Asad pre Českú televíziu: Rebeli sú ako žoldnieri, väčšina plní záujmy iných. Francúzsko, USA, Británia, Saudská Arábia podporuje teroristov. Kým to robia, bude vojna, ale my vyhráme

0
Český novinár, reportér a moderátor Michal Kubal (vpravo) a prezident Sýrie Baššár Háfiz al-Asad počas rozhovoru pre ČT24 (Autor: Facebook, ČT24)

Vďaka. Začal by som osobnou otázkou. Ste lekár. V roku 2011 ste povedali, že ste si vybrali očnú chirurgiu, lebo v nej je málo mimoriadnych situácií a tečie pri nej málo krvi. To bolo v marci 2011, presne v čase, keď prepukla sýrska vojna, najkrvavejší konflikt dneška, jedna veľká mimoriadna situácia. Ako sa s tým vyrovnávate?

Ak chcete porovnávať túto prácu alebo akúkoľvek inú prácu chirurga s tým, čo sa deje v Sýrii, podstatný je zámer. V chirurgii vždy tečie krv, ale toto krvácanie vedie k záchrane života pacienta, nezabíja ho. Kým krv v Sýrii, tú prelievajú teroristi, aby Sýriu zabili. A úlohou vlády je zachrániť životy tým, že zničíme teroristov. Toto je jediné spojenie a dúfam, že som rozumel vašej otázke dobre.

Áno, myslím…

Takže, našou úlohou je zachrániť život. Keď pri tom tečie krv, je to na obranu našej vlasti. Nasadzujete armádu, aby ste chránil svoju vlasť.

Ale 250-tisíc ľudí, to je nepredstaviteľné v akejkoľvek krajine.

To je výsledok, keď máte veľa teroristov podporovaných regionálnymi mocnosťami a Západom. Nie sú to len teroristi pochádzajúci zvnútra Sýrie, teroristi prichádzajú z viac ako sto krajín celého sveta. Chceli urobiť zo Sýrie centrum terorizmu. Keby sme nebránili svoju krajinu, to číslo by bolo mnohonásobne vyššie.

Spomenuli ste terorizmus. Zdá sa, že v týchto dňoch došlo k zásadnému vývoju v sýrskej kríze. Čo podľa vás bolo najdôležitejším dátumom sýrskej krízy – 30. september a ruská intervencia alebo 13. november a teroristické útoky v Paríži?

Bezpochyby ruská účasť – to, čo oznámili ako vytvorenie frontu proti terorizmu, je to najdôležitejšie. Toto je praktická vec proti terorizmu. Kým to, čo nasledovalo po útokoch v Paríži na politickej úrovni, smerovalo k upokojeniu citov Francúzov. Malo to ukázať, že Francúzi budú útočiť na IS zásadne iným spôsobom. Čo to má znamenať? Nemyslelo to Francúzsko vážne pred útokom na Paríž? Teda to, čo sa stalo, malo len upokojiť cítenie Francúzov, nebolo to nič zásadné. Kým Rusi berú boj proti terorizmu veľmi vážne a existuje spolupráca medzi nimi a sýrskou armádou.

Francúzsky prezident sa snaží zostaviť širšiu koalíciu proti terorizmu, ste skeptický vzhľadom na toto jeho úsilie?

Určite. Ak sa chceli poučiť z toho, čo sa nedávno stalo v Paríži, prečo sa nepoučili z Charlie Hebdo? Rovnaký princíp a rovnaký koncept. Vtedy sme hovorili, že to je iba vrchol ľadovca. To, čo je pod vodou, je oveľa väčšie. Nepoučili sa. To po prvé. Po druhé – nemôžete bojovať s terorizmom, zatiaľ čo podporujete teroristov priamo dodávkami zbraní a spojenectvom s najväčšími podporovateľmi terorizmu vo svete, čo je Saudská Arábia. Nemôžete, to je v rozpore. Nemôžete byť súčasne policajtom aj zlodejom. Musíte si vybrať, na ktorej z tých strán budete stáť.

Ale ja som nepočul o žiadnych západných dodávkach zbraní IS alebo frontu Al-Nusrat.

Môžete si to jednoducho nájsť na internete. Sú tam francúzske a, samozrejme, aj iné zbrane, ale francúzske rakety je tam jasne vidieť. Ako môže krajina ako Francúzsko predávať takéto zbrane niekomu, koho nepozná, bez toho aby vedela, kde nakoniec skončia? To je nemožné. Určite vedia, prostredníctvom Saudského kráľovstva a Kataru a možno ďalších krajín.

