Vláda Islandu ešte začiatkom tohto roka ohlásila, že sťahuje svoju prihlášku za člena Európskej únie. Jedným z hlavných dôvodov bolo vzrastajúce napätie medzi EÚ a Islandom, ktoré vzniklo v súvislosti s rybolovnou politikou Únie. Reykjavíku totiž nevyhovovali kvóty na lov rýb stanovené EÚ. Žiadosť podali v roku 2009.
Po odmietnutí členstva v európskom klube prichádza na scénu zvažovanie zmyslu schengenského priestoru pre ostrovný štát. Islandský prezident Ólafur Ragnar Grímsson vyhlásil, že schengenský priestor zlyhal, a dodal, že ukážkovým príkladom nefunkčnosti bezhraničného systému sú teroristické útoky v Paríži. Zdôraznil, že vonkajšie hranice Schengenu nefungujú, a občanov Islandu vyzval, aby prehodnotili členstvo v Schengene vo svetle nedávnych udalostí vo Francúzsku.
Islandský predseda vlády Sigmundur Davíð Gunnlaugsson bol vo vyjadreniach ešte tvrdší. Situácia v schengenskom priestore, ako príklad uviedol znovuzavedenie hraničných kontrol, vyvolala prirodzené otázky o jeho ďalšom fungovaní. Myšlienka, na ktorej je spolupráca založená, sa podľa islandského premiéra zrútila. Dodal, že on sa netajil svojimi pochybnosťami o členstve v Schengene ešte dávno pred udalosťami (migračná kríza a teroristické útoky v Paríži, pozn. red.), ktoré systém bezhraničných kontrol naštrbili.
