Ako vnímate skutočnosť, že polícia, prokuratúra, súdy a tajné služby získajú v boji proti terorizmu celý rad nových oprávnení? Je naša bezpečnostná situácia naozaj taká, aby to bolo nutné?
Na takúto otázku je veľmi ťažko zodpovedne odpovedať bez možnosti poznania informácii spravodajských služieb, polície, ich partnerských služieb a celosvetového monitoringu medzinárodnopolitickej situácie. Pre občana je však zvláštne, že ešte posledný novembrový piatok ráno MV SR v denníku Pravda hovorí o bezproblémovej situácii o základnom stupni bezpečnostnej situácie a na obed – balík zákonov v skrátenom legislatívnom procese. Predseda českej vlády, predsedajúci V4, tvrdia, že situácia je pokojná a bezpečná. Premiéri, hlavy štátov pokračujú vo svojich summitoch, v Paríži počas výnimočného stavu riešia klimatické zmeny – tak aké mimoriadne nebezpečenstvo?
Vyzerá to tak, že balík protiteroristickej legislatívy si bude vyžadovať aj novelizácia Ústavy SR, trestných kódexov a 13 ďalších zákonov. Je situácia naozaj taká vážna, že si to vyžaduje takéto radikálne zmeny? Nestačilo by aplikovať súčasnú legislatívu?
O stave protiteroristickej legislatívy je nutné diskutovať so všetkou vážnosťou, ale bez urýchľovačov. Súdy, prokuratúra, polícia musia signalizovať limity právnej úpravy a navrhovať potrebné úpravy podložené dôkladnými analýzami. Terorizmus používa zákerné, nepredvídateľné metódy a hľadať proti nim obranu je nesmierne zložité, to nie je úloha na týždeň–dva. A meniť ústavu a v skrátenom legislatívnom konaní, to hádam nie! Ústava, to je katedrála práva, do ktorého sa vstupuje s úctou a pokorou, vo vedomí, že jej velebnosti sa možno dotknúť len v životne dôležitom záujme, záujme ľudí. A to ešte do katalógu základných práv a slobôd!
Impulzom boli najmä udalosti v Paríži a opatrenia majú byť prijaté v skrátenom legislatívnom konaní. To znamená, že už na začiatku decembra ich prerokuje parlament a následne vláda v nadväznosti na zmeny legislatívy má rozhodnúť o personálnom a technickom posilnení bezpečnostných zložiek štátu. Je to podľa vás správne?
Platí vyššie uvedené, ak má vláda dostatok argumentov na zmenu zákonov, prosím, rozhodne nie sú zatiaľ dostatočné argumenty na skrátené konanie. Ak je situácia taká vážna, hádam sa mohol parlament zísť aj v januári. Ak je situácia taká vážna, kto sa opováži organizovať predvolebné mítingy a agitovať voličov?
Premiér argumentuje tým, že hrozba, ktorá tu vznikla, bola spôsobená nedbalosťou pri riadení migračnej krízy zo strany európskych orgánov a mohla by nás ohroziť. Lenže na stretnutie lídrov pravidelne chodieva aj on, prečo nevyužil aj pôdu summitov európskych lídrov na to, aby vyjadril iný názor?