Na tureckých hraniciach došlo k incidentu, k zostreleniu ruského bombardéra. Myslíte si, že tento incident ovplyvní výsledok snáh francúzskeho prezidenta vytvoriť širšiu koalíciu? Myslíte si, že to dokonca ovplyvní mierové rozhovory v Sýrii?

Nemyslím si. Ale súdim, že to ukázalo skutočné zámery Erdogana, ktorý stratil nervy len preto, že ruská intervencia zmenila pomer síl. Zlyhanie Erdogana v Sýrii, zlyhanie jeho teroristických skupín znamená koniec jeho politickej kariéry. Chcel urobiť čokoľvek, aby prekazil akýkoľvek úspech – preto urobil, čo urobil. Ale nemyslím si, že to zmení pomer síl. Vojna proti terorizmu pokračuje. Ruská podpora bude silnejšia a nemyslím si, že v tomto smere existuje cesta späť – či to zopakuje týmto spôsobom, alebo akýmkoľvek iným.

Americký prezident hovorí, že nechce opakovať tú istú chybu – podniknúť pozemnú inváziu bez toho, aby vedel, kto vyplní vzniknuté vákuum. Väčšina prezidentských kandidátov v týchto voľbách hovorí, že chcú oveľa viac ako bombardovanie. Čo je podľa vás realistickejší prístup, ktorý povedie k porážke IS?

Keď chcete hovoriť o terorizme všeobecne, nielen o IS, musíme pracovať na viac ako jednej osi a nájsť mnohostranné riešenia. Časť sa vzťahuje k ideológii a časť sa vzťahuje k ekonomike, k politickým postojom. Poslednou vecou je spolupráca v oblasti bezpečnosti a vlastným bojom. Pretože v našej situácii nie je iná cesta, ako s nimi priamo bojovať. Ale to nestačí. Keď s nimi chcete bojovať a poraziť ich, musíte prerušiť ich dodávky – zbrane, peniaze a regrútov, čo všetko prúdi hlavne cez Turecko, s podporou Saudskej Arábie a Kataru. To je ten prvý krok, ktorý musíte podniknúť, zatiaľ čo na nich útočíte na bojisku. Problémom teraz je, že bojujeme s teroristami, ale oni majú neobmedzené dodávky od rôznych krajín, najmä krajín tohto regiónu, s podporou alebo zatváraním očí zo strany Západu. Alebo presnejšie niektorých krajín.

Povedali ste, že vašou prioritou je boj s teroristami a ich porážka pred politickým riešením. Čo presne myslíte porážkou terorizmu? Že v Sýrii nezostanú žiadne ozbrojené skupiny?

Nemôžete hovoriť o opozícii v politickom zmysle, keď táto opozícia má  zbrane. Vo vašej krajine, keď hovoríte o opozícii, je to len politické hnutie. Za ďalšie – ak je politické, malo by mať podporu v spoločnosti. Keď hovoríme o rebeloch alebo militantoch, ktorí majú zbrane, aby útočili na sýrsky ľud alebo sýrsku armádu, a ničili akýkoľvek verejný alebo súkromný majetok – tak to je terorizmus. Neexistuje žiadna iná definícia. My neakceptujeme výraz militantná opozícia, vojenská opozícia alebo umiernená ozbrojená opozícia – toto nie je opozícia, toto je terorizmus. Opozícia pre nás je politické hnutie mimo alebo vnútri Sýrie. Samozrejme ďalším aspektom opozície je vlastenectvo, nie opozícia, ktorú sformovali vo Francúzsku, Katare, Saudskej Arábii, USA alebo Veľkej Británii. Mala by to byť sýrska opozícia vytvorená v Sýrii. A my máme sýrsku opozíciu, skutočnú sýrsku opozíciu. Akú veľkú, alebo akú silnú, to je ďalšia otázka. Takže poraziť terorizmus znamená odstrániť prekážku, ktorá by mohla komplikovať akýkoľvek politický proces. Keď sa dohodnete na akýchkoľvek krokoch s akoukoľvek opozíciou vo svete, čo dosiahnete? Môžete usporiadať ozajstné voľby? Môžete v spolupráci s opozíciou dosiahnuť stabilitu? Nie, pretože teroristi majú svoj vlastný svet, svoje vlastné ciele, majú vlastnú agendu a ideológiu, ktorá je úplne odlišná od politickej časti. Takže, keď začnete politický proces – a musíme ho odštartovať, ja som nepovedal, že ho nemáme začínať. Povedal som, že ak chcete podniknúť konkrétne kroky, malo by to byť po tom, ked začneme porážať terorizmus. Nepovedal som, že to má byť až potom, keď ho porazíme, lebo cesta k porážke je dlhá.

