Hebrejov, áno?”

“Nie, mýliš sa v tomto prípade. Tento mýtus je oveľa starší, poznali ho už Sumeri a tí sú oveľa starším národom než Hebreji. Mimochodom, praotec Hebrejov, Abrahám, nebol Hebrej, ale Sumer. Hebreji mýtos o raji a o Adamovi a Eve od nich len odpísali a čiastočne upravili podľa svojich potrieb. Tento biblický mýtus je najlepším svedectvom toho, ako muž urobil zo ženy, ktorá bola pôvodne bohyňou, ženu hriešnicu a démona. Pozoruhodné na tejto skutočnosti je, že to boli starci, ktorí ženu odsúdili k takej tragickej a nedôstojnej existencii. Je veľkou perverzitou patriarchátu, že muži, ktorí vo svojom vysokom veku mali mať patričnú dávku tolerancie a nadhľad nad vecami, sa stali rozhodujúcou silou , ktorá zdeformovala sexuálny život ženy, vzala jej slobodu rozhodovania o vlastnej sexualite, ale pokazila aj postoj mladých mužov k sexualite a odsúdila ich k tomu, že začali sexualitu ženy žiarlivo strážiť a kontrolovať.

Dlho som premýšľala aj nad tým, čo vedie mužov k tomu, aby vyhľadávali prostitútky. Pochopila som, že títo muži z niekoľkých dôvodov to inakšie nevedia a či nemôžu. Práve dni, keď som sa sama ponúkala mužom za peniaze, mi pomohli porozumieť to, čo som predtým tak jasne nevidela. Uvedomila som si, že kontakt s prostitútkou a sex s ňou je veľmi často pre nich jedinou príležitosťou na to, ako odviesť neurotické napätia a ako sa ich na čas zbaviť. Sú to napätia a frustrácie, ktoré na nich prenáša patriarchálna spoločnosť a ktoré ich hrozia ubiť a zničiť.

V našej extrémne neuroticko-psychopatickej spoločnosti, ktorá produkuje nesmierne tlaky a individuálne chorobné nutkania, plní prostitútka dôležitú sociálno-psychologickú funkciu. Je pre muža milenkou, matkou i ošetrovateľkou. Je ventilom jeho sklamaní, frustrácií a i kanálom, z ktorého môže prijať trochu ľudského tepla, človekom, ktorý od neho nepožaduje dokonalosť a bezchybnosť. A je milenkou, ktorá sa mu nevysmeje, ak sexuálne zlyha, ale je často i odpadovým košom, do ktorého môže vypustiť aj časť svojho vnútorného psychického znečistenia a hnisu.

Veľká časť mužov, ktorí navštevujú prostitútky, nie je schopná prirodzeného zažívania sexuality a ich potencia a sexualita funguje  viac menej len vtedy, keď môžu byť pri sexe v istej role a keď sú sami režisérmi sexuálneho scenára. Prostitútku potrebujú preto, lebo ich partnerka alebo manželka prezrela patológiu ich sexuálneho správania a buď ich odmieta alebo priamo nimi pohŕda. Tu najlepšie vidno, že bič patriarchátu, ktorý muž uplietol pre ženu, veľmi často bičuje aj jeho samotného. Takto som prišla k uzáveru, že patriarchálny muž pre svoj život bezpodmienečne potrebuje troch ľudí – farára, lekára a prostitútku. Farára pre svoju hriešnu dušu, lekára pre svoje telo a prostitútku pre oboje – pre svoju narušenú dušu a pre svoje telo, ktoré si žiada aj nerušenú a slobodnú rozkoš sexu.

Pokračovanie nasleduje.

Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.

- Reklama -