Myslím si, že premiér vcelku dostatočne bráni pozíciu a názor Slovenska počas celej migračnej krízy. Problém je v neuveriteľne ľahkomyseľnom postoji orgánov EÚ a niektorých členských štátov. Spomínam si na kritiku budovania našej východnej 98,6 km dlhej hranice. Kde boli títo kritici a radcovia pri „budovaní“ gréckej, talianskej, slovinskej hranice? Ako zhovievavo sa všetci pozerali na nekonečné zástupy utečencov, ktorí voľne prekračovali hranice štátov, hranice, ktoré sú tisícročia jedným zo základných znakov suverénneho štátu? Akú slobodu, demokraciu a mier sme im do ich vlastí priniesli, keď odtiaľ uháňajú až k Severnému ľadovému oceánu? Premiérovi a jeho strane hrozili vylúčením z nejakej ich partaje a dnes upíname pozornosť k Turecku, ktoré desať rokov sekírujeme kvôli údajnému nedodržiavaniu ľudských práv. Už to preverili europoslanci, eurokomisári či tzv. ministerka zahraničných vecí? Skúsili si trasy migrantov ako novinárka Petra Procházková? Prespali v srbských či ukrajinských táboroch? Viem, je to demagógia, ale aspoň nech si sadnú k adventnému vencu a múdro mlčia. Mal som šťastie byť aktívne pri všetkých integračných procesoch a nadšene som ich podporoval, ale súčasná reprezentácia EÚ ma núti čoraz viac si ctiť Václava Klausa.
Polícia v Taliansku má pomerne veľké právomoci pri ochrane hraníc, opatrenia slovenskej vlády posilnia aj pozíciu našich policajtov Foto: it.sputniknews.com
Ako vnímate navrhovanú zmenu ústavy, ktorej cieľom je okrem iného zdvojnásobiť lehotu pre orgány činné v trestnom konaní a pre súdy pri rozhodovaní o väzbe osôb podozrivých z terorizmu. Namiesto doterajších piatich majú mať na to až 10 dní. Treba na to až takú dlhú dobu? Nehrá sa v takých prípadoch o každú hodinu?
V kontexte vyššie povedaného tento zámer nechápem, môžem len podotknúť, že je to hra s nesmierne nebezpečným nástrojom. Nemyslím si, že by po tejto zmene volali trestnoprávni odborníci, myslím tým odborníkov, ktorí sú v dennodennom kontakte so zločinom.
Zmena sa chystá aj v Trestnom zákone, kde sa sprísňuje sadzba pri trestnom čine založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny, čím sa to dostane do kategórie obzvlášť závažných zločinov. Ministerstvo spravodlivosti skonštatovalo, že inak sú tresty, týkajúce sa terorizmu, postačujúce. Ako to vnímate vy?
Nepoznám ich, ale nemyslím si, že by sa nejaký terorista zamýšľal nad výškou trestnej sadzby v tej-ktorej krajine. Aj ospevovaný princíp „3 x a dosť“ – nepriniesol nejaké radikálne výsledky.
Tieto navrhované zmeny patria z pohľadu možnej trestnej sankcie k najprísnejším v Európe. Napríklad v prípade trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme predpokladá už základná skutková podstata uloženie trestu na 20 až 25 rokov, alebo trestu odňatia slobody na doživotie. Súhlasíte s takou prísnosťou?
Opakujem, výška trestu určite nezohráva u týchto ľudí žiadnu rolu, nehovoriac o údajnom moslimskom chápaní posmrtného života. Osobne by som bol aj za trest smrti takýchto ľudí, hoci si uvedomujem európske pozície k tomuto problému, a v kontexte s vyššie uvedeným by to nemalo praktický význam.
V rámci zmien v Trestnom poriadku vláda navrhuje zavedenie takzvanej obligatórnej väzby, na základe ktorej súd bude môcť zobrať do väzby osobu, ktorá je obvinená z trestného činu súvisiaceho s terorizmom, a to aj bez uvedenia dôvodu. Je to v poriadku?
Nevyargumentované, neoddôvodnené, osobne pochybujem, že by sa našiel sudca, ktorý by uvalil väzbu bez zhodnotenia dostupných dôkazov a dôvodov. Už majú profesionálne návyky a úctu k právu.
Podľa iných ustanovení podozrivých z terorizmu bude môcť Slovensko držať vo väzbe v odôvodnených prípadoch až päť rokov. Terorizmus pritom rozšíri agendu Špecializovaného trestného súdu, ktorý bude mať prerokúvanie takýchto trestných činov na starosti. Naozaj pociťujete aj vy až takú potrebu zmien v legislatíve?