Takže vy súhlasíte s viedenskými rokovaniami, že sa rozhovory medzi vládou a opozičnými skupinami majú uskutočniť v priebehu tohto mesiaca, do konca tohto roka?

Od začiatku tejto krízy sme hovorili, že sme pripravení na dialóg s akoukoľvek stranou. A preto so skupinami, ktoré sú napojené na Francúzsko a ďalšie štáty, nie na Sýriu, rokujeme ako so zástupcami týchto štátov. Pretože Sýrčania vedia, ako je to naozaj. Takže my nie sme proti akejkoľvek forme spolupráce, dialógu alebo rokovania. Dialóg je možno presnejší termín. Ale – keď sa dohodneme s touto opozíciou, ktorá nemá podporu v Sýrii, čo dosiahneme? To je jednoduchá otázka – môžeme konať dlhé mesiace, ale kto to nakoniec presadí, keď nemajú vplyv na teroristov a nemajú podporu a vplyv na Sýrčanov? V princípe nehovoríme nie, my hovoríme áno, ale v skutočnosti nemôžeme povedať ľuďom, že do toho vkladáme nádej a že touto cestou vyriešime problém.

Ako by ste opísali tento konflikt? Je to  medzi vládou a bojovníkmi za slobodu, medzi šíitmi a sunitmi? Sú to Arabi proti Peržanom? Je to súboj so superveľmocou? Je to boj medzi sekulárnym štátom a náboženskými fanatikmi? Čo to je?

Má to všetky znaky, ktoré ste opísali, ale nie všetky hrajú kľúčovú úlohu. Tým myslím, keď chcete hovoriť o skutočných pocitoch Sýrčanov, napríklad keď vezmete do úvahy faktor náboženského vyznania, tak to nie je pravda. Pretože, keď idete kamkoľvek v Sýrii, ako aj na územiach pod kontrolou vlády, uvidíte všetku rozmanitosť – etniká aj náboženské skupiny, ktoré tvoria sýrsku spoločnosť. Realita nie je taká, inak by ste nevideli žiť rôzných ľudí vedľa seba. Ale sektársku nenávisť podnecovala Saudská Arábia a Katar a vždy budete mať fanatikov, ktorí počúvajú takú rétoriku. Ale nie je to pravdivý obraz. V skutočnosti je to konflikt vlády s rebelmi, ktorí podporujú rôzne regionálne a medzinárodné mocnosti s takmer rovnakými záujmami. Možno rôzne pohnútky, ale rovnaké záujmy. Chcú zmenu vlády a štátu v Sýrii, chcú vymeniť prezidenta a vládu a celý politický systém bez toho, aby sa pýtali Sýrčanov. Toto je ten skutočný súboj. Keď sa bavíte s rebelmi, oni nemajú vlastné záujmy, politické požiadavky, len majú radi peniaze. Sú ako žoldnieri, väčšina plní záujmy iných. Rusko podporuje vládu, lebo podporuje medzinárodné právo a stabilitu v oblasti, svoju stabilitu a stabilitu v celej oblasti a vo svete. USA vždy chcú svetovládu. Ale Sýria je nezávislá a oni neprijímajú krajinu, ktorá im hovorí nie. Ale v skutočnosti je tento konflikt súbojom medzi vládou podporovanou väčšinou Sýrčanov proti žoldnierom podporovaným tými krajinami.

Ako to znášate osobne, ako to prežívate?

V osobnej rovine to na mňa nemá žiadny vplyv, lebo nikto neberie západného predstaviteľa vážne. Z mnohých dôvodov. Po prvé – nemajú dôveryhodnosť, po druhé – nemajú víziu, sú tak plytkí, po tretie – nie sú nezávislí, robia, čo Amerika rozkazuje. Nemajú vážnosť, prakticky väčšina európskych predstaviteľov akoby neexistovala. Pozeráme sa na pána a pánom sú USA, takže osobne to nijako nepociťujem. Vo vojne mi záleží na tom, čo chce sýrsky ľud a ako sa na mňa ľud Sýrie pozerá, ostatní ma nezaujímajú. Tieto zmeny európskych postojov voči Sýrii a mne osobne, je to hore a dole. Ale ja osobne som sa nezmenil, zostávam stále rovnaký od času, keď som sa v roku 2000 stal prezidentom. Takže sa musíte opýtať ich, prečo sa ich postoje menia.

