„Môj text asi nebudete chcieť čítať a ja sám nemám z jeho napísania žiadnu radosť. Pretože to, čo píšem, nechce nikto počuť. Napriek tomu som presvedčený, že to musím povedať,“ píše na úvod svojho zamyslenia dlhoročný člen americkej zahraničnej služby van Buren, ktorý pôsobil dlhé roky v Iraku. Po viac ako dvadsiatich rokoch svoju pozíciu opustil a odvtedy publikuje svoje názory v popredných amerických denníkoch. Okrem toho tiež vydáva knihy a ďalšie publikácie. „Pripájam sa k zvyšku trúchliaceho sveta za mŕtvymi v Paríži. Činím tak od 11. septembra 2001 v prípade každého podobného teroristického útoku, ktorý sa stal kdekoľvek na svete. Po tých štrnástich rokoch, počas ktorých sme bojovali proti svetovému terorizmu, je najvyšší čas naše kroky prehodnotiť,“ tvrdí van Buren.
Dlhoročný vysoký americký úradník pripomína, že od teroristického útoku na dvojičky Američania „špehujú“ celý svet, domáce obyvateľstvo aj cudzincov v zahraničí. „Napriek tomu sme nedokázali zabrániť teroristickým útokom v Paríži. Vrhli sme sa s plnou vervou do odpočúvania a nedostali sme za to žiadnu protihodnotu. Od roku 2001 viedli Spojené štáty Veľkú Britániu, Francúzsko, Austráliu a ďalšie krajiny do vojny v Iraku, Afganistane, Líbyi, Sýrii a podnikali útoky s dronmi na ľudí žijúcich od Filipín až po Pakistan a Afriku. Vynaložili sme nesmierne úsilie, aby sme zabili bin Ládina, al-Zarkávího, al-Awlakího alebo tento víkend Džihádistu Johna. Ďalší menej známi teroristi boli zabití bez pozornosti médií,“ uviedol van Buren.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU
„Lenže to skrátka nefungovalo a nefunguje. Víkendový masaker v Paríži je toho bohužiaľ dôkazom. Vzdali sme sa mnohých našich slobôd, aby sme porazili teroristov. Avšak, nepodarilo sa to. Obetovali sme životy viac ako 4 000 amerických mužov a žien v Iraku a ďalších tisícov v Afganistane. Sami sme v týchto krajinách zabili desaťtisíce ich obyvateľov. Nestačilo to. Šli sme opäť do vojny v Iraku, potom v Líbyi a teraz v Sýrii. Výsledkom je len vznik regiónov, v ktorých víťazí bezvládie a chaos. Obťažovali a diskriminovali sme svoju vlastnú moslimskú populáciu a zároveň sme sa bezmocne prizerali, ako sa postupne radikalizuje. A potom sme povedali, že za všetko môže Islamský štát. Napokon, veď jedným z cieľov Islamského štátu je radikalizovať francúzskych moslimov,“ domnieva sa van Buren.
„Ako vhodne poznamenal komentátor Bill Johnson, v terorizme ide o zabíjanie pešiakov, ktoré má ovplyvniť kráľa. Pri útoku v Paríži nešlo o vraždu 150 ľudí. Podobný počet ľudí predsa zomiera v Iraku a Sýrii každý deň. Kľúčovým testom pre Francúzsko je to, akým spôsobom zareaguje na teroristické útoky vodca krajiny. Amerika tento test podstúpila po útoku na dvojičky ako prvá. Napriek tomu sa Francúzsko a jej prezident Hollande z našich chýb nepoučili. Stačí si pripomenúť jeho príhovor, v ktorom povedal, že krajina bude viesť nemilosrdnú vojnu. Keby som poznal najlepšiu stratégiu, tak by som ju skúsil predstaviť ľuďom vo Washingtone, Paríži aj všade inde. Bohužiaľ, nič také po ruke nemám a aj keby som mal, nemyslím si, že by ma počúvali,“ nazdáva sa van Buren.
„Aj napriek tomu nás však musím vyzvať, aby sme prestali robiť to, čo robíme posledných štrnásť rokov. Pretože to jednoducho vôbec nefungovalo. Nechajme Blízky východ, nech si svoje problémy vyrieši bez nás. Prestaňme svojimi zásahmi vytvárať len ďalšie zbedačené štáty bez funkčného politického a spoločenského systému. Prestaňme sa zbavovať svojich osobných slobôd v mene klamstiev a poloprávd. Zastavme šikanovanie moslimov, ktorí s nami žijú. Pochopme konečne, že táto vojna je náboženská, antizápadná a antiimperialistická a tieto myšlienky sa nedajú poraziť bombami. Začnime s uvedenými záležitosťami a dajme si štrnásť rokov na nápravu. Nemáme totiž čo stratiť. Nedokážem si predstaviť, že by to mohlo dopadnúť ešte horšie,“ uzatvára van Buren.