To je vcelku logická konštrukcia, za predpokladu schválenia balíka zákonov. Prerokovávať teroristickú agendu na niektorých našich okresných súdoch by mohlo vzbudiť údiv či úsmev na tvárach obžalovaných. Teraz mám na mysli len materiálne vybavenie.
Zmeny rátajú napríklad aj s opatreniami, ktoré sa týkajú ochrany svedka. Ich podstatou je, aby nedochádzalo k ich konfrontácii s podozrivými teroristami, ale bola by možnosť výsluchu cez videonahrávky. Je to vhodná forma ochrany?
Ale áno, je to u nás už využívané. Výraznejšie sa zmenia aj kompetencie Policajného zboru SR, Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva v boji proti terorizmu. Policajti získajú oprávnenie zaistiť osobu, ktorá by mohla mať súvis už len s hroziacim teroristickým útokom. Ak sa schvália normy trestného práva, adekvátne prostriedky musia dostať aj operatívne a vyšetrovacie útvary. V opačnom prípade by skôr uvedené zmeny boli smiešne.
Prílev migrantov do Európy neslabne, preto slovenská vláda pripravila nezvyčajne rozsiahle bezpečnostné opatrenia aj v legislatíve Foto: wikipedia.org
Polícia bude môcť napríklad pri zastavovaní a prehliadkach motorových vozidiel mať voľnejšie ruky ako doteraz. V prípade teroristickej hrozby bude môcť napríklad urobiť nevyhnutné opatrenia na zaistenie bezpečnosti v hromadnej doprave. Bude môcť uzatvoriť verejne prístupné miesta, kde bude hroziť teroristický útok a bude tiež môcť použiť zásahovú výbušku aj na otvorených priestranstvách a v určitých prípadoch aj špeciálne strelivo. Nestaneme sa takými opatreniami policajným štátom?
Možno vás prekvapím, ale ak som k predchádzajúcim návrhom prezentoval pomerne negatívny a kritický postoj, v prípade zvýšenia niektorých kompetencií či úloh polície, ale aj spravodajských služieb som plne za. V roku 1996 som s kolegami poslancami po návšteve Národnej opery zašiel na pivo do pubu Trafalgar Square. Po niekoľkých minútach vpálila dnu zásahová jednotka a z dôvodu ohlásenej bomby nás cez kuchyňu eskortovala do bezpečia – aj bez platenia. Zdvorilo, rýchlo a nekompromisne. Naša polícia a spravodajská služba musí však dostať aj dostatočné ekonomické a technické vybavenie. Ak máme pre dopravnú políciu „kyberautá“, musíme spravodajskou technikou na úrovni doby vybaviť aj iné zložky. ,,Veľký brat“ je drahý, ale efektívny. Nemôžeme si dovoliť Patriot Act, ale musíme sa mu približovať. A ak nie my, tak určite EÚ, ak chce byť partnerom USA, Ruska, Číny musí sa vedieť aj účinne brániť. Bohato prestretý stôl ešte nikoho neochránil, naopak, prilákal tých, ktorí si jeho dary nezaslúžili. A napokon, rozšírené kompetencie si bytostne vyžadujú účinnú a efektívnu kontrolu. Bez nej, to už je vážny dôvod na obavy zo zneužitia moci.
Ako celkovo vidíte osobne našu bezpečnostnú situáciu? Je naozaj až taká zlá, aby sme museli prijímať až takéto radikálne a prísne opatrenia?
Situácia určite nie je zlá, možno ani našim úsilím, ale treba byť bdelým, pripraveným a ostražitým. Nikdy však nie na úkor základných ľudských práv, na úkor základných princípov právneho štátu. Sloboda je príliš krehký dar, aby sme si ho v zhone pohadzovali, a to tak vysoko na kopci nad Dunajom.