Takže odkaz Západu je, že neexistovalo žiadne úmyselné zabíjanie civilistov, žiadne masívne mučenie oponentov režimu?

Predstavme si, že táto propaganda je pravda. Ako by ste mohli mať verejnú podporu a zostať vo svojej funkcii päť rokov, keď proti vám stojí najsilnejšia krajina sveta, najbohatšie krajiny sveta a vaše obyvateľstvo, ktoré zabíjate, by bolo proti vám? Ako by ste to vydržali päť rokov? To nie je možné, musíte mať podporu. Ako by ste mohli mať podporu obyvateľov, keby ste ich zabíjali? Môžete to vysvetliť? Nie? Ja tiež nie. Takže to nie je pravda. Keď chcete hovoriť o obetiach – každá vojna je zlá, neexistuje dobrá vojna. Aj keď je za správnu vec, je to zlá vojna a musíte sa jej vyvarovať. Ale keď nemôžete, tak vojna prináša zabíjanie, vyzbrojovanie prináša zabíjanie, vždy máte obete a vždy máte nevinné obete v akejkoľvek vojne v dejinách. Ale ako by ste ich mohli úmyselne zabíjať a zároveň sa usilovať o ich podporu?!

Čo by mala Európa robiť teraz? Mali by sa Európania báť týchto ľudí alebo im pomáhať?

To záleží na nich. Veľká časť z nich nie sú Sýrčania. Čo sa týka Sýrčanov, je to zmes. Väčšina sú dobrí Sýrčania, vlastenci, správni ľudia. Ale, samozrejme, medzi nimi máte infiltrovaných teroristov, to je pravda. Ale koľko, to je ťažké povedať. Taká je realita a na internete nájdete dôkazy, fotky a videá dokazujúce, že niektorí, ktorí zabíjali ľudí tu a niekedy tu rezali aj hlavy, niekedy odišli do Európy ako mierumilovní občania.

Ale všeobecne – pomáhať alebo sa báť?

To záleží na tom, ako by s nimi mala Európa zaobchádzať. Pretože nehovoríte len o terorizme, ale tiež o kultúre. Dokonca pred krízou, pred týmto prílevom utečencov, Európa mala problém začleniť tieto kultúry do svojej spoločnosti. A myslím si, že Európa zlyhala. Nech to bolo pre prístup úradov k tomuto problému alebo preto, že wahábbistické organizácie míňali peniaze za pokrivenie interpretácie islamu. Hovorím o moslimoch v Európe. Vytvorilo to viac problémov a extrémizmu vo vašich krajinách. Vlastne táto oblasť vyvážala niekedy extrémizmus do Európy. V našej kríze vyváža Európa svoj extrémizmus k nám. Takže záleží na tom, ako sa s tým vyrovnáte, a nemyslím si, že integrácia bude ľahký proces.

Po tom všetkom, čo sa stalo v Sýrii počas tých posledných pár rokov, všetci videli tie hrozné zábery, mávate bezsenné noci? Alebo mávate nočné mory?

Každý deň žijete s týmto smútkom. Žijete s každodenným utrpením ľudí, každú hodinu prichádzajú zlé správy. Stáva sa z toho atmosféra, v ktorej žijete. Zároveň však Sýrčania cítia, že jednou z výziev toho, čo sa deje, je nielen bojovať, zvoliť si správny postoj, ale aj žiť ďalej svoj každodenný život. Asi najdôležitejším príkladom sú rodiny obetí v našej krajine – keď ich navštevujete, keď ich vidíte, akú silnú vôľu majú a snažia sa žiť svoj život čo najnormálnejšie. Takže sa nemôžete uzavrieť v závoji smútku, musíte ďalej žiť a prinášať nádej ľuďom a byť optimistický, že ten problém vyriešite a vrátite Sýriu do normálu.

Posledná otázka, tá najnáročnejšia: kedy bude v Sýrii mier?

Keď krajiny, ktoré som spomenul – Francúzsko, Veľká Británia, USA, Saudská Arábia, Katar a niektoré ďalšie štáty – prestanú podporovať teroristov, hneď ďalší deň bude situácia lepšia. A o pár mesiacov bude mier v celej Sýrii.

Máte nejaký časový odhad?

Povedal som niekoľko mesiacov, keď s tým prestanú. Ak nie, čím viac budú klásť prekážky, my aj tak nakoniec zvíťazíme. Ale kedy to bude, na to je ťažké odpovedať.
 

Pôvodný VIDEOrozhovor a prepis rozhovoru v češtine nájdete TU.

- Reklama